Stanovisko vedenia SNM ku konferencií konanej v SNM-Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku /prepis/

 

Slovenské národné múzeum je najvýznamnejšia celoštátna zblerkotvorná, dokumentačná, vedecko-výskumná, metodická a prezentačná múzejná inštitúcia. Po roku 1990 vznikali v štruktúre SNM múzeá národnostnýcii menšín, ktoré sa začali formovať najmä na pôde SNM-Historíckého múzea ako dokumentačné centrá. V súčasnosti funguje osem múzeí národností v štruktúre Slovenského národného múzea. Je to ojedinelý systém, štátom podporovaného národnostného (menšinového) múzejníctva v Európe.

 

Najstarším kontinuálne pôsobiacim múzeom skúmajúcim problematiku národnosti je Múzeum ukrajinskej kultúry, ktoré bolo založené v roku 1954 v Prešove, od roku 2002 je súčasťou Slovenského národného múzea. Na pôde SNM sa ako prvé menšinové múzeum sformovaio Múzeum židovskej kuitúry v roku 1994. Od roku 1997 pôsobí v štruktúre SNM Múzeum kuitúry karpatských Nemcov. Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku bolo zriadené ako špecializované múzeum v roku 2002. Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku je samostatnou organizačnou jednotkou SNM od 1. januára 2006. Múzeum kultúry Rusínov bolo zriadené 1. januára 2007 so sídlom v Prešove. Súčasťou SNM-Múzea v Martine sú od roku 1999 Múzeum kultúry Čechov na Slovensku a od roku 2002 Múzeum kultúry Rómov na Slovensku.

 

Činnosť múzeí v rámci SNM koordinuje Komisia pre múzejnú dokumentáciu kuitúr etnických minorít ako poradný orgán generálneho riaditeľa SNM. Na zasadnutiach komisie sa posudzujú projekty jednotlivých múzeí a ďalší postup pri riešení spoločného projektu „Múzeá a etniká", ktorého výsledkom boli spoločné výstavy a odborné a vedecké konferencie. Zároveň sa na zasadnutiach komisie diskutovalo o princípoch, zásadach a cieľoch národnostnej politiky Slovenskej republiky, ktoré sú pre zamestnancov SNM záväzné. Pre predstaviteľov Slovenského národného múzea, riaditeľov špecializovaných múzeí, ako aj ostatných zamestnancov SNM je neprijateľné verejne vystupovať proti tejto politike a popierať akejkoľvek menšine jej práva, či dokonca spochybňovať jej existenciu. Na túto skutočnosť bol viackrát upozornený aj PhDr. M. Sopoliga, DrSc..

 

Múzeá národnostných a etnických menšín sa vo svojej činnosti usilujú cieľavedomo napĺňať politiku Slovenskej republiky vo vzťahu k národnostným menšinám, ktorá im zaručuje rozsiahle práva najmä v oblasti školstva a kultúry a je jej cudzia akákoľvek diskriminácia. Tieto skutočnosti sú zakotvené už v Ústave Slovenskej republiky a následne rozpracované aj v iných právnych dokumentoch.

 

Slovenské národné múzeum v mnohých smeroch pomáha saturovať národnostnú politiku SR vo vzťahu k národnostným a etnickým menšinám. Podporuje ich aktivity zamerané na múzejnú dokumentáciu histórie a kultúry menšín a ich prezentáciu. Pri realizácii konkrétnych projektov postupujú múzeá relatívne autonómne a samostatne. Vedenie múzea je o pripravovaných aktivitách informované. Tak to bolo aj pri medzinárodnej vedeckej konferencii „Ukrajinci v histórii a kultúre Karpát", ktorú SNM-Múzeum ukrajinskej kultúry prezentovalo ako hodnotiacu konferenciu k 60. výročiu vzniku múzea. 

 

SNM-Múzeum ukrajinskej kuitúry v osobe jeho riaditeľa PhDr. Miroslava Sopoligu, DrSc., ktorý bol aj odborným garantom konferencie, neinformovalo vedenie SNM o tom, že výsledkom konferencie bude aj prijatie záverov z konferencie. Z uvedeného dôvodu bolo pre nás prekvapením, že konferencia prijala akékoľvek závery. Prijaté závery konferencie sú v príkrom rozpore so snahou vedenia SNM usmerňovať činnosť národnotných múzeí v súlade s národnostnou politikou štátu. Pre vedenie SNM je krajne neprijateľné, aby na pôde Slovenského národného múzea boli prijaté závery a vyhlásenie, ktoré popierajú podstatu národnostnej politiky Slovenskej republiky tým, že popierajú samostatnú existenciu Rusínov, ako jednej zo štátom uznaných menšín.

 

Vedenie Slovenského národného múzea sa týmto kategoricky dištancuje od záverov konferencie.