Končí pri vláde: Ak budeme pri dotáciách tolerovať podvody, nič sa nezmení

Končí pri vláde: Ak budeme pri dotáciách tolerovať podvody, nič sa nezmení
13.05.2018
Končiaci splnomocnenec pre chudobné regióny hovorí o svojom odvolaní a čo môže v regiónoch pomôcť viac ako zahraničný investor.

Radil ministrovi Petrovi Kažimírovi, pracoval pre Svetovú banku. Keď ho Robert Fico v roku 2016 vymenoval za vládneho splnomocnenca pre menej rozvinuté regióny, bol to signál, že Smer berie tému chudoby vážne.

Po dvoch rokoch končí, o svojom odvolaní sa dozvedel náhodou. Jeho agendu má prebrať úrad vicepremiéra Richarda Rašiho, ktorý neúspešne kandidoval na košického župana a bol primátorom metropoly východu.

„Tento rok sa vláda vrátila k modelu „milión a viac sem-tam” a neviem si vysvetliť prečo," hovorí končiaci splnomocnenec vlády pre menej rozvinuté regióny Anton Marcinčin.

Cítite, že ste zlyhali, keď premiér zrušil úrad splnomocnenca?

Myslím si, že nie. Zrušenie úradu môže byť aj pozitívnym signálom. Keď som pracoval vo Svetovej banke, našim cieľom bolo, aby sme už nepotrebovali rozvojovú pomoc.

Problém sa posunul na vyššiu úroveň. Z pozície splnomocnenca prechádza na pozíciu podpredsedu vlády.

Problém sa posunul vyššie, no vy ste vo vláde skončili.

Som odborník, nie politik. Nemám politické krytie, ako člen alebo funkcionár sa nezodpovedám strane. Je priam zázrak, že odborník - nestranník mohol byť na takejto pozícii tri roky. Na druhej sa k tejto téme začali hlásiť politické strany a preberajú za ňu politickú zodpovednosť.

V čom je Richard Raši lepší pri riešení problémov chudobných regiónov?

Zastáva vysokú pozíciu v najsilnejšej koaličnej strane a má vysokú pozíciu vo vláde. Jeho možnosti sú oproti možnostiam splnomocnenca výrazne lepšie. Má úplne iné postavenie voči ministrom. Mohol som žiadať, pýtať sa, predkladať materiály, ale nie som v pozícií ministra alebo podpredsedu vlády.

Zrušili Vás teda, lebo nie ste člen Smeru?

Neviem, isté je, že nemám možnosti, ktoré má podpredseda vlády Raši.

Richard Raši hodnotil Vašu prácu tak, že ste nemal dosť kompetencií a preto ste veľa neurobili. Je to správne zhodnotenie?

V tejto práci sme mali jednoduché a zložité veci. Medzi ťažšie bolo prinútiť ľudí, aby rozmýšľali o vnútorných zdrojoch, o možnostiach, ako naštartovať región. Rovnako bolo komplikované mobilizovať vládu a ministerstvá, aby aj oni pochopili, že sú partnermi regiónov. To sa nám podarilo.

Za jednoduchšie sme vnímali vyplácanie štartovacej dotácie pre regióny. Bohužiaľ, úradnícky sa to skomplikovalo a v regiónoch je skôr teraz nespokojnosť. Rovnako aj otázka európskych fondov. Ak rozvoj regiónov bola jedná z priorít vlády, nepovažoval by som za problém, aby sme nedostali z miliardových súm aspoň sto miliónov na konkrétne ciele a do konkrétnych miest.

„Sa to skomplikovalo”. To je také bežné klišé. Kto nesie priamu zodpovednosť?

Platcom je úrad vlády. Nehovorím o zlých úmysloch, ale vo výsledku vidíme, že vyplatenie príspevku trvalo rok a dlhšie. Riešili sa úplne detaily a potom neboli kapacity, ktoré by sa zaoberali zmyslom a obsahom projektov.

Čo ste si mysleli, keď ste videli v televízii premiéra Pellegriniho a Richarda Rašiho, ako oznamujú, že končíte?

Nepozeral som to. Samozrejme, bol som minulý týždeň na rokovaní vlády, takže som očakával svoje odvolanie. Trochu zvláštna je táto politická kultúra, keď sa o tom dozviete len náhodou. Dnes už viem, že som odvolaný, ale stále neviem k akému dátumu.

„Ako v Potemkinovej dedine“
„Vláda tu nie je pre vybraných podnikateľov, ale na to, aby spájala národné a medzinárodné s regionálnym a poskytovala servis,” napísali ste v marci pre Hospodárske noviny. Bolo to týždeň po vražde novinára Jána Kuciaka. Fungovala vláda pre vybraných podnikateľov?

Myslím si, že asi všetci súhlasíme s tým, čo som napísal. Mnohokrát máme rešpekt pred ministerstvami a vládnymi úradmi. Ľudia si myslia, ako tieto inštitúcie robia dôležité veci.

Na úrade som navrhol, aby sme sa spýtali starostov, riaditeľov školy, podnikateľov, ostatných ľudí, v čom im konkrétne akékoľvek ministerstvo pomohlo.

„Možno niekomu inému áno, ale nám nie,” bola najčastejšia odpoveď v regiónoch. Akoby tu bol kľúč k pochopeniu politiky. Z nejakého dôvodu si myslíme, že ministerstvá nám pomáhajú, ale ťažko nájdeme človeka, ktorý by povedal konkrétny príklad, kedy sa tak stalo. A to je podstata, kde začína naša nedôvera v štát a politické strany.

Máte vďaka tomu zoznam užitočných a najmenej užitočných ministerstiev?

Po 25 rokov od vzniku štátu by sme sa mali skôr pýtať, ako tie inštitúcie zlepšiť. Nie či fungujú dobre alebo zle - logicky nemôžu fungovať dostatočne dobre.

Je u nás pravidlom, že ľudia hovoria, ako robia niektoré prospešné veci iba vďaka tomu, že ministerstve o tom nevedia.

Čím bola Vaša práca užitočná pre človeka napríklad z Rimavskej Soboty alebo Sabinova?

V Rimavskej Sobote sme spojili niekoľko šikovných ľudí a naučili ich rozmýšľať spoločne. Sú tam konkrétne výsledky ako financovanie priemyselného parku, Dom seniorov, škola. Neďaleko rozvíjame jednú obec s projektom sociálneho podniku a čističky. Podarilo sa tam identifikovať problém a navrhnúť spôsob riešenia.

Všade, kde sme prišli, pri prvom stretnutí boli požiadavky: znížte nám dane, odvody a prineste nám zahraničného investora.

Našou úlohou im bolo povedať: neprinesieme investora, neznížime dane, ale myslíme si, že tu máte zaujímavé veci. Tie vieme podporiť a pomohli by k rozvoju regiónu z vnútorných zdrojov.

Keď sme prekonali túto prvú debatu, posunuli sme sa ďalej. Starostovia a primátori vedeli, kde majú šikovných ľudí a potenciál. Regionálna politika nie je o charite, ale o využívaní potenciálu regiónu.

Ktorý región potrebujú dnes prvú pomoc, aby nespadol do pasce chudoby?

Ak sa na to pozrieme z pohľadu nezamestnanosti, tak Rimavská Sobota. Druhý pohľad je, koľko lokálnych lídrov tam pôsobí. V Rimavskej Sobote sú takýto ľudia, v niektorých zas chýbajú.

V ktorých?

Ťažko byť konkrétny. Neviem, či vymenovanie zoznamu miest by pomohlo samotným okresom.

Vlády Roberta Fica a dnes kabinet Petra Pellegriniho akoby si robili marketing tým, že chodia do chudobných regiónov a tam sľubujú štedré investície a dotácie. V skutočnosti sa ale tieto regióny výrazne nezlepšili. Kde sa stala chyba?

Myslím si, že je rozdiel medzi týmito vládami, pôsobil som počas troch vlád od roku 2015 (Fico I., Fico II., Pellegriniho vláda - pozn. red.). V roku 2015 minister financií Peter Kažimír cítil, že musíme ísť viac do regiónov. Dostali sme poverenie, výborné podmienky.

Začali sme robiť veci, ktoré dovtedy neboli bežné, cestovali sme, nikto mi nehovoril do zloženia tímu. V ňom bol starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký, exminister Stanislav Becík, bývalý košický župan Rudolf Bauer, dvaja profesori a ďalší. Premiér stál vtedy na našej strane.

Vďaka tomu sa v roku 2016 skončilo klasické rozdávanie peňazí a išli sme systémovo.

Dovtedajšie výjazdy boli pekné, stáli však veľa peňazí a minimálne výsledky. Tento rok sa vláda vrátila k modelu „milión a viac sem-tam”, neviem si vysvetliť prečo.

Východ nemusí byť západ
Pracujete ako externý poradca prešovského župana Milana Majerského. On kritizoval vládu, že pomoc na východ prichádza neskoro. Súhlasíte s ním?

Všetci sa zhodneme, že pomoc na východ prichádza neskoro. Nie je správne, brať túto kritiku osobne. Nie je to kritika voči novej vláde, mieri do toho, ako je nastavená verejná správa, systém a ignorovanie spätnej väzby. Hore sa niečo vymyslí, dole sa potom presadzuje. Nevidím v tom nič iné, ako popis toho, čo všetci vidíme.

Župan Majerský pre Aktuality.sk povedal, že potrvá najmenej 15 rokov, kým východ dobehne v životnej úrovni západ Slovenska.

Otázkou je skôr, či východ niekedy dobehne západ a má byť jeho cieľom? Všade na svete majú regionálne rozdiely, nech je snaha o ich zmazanie akákoľvek. Pre mňa je otázkou, či sa na východe využíva maximálne potenciál ľudí a regiónov.

Ak dnes ľudia odtiaľ odchádzajú za prácou do Rakúska a Nemecka, buď môžeme poradiť, aby sa odsťahovali ku Bratislave, ktorá na to nie je pripravená.

Alebo im poradíme, že kraj má nevyužitý rozvojový potenciál a keď spojíme sily, vytvoríme pracovné miesta.

Hovorím o životnej úrovni. Tvorba pracovných miest nemusí automaticky znamenať aj rovnaké mzdy ako na západe.

To je otázka rozvoja. Zoberme si ako príklad horný Spiš, kam chodia turisti z celého sveta. Kto najviac trpí tým, že nevyužívame dostatočne jeho potenciál? Ľudia, ktorí tam žijú.

Čo konkrétne sa musí teda zmeniť?

Starostovia a župani musia pochopiť, že ich úlohou nie je riešiť len dve-tri oblasti, ale celý rozvoj dediny, mesta, kraja.

Na všetko, samozrejme, nemajú peniaze. Niektorí však prišli na to, že nie všetko začína pri  peniazoch. Treba využiť spomínaný potenciál a snažiť sa tlačiť na politikov, aby vznikli potrebné zmeny.

Zmení sa niečo?
V praxi to však nefunguje. Vládu Smeru v rôznych obmenách mame 12 rokov, župani boli väčšinou za Smer, starostovia/primátori tiež a regióny ostávajú chudobné. Presadenie zmien by malo byť však jednoduchšie, ak sú všetci z jednej strany.

Naivné sústredenie sa na prospech jednotlivca pred a po roku 1989 je jadrom problému. O tom bola politika všetkých doterajších vlád. Bez výnimky. Zisťujeme však, že to nie je také jednoduché.

Treba sa starať aj o komunitu, v ktorej žijeme: o obec, o mesto, o štát. Nikto iný to za nás neurobí.

Áno, mohli sme na to prísť už v ’48, že žiadny - aj keď skrytý -  individualizmus nám nepomôže, keď sa budeme starať len o svoju záhradku a ignorovať verejné veci. Dnes sme k tomu postupne dospeli a verím, že noví župani túto možnosť využijú.

Je reálna šanca, že sa niečo zmení k lepšiemu v chudobných okresoch?

Jediná šanca je v silnej spoločnosti. Ak spoločnosť bude naďalej súhlasiť s tým, že niektoré ministerstvá nemusia byť užitočné.

Ak súhlasí s rozkrádaním miliárd, alebo s tým, že niekto potrebuje pôdu iba na dotácie a preto ostatní poľnohospodári musia ísť preč, potom Slovenská republika nebude.

Keď sa však s týmto neuspokojíme, potom vytvoríme dopyt a tlak na našich lídrov, aby presadzovali potrebné rozvojové zmeny.

Rudolf Sivý

Zdroj:
https://www.aktuality.sk/clanok/588250/konci-pri-vlade-ak-budeme-pri-dotaciach-tolerovat-podvody-nic-sa-nezmeni/

Foto:
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

 
www.rusyn.sk
Naspäť na aktuality