31.10.2024
Peter Švorc vydal svoju najhrubšiu knihu
Univerzitný profesor Peter Švorc (nar. 1957), dlhoročný člen Regionálnej organizácie Slovenského syndikátu novinárov (RO SSN) v Prešove, publicista a vydavateľ, má vo svojom portfóliu najnovšie „dieťa“. Je ním kniha pod názvom Krajinská hranica …
Aktuality
Zobraziť všetky31.10.2024
Peter Švorc vydal svoju najhrubšiu knihu
Univerzitný profesor Peter Švorc (nar. 1957), dlhoročný člen Regionálnej organizácie Slovenského syndikátu novinárov (RO SSN) v Prešove, publicista a vydavateľ, má vo svojom portfóliu najnovšie „dieťa“. Je ním kniha pod názvom Krajinská hranica …
30.10.2024
Mohol slovenský štát vzniknúť už v roku 1918? Sotva, ale Slovjacká republika áno
Opäť je tu výročie Československej republiky a človeku nevdojak napadá otázka: Čo by sa bolo stalo, keby nevznikla? Vznikol by samostatný slovenský štát už v roku 1918?
Keď po prvej svetovej vojne vznikalo Československo na rozvalinách Rakúsk…
30.10.2024
Komentár. Pamäť akváriovej rybky
Neviem, či je horšia možnosť prvá alebo tá druhá – ignorácia.
Na začiatku septembra bol na post ministra zahraničných vecí Ukrajiny vymenovaný Andrij Sybiha, ktorý nahradil Dmytra Kulebu. Na konci toho istého mesiaca už navštívil hlavné mesto…
29.10.2024
Ústredný talerhofský výbor
Výzva - pri príležitosti 20. výročia uväznenia Rusínov v Talerhofe
V roku 1914, spolu s príchodom prvej svetovej vojny, začali represie a teror rakúskych úradov proti rusínskym obyvateľom Haliče, vrátane Lemkoviny. Talerhof zostáva v pamäti n…
29.10.2024
Talerhofské spomienky
Svedectvo minulosti, bez ktorého je ťažké hľadieť do budúcnosti.
Talerhof v našej histórii je smutná kapitola. Hoci od začiatku útlaku uplynulo už 110 rokov, lemkovská komunita v Poľsku, hoci už roky „zdecimovaná“, si stále uchováva živú pamä…
28.10.2024
Ivan Pop: T. G. MASARYK a RUSÍNI
MASARYK, Tomáš Garrigue (*7. 3. 1850, Hodonín, †14. 9. 1937, Lány), český filozof, sociológ, politik a štátnik. V rokoch 1872-76 študoval filozofiu na viedenskej univerzite a 1876-77 na univerzite v Lipsku. V rokoch 1878-82 docent na univerzite…
25.10.2024
Seriál STALO SA PRED 105 ROKMI (g)...
Začleňovanie Podkarpatskej Rusi do ČSR
1-3. októbra 1919
Rusínska deputácia jednala konala v Prahe s vedúcimi predstaviteľmi vlády o rozšírení autonómneho územia juhokarpatských Rusínov. E. Beneš vyhlásil, že Dohodové mocnosti neprejavili na m…
24.10.2024
Ukrajina: Väčšina Ukrajincov si želá jednu pravoslávnu cirkev
Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie je väčšina Ukrajincov za to, aby na Ukrajine existovala iba jedna pravoslávna cirkev. 61 percent opýtaných podporuje túto myšlienku, zatiaľ čo 16 percent je proti a 20 percent je to …
24.10.2024
Legislatívny zákaz Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi ako príležitosť na zmierenie medzi pravoslávnymi cirkvami na Ukrajine
Tak ako sa predchádzajúcemu prezidentovi Porošenkovi podarilo získať tomos o autokefálii pre Pravoslávnu cirkev Ukrajiny, možno dúfať v pozitívne zmeny v kánonickom statuse Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi v blízkej budúcnosti.
V posledných t…
23.10.2024
Do evidencie pamätihodností Prešova pribudol vojnový cintorín a hrob biskupa Gaganca
Zaznačia ich aj do digitálnej mapy.
PREŠOV. Do evidencie pamätihodností mesta Prešov pribudnú dve nové pamiatky.
Podľa schváleného návrhu, ktorý na svojom stredajšom rokovaní schválili prešovskí mestskí poslanci, sa nimi stali hrob s náhro…
23.10.2024
Vladyka Maxim bol menovaný za člena Dikastéria
Prešovský arcibiskup Jonáš Maxim bol menovaný za člena Dikastéria pre východné cirkvi, oznámilo to v utorok Tlačové stredisko Svätej stolice. Okrem vladyku Jonáša František menoval aj ďalších členov tohto dikastéria.
Menovanie prešovského…
22.10.2024
Prítomný v lemkovskom svete. Jubileum Ivana Dzjadyka
Ivan Dzjadyk je publicista, spoločenský a cirkevný činiteľ. V lemkovskom hnutí pôsobí od konca 50. rokov 20. storočia.
22. októbra 1939 sa vo Florynke narodil Ivan Dzjadyk, neskorší plodný pracovník Združenia Lemkov, spisovateľ a účastník kul…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Paraska vo veseli nalaďi sja na baľi pryhovarjať sympatickomu chlopovi:
-Vy sja podobate na mojo treťoho muža...
-A tiko ste ich doteper maly?
-Pokaľ dvoch...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať