„Betlehemský večer" v Chmeľovej
Starodávne tradície stále živé
„Betlehemský večer" v Chmeľovej
„Vo Viflejemi novina, Ďiva Syna zrodila, porodila v blahodaťí, neporočna Ďiva Mati - Marija...", aj takéto verše starodávnej rusínskej koledy sa v nedeľu 17. decembra ozývali zo sály kultúrneho domu v Chmeľovej. A prečo práve v Chmeľovej? Obecný úrad v spolupráci s tamojším Klubom Rusínskej obrody, pripravili na tento deň „Viflejemskyj večur" (Betlehemský večer), ktorého cieľom bolo predstaviť tradičné ľudové zvyky, aké sa v tejto obci dodržiavali v období pred príchodom i počas vianočných sviatkov.
V úvode podujatia sa prítomným prihovorila Marianna Železná, ktorá, okrem toho, že celým podujatím sprevádzala, sa v ňom predstavila aj ako jedna z účinkujúcich. Vo svojich vstupoch, ktoré tvorili predel medzi jednotlivými blokmi programu, porozprávala o niektorých obyčajoch, ktoré boli typické nielen pre Chmeľovú, ale aj pre mnohé ďalšie obce našej Makovice.
Na rusínskych obciach, ktoré sú obývané veriacimi najmä východného (gréckokatolíckeho resp. pravoslávneho) obradu, prípravou na Vianoce nie je Advent, ale „Filipovka", čo je 40-dňový „predroždestvenný" pôst, ktorý sa začína vždy 15. novembra. Pomenovanie „Filipovka" dostalo toto obdobie preto, lebo deň predtým (14. novembra) má svoj sviatok sv. apoštol Filip.
Napriek tomu, že v časoch tohto pôstu, ktorý sa v minulosti prísne dodržiaval, sa nekonali svadby, ani sa neorganizovali zábavy, ľudia aj v tom čase vedeli spoločensky žiť. Príležitosťou nato neboli len nedele, kedy sa nesmelo postiť, ale aj sviatky významných svätcov, najmä sv. Kataríny (25. novembra), sv. Andreja či Ondreja (30. novembra), ale najmä sviatok sv. Mikuláša (6. decembra), ktorý je jedným z najuctievanejších svätcov. Obraz sv. Mikuláša totiž nesmie chýbať ,na žiadnom ikonostase v chrámoch východného obradu, kde je mu vyčlenené miesto na ľavej strane prvého radu ikôn. V tomto prvom a najnižšom rade V každej grkat. alebo pravoslávnej cerkvi nachádzajú štyri vyobrazenia - vyobrazenie patróna chrámu alebo chrámového sviatku, obraz Ježiša Krista, vyobrazenie Bohorodičky s malým Ježišom a napokon obraz (ikona) sv. Mikuláša.
Preto niet divu, že Mikuláš navštívil v to nedeľné popoludnie aj Chmeľovú, lebo bol zvedavý, aký program si tamojšie deti pripravili pre neho. Mikuláš však neprišiel sám, pretože ho sprevádzali aj dvaja anjeli s čertom, ktorí mu potom na konci programu pomáhali porozdávať darčeky všetkým deťom, ktoré na podujatí vystúpili, alebo ktoré sa naň prišli pozrieť so svojimi rodičmi.
Pravda, život na dedine v minulosti netvorila iba duchovná sféra, ale aj záležitosti bežného života, akými boli otázky hmotného a finančného zabezpečenia hospodárstva, zdravia všetkých členov rodiny, ale aj problematika partnerských vzťahov a manželstva. Viaceré zo zvykov, ktoré boli spojené s týmto obdobím mali „magický" charakter a ich pôvod siaha snáď až do predkresťanských čias. Tieto rozličné, niekedy až bizarné obyčaje, úkony a povery sa časom rozvinuli do svojskej podoby, typickej pre ten - ktorý región alebo oblasť. Aj deti a žiaci z Materskej a Základnej školy v Chmeľovej previedli, do posledného miesta zaplnenej sále kultúrneho domu, pekne nacvičené pásmo vianočných zvykov, dialógov a piesní. Starodávni koledníci a vinšovníci sa striedali s novodobými vianočnými piesňami, ktoré k nám priniesla moderná doba. Je chvályhodné, že to tradičné a vekmi overené má v Chmeľovej ešte stále prednosť, pred tým moderným, ktoré možno zajtra už moderným nebude.
Pripraviť takéto vystúpenie však nie je jednoduchá vec, veď koľko lákadiel ponúka dnešným deťom a mládeži televízia, mobily, počítače či DVD. Každý kto si skúsil, čo to je pracovať s deťmi, ktoré sa ešte len učia spoznávať slová a pojmy totiž vie, koľko úsilia je potrebné vynaložiť nato, aby sa jeho úsilie premenilo na pekné vystúpenie.
Za vynaložené úsilie, (ktoré mnohokrát ide na úkor vlastnej rodiny) sa preto patrí poďakovať deťom a žiakom z chmeľovskej materskej a základnej školy a ľuďom, ktorí ich pripravovali. Konkrétne sú to učiteľky Emília Dzubáková, Mária Rusinková, Viktória Pagáčová, Emillia Prokipčáková a Mgr. Ivan Sidor, ktorý ich počas vystúpenia doprevádzal na akordeóne. Poďakovanie patrí aj správcovi tamojšej grkat. farnosti o. Martinovi Gergelčíkovi, ktorý prevzal na seba zodpovednú úlohu, čoby sťaby sv. Mikuláš potešiť najmä deti. Rovnako nesmieme zabudnúť ani na organizátorov celého podujatia - Ing. Annu Sasarákovú, predsedníčku Klubu Rusínskej obrody v obci Chmeľová, na obecný úrad, na čele so starostom Jánom Železným a na šikovné chmeľovské ženičky, ktoré pripravili občerstvenie v duchu tradičných domácich receptúr.
Na záver sa rozlúčime írečitým vianočným vinšom, ktorého želania môžeme rozšíriť na celý nový rok 2007:
Vinšuju, vinčuju na šťasťa, na zdravja,
na to Bože narodžiňa,
žeby sme šjvata šťastlivo perežyli,
i lipšych časiv šja dočekali.
Od paňiv lásky, od ľudej prijazň,
od Boha zdravľa i blahosloviňa !
Ľuboš Roman
„Betlehemský večer" v Chmeľovej
„Vo Viflejemi novina, Ďiva Syna zrodila, porodila v blahodaťí, neporočna Ďiva Mati - Marija...", aj takéto verše starodávnej rusínskej koledy sa v nedeľu 17. decembra ozývali zo sály kultúrneho domu v Chmeľovej. A prečo práve v Chmeľovej? Obecný úrad v spolupráci s tamojším Klubom Rusínskej obrody, pripravili na tento deň „Viflejemskyj večur" (Betlehemský večer), ktorého cieľom bolo predstaviť tradičné ľudové zvyky, aké sa v tejto obci dodržiavali v období pred príchodom i počas vianočných sviatkov.
V úvode podujatia sa prítomným prihovorila Marianna Železná, ktorá, okrem toho, že celým podujatím sprevádzala, sa v ňom predstavila aj ako jedna z účinkujúcich. Vo svojich vstupoch, ktoré tvorili predel medzi jednotlivými blokmi programu, porozprávala o niektorých obyčajoch, ktoré boli typické nielen pre Chmeľovú, ale aj pre mnohé ďalšie obce našej Makovice.
Na rusínskych obciach, ktoré sú obývané veriacimi najmä východného (gréckokatolíckeho resp. pravoslávneho) obradu, prípravou na Vianoce nie je Advent, ale „Filipovka", čo je 40-dňový „predroždestvenný" pôst, ktorý sa začína vždy 15. novembra. Pomenovanie „Filipovka" dostalo toto obdobie preto, lebo deň predtým (14. novembra) má svoj sviatok sv. apoštol Filip.
Napriek tomu, že v časoch tohto pôstu, ktorý sa v minulosti prísne dodržiaval, sa nekonali svadby, ani sa neorganizovali zábavy, ľudia aj v tom čase vedeli spoločensky žiť. Príležitosťou nato neboli len nedele, kedy sa nesmelo postiť, ale aj sviatky významných svätcov, najmä sv. Kataríny (25. novembra), sv. Andreja či Ondreja (30. novembra), ale najmä sviatok sv. Mikuláša (6. decembra), ktorý je jedným z najuctievanejších svätcov. Obraz sv. Mikuláša totiž nesmie chýbať ,na žiadnom ikonostase v chrámoch východného obradu, kde je mu vyčlenené miesto na ľavej strane prvého radu ikôn. V tomto prvom a najnižšom rade V každej grkat. alebo pravoslávnej cerkvi nachádzajú štyri vyobrazenia - vyobrazenie patróna chrámu alebo chrámového sviatku, obraz Ježiša Krista, vyobrazenie Bohorodičky s malým Ježišom a napokon obraz (ikona) sv. Mikuláša.
Preto niet divu, že Mikuláš navštívil v to nedeľné popoludnie aj Chmeľovú, lebo bol zvedavý, aký program si tamojšie deti pripravili pre neho. Mikuláš však neprišiel sám, pretože ho sprevádzali aj dvaja anjeli s čertom, ktorí mu potom na konci programu pomáhali porozdávať darčeky všetkým deťom, ktoré na podujatí vystúpili, alebo ktoré sa naň prišli pozrieť so svojimi rodičmi.
Pravda, život na dedine v minulosti netvorila iba duchovná sféra, ale aj záležitosti bežného života, akými boli otázky hmotného a finančného zabezpečenia hospodárstva, zdravia všetkých členov rodiny, ale aj problematika partnerských vzťahov a manželstva. Viaceré zo zvykov, ktoré boli spojené s týmto obdobím mali „magický" charakter a ich pôvod siaha snáď až do predkresťanských čias. Tieto rozličné, niekedy až bizarné obyčaje, úkony a povery sa časom rozvinuli do svojskej podoby, typickej pre ten - ktorý región alebo oblasť. Aj deti a žiaci z Materskej a Základnej školy v Chmeľovej previedli, do posledného miesta zaplnenej sále kultúrneho domu, pekne nacvičené pásmo vianočných zvykov, dialógov a piesní. Starodávni koledníci a vinšovníci sa striedali s novodobými vianočnými piesňami, ktoré k nám priniesla moderná doba. Je chvályhodné, že to tradičné a vekmi overené má v Chmeľovej ešte stále prednosť, pred tým moderným, ktoré možno zajtra už moderným nebude.
Pripraviť takéto vystúpenie však nie je jednoduchá vec, veď koľko lákadiel ponúka dnešným deťom a mládeži televízia, mobily, počítače či DVD. Každý kto si skúsil, čo to je pracovať s deťmi, ktoré sa ešte len učia spoznávať slová a pojmy totiž vie, koľko úsilia je potrebné vynaložiť nato, aby sa jeho úsilie premenilo na pekné vystúpenie.
Za vynaložené úsilie, (ktoré mnohokrát ide na úkor vlastnej rodiny) sa preto patrí poďakovať deťom a žiakom z chmeľovskej materskej a základnej školy a ľuďom, ktorí ich pripravovali. Konkrétne sú to učiteľky Emília Dzubáková, Mária Rusinková, Viktória Pagáčová, Emillia Prokipčáková a Mgr. Ivan Sidor, ktorý ich počas vystúpenia doprevádzal na akordeóne. Poďakovanie patrí aj správcovi tamojšej grkat. farnosti o. Martinovi Gergelčíkovi, ktorý prevzal na seba zodpovednú úlohu, čoby sťaby sv. Mikuláš potešiť najmä deti. Rovnako nesmieme zabudnúť ani na organizátorov celého podujatia - Ing. Annu Sasarákovú, predsedníčku Klubu Rusínskej obrody v obci Chmeľová, na obecný úrad, na čele so starostom Jánom Železným a na šikovné chmeľovské ženičky, ktoré pripravili občerstvenie v duchu tradičných domácich receptúr.
Na záver sa rozlúčime írečitým vianočným vinšom, ktorého želania môžeme rozšíriť na celý nový rok 2007:
Vinšuju, vinčuju na šťasťa, na zdravja,
na to Bože narodžiňa,
žeby sme šjvata šťastlivo perežyli,
i lipšych časiv šja dočekali.
Od paňiv lásky, od ľudej prijazň,
od Boha zdravľa i blahosloviňa !
Ľuboš Roman
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ: Pravda, palinka ubyvať mozgovy bunky, ale lem toty, što odmitajuť pyty...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať