Karpatská lož / Karpatska brechňa
Svet pozná pojem Osvienčimskej lži. Je to princíp, podľa ktorého je všeobecne spochybňovanie holokaustu trestným činom. Slovenská legislatíva navyše pozná aj pojem Jáchymovskej lži. To znamená, že popieranie zločinov, ktoré páchal komunizmus je taktiež trestným činom.
Hlavne po roku 1945 sa systematicky a s dovtedy nevídanou silou začalo s odnárodňovaním rusínskeho obyvateľstva nielen v bývalom Československu, ale aj v Sovietskej Ukrajine a v Poľsku. U nás sa tak navyše dialo proti občanom, ktorí boli spolu s Čechmi a Slovákmi zakladateľmi spoločného štátu. Ale nebudeme tu teraz počítať všetky krivdy, ktoré sa nám stali.
Horšie je to, že v takýchto totalitárnych praktikách pokračujú niektoré médiá, organizácie alebo vedci dodnes. Rusínov alebo Lemkov vyhlasujú za Ukrajincov, našu kultúru za ukrajinskú, alebo používajú názov akéhosi neexistujúceho mutanta Rusín-Ukrajinec, Lemko-Ukrajinec, prípadne termín rusínsko-ukrajinská kultúra.
A niekedy z úst falzifikátorov histórie počuť aj to, že rusínske obrodenie po roku 1989 je vlastne deukrajinizáciou ich obyvateľstva a je to čisto politická vec. A ako vidíme, takéto lži sa nepublikujú len u nás, ale aj na Ukrajine a v Poľsku. Možno prichádza čas na to, aby sme všetky takéto tendencie, ktoré siahajú na naše práva, identitu a históriu, jasne pomenovali. Neviem to označiť inak, ako „Karpatská lož“. A aj keď dnes nám chýba legislatívny rámec, je potrebné pracovať na tom, aby za šírenie Karpatskej lži niesli títo ľudia konečne zodpovednosť.
Peter Medviď
7. apríl 2015, Prešov
Stanovisko
Podľa informácie uvedenej na stránke Ministerstva kultúry SR žije na území Slovenskej republiky rusínska národnostná menšina aj ukrajinská národnostná menšina. Rusín je pomenovanie člena rusínskej národnostnej menšiny žijúcej na Slovensku. Ukrajinec je príslušník ukrajinskej národnostnej menšiny na Slovensku, ale môže ísť aj o obyvateľa Ukrajiny.
V súvislosti s názvom Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenska možno len konštatovať, že ak v súčasnosti nejestvuje národnosť Rusín-Ukrajinec, mal by mať zväz združujúci Rusínov a Ukrajincov iný názov, napríklad Zväz Rusínov a Ukrajincov Slovenska. Ak však tento zväz nezdružuje príslušníkov oboch národností, ale jeho členmi sú len Ukrajinci, jeho názov by sa mal zmeniť na Zväz Ukrajincov Slovenska. V prípade názvu Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenska teda nejde o problém pomlčky alebo spojovníka v názve Rusín-Ukrajinec, ale o to, že ide o dve národnosti, preto ich nemožno spojiť do jednej.
Takisto nemožno umelo vytvoriť „národnosť“ napríklad Čech-Slovák ani Angličan-Nemec. Samozrejme, možno používať zložené prídavné mená česko-slovenský s významom „český a slovenský“, napríklad česko-slovenský slovník, prípadne anglicko-nemecký vo význame „anglický a nemecký“, podobne rusínsko-ukrajinský vo význame „rusínsky a ukrajinský“, napríklad v spojeniach rusínsko-ukrajinský ples, rusínsko-ukrajinský spolok či rusínsko-ukrajinský zväz, pričom vo všetkých spojeniach ide o dve národnosti, o Rusínov a Ukrajincov.
PhDr. Sibyla Mislovičová, Jazykovedný ústav ĽŠ SAV, Bratislava
Hlavne po roku 1945 sa systematicky a s dovtedy nevídanou silou začalo s odnárodňovaním rusínskeho obyvateľstva nielen v bývalom Československu, ale aj v Sovietskej Ukrajine a v Poľsku. U nás sa tak navyše dialo proti občanom, ktorí boli spolu s Čechmi a Slovákmi zakladateľmi spoločného štátu. Ale nebudeme tu teraz počítať všetky krivdy, ktoré sa nám stali.
Horšie je to, že v takýchto totalitárnych praktikách pokračujú niektoré médiá, organizácie alebo vedci dodnes. Rusínov alebo Lemkov vyhlasujú za Ukrajincov, našu kultúru za ukrajinskú, alebo používajú názov akéhosi neexistujúceho mutanta Rusín-Ukrajinec, Lemko-Ukrajinec, prípadne termín rusínsko-ukrajinská kultúra.
A niekedy z úst falzifikátorov histórie počuť aj to, že rusínske obrodenie po roku 1989 je vlastne deukrajinizáciou ich obyvateľstva a je to čisto politická vec. A ako vidíme, takéto lži sa nepublikujú len u nás, ale aj na Ukrajine a v Poľsku. Možno prichádza čas na to, aby sme všetky takéto tendencie, ktoré siahajú na naše práva, identitu a históriu, jasne pomenovali. Neviem to označiť inak, ako „Karpatská lož“. A aj keď dnes nám chýba legislatívny rámec, je potrebné pracovať na tom, aby za šírenie Karpatskej lži niesli títo ľudia konečne zodpovednosť.
Peter Medviď
7. apríl 2015, Prešov
Stanovisko
Podľa informácie uvedenej na stránke Ministerstva kultúry SR žije na území Slovenskej republiky rusínska národnostná menšina aj ukrajinská národnostná menšina. Rusín je pomenovanie člena rusínskej národnostnej menšiny žijúcej na Slovensku. Ukrajinec je príslušník ukrajinskej národnostnej menšiny na Slovensku, ale môže ísť aj o obyvateľa Ukrajiny.
V súvislosti s názvom Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenska možno len konštatovať, že ak v súčasnosti nejestvuje národnosť Rusín-Ukrajinec, mal by mať zväz združujúci Rusínov a Ukrajincov iný názov, napríklad Zväz Rusínov a Ukrajincov Slovenska. Ak však tento zväz nezdružuje príslušníkov oboch národností, ale jeho členmi sú len Ukrajinci, jeho názov by sa mal zmeniť na Zväz Ukrajincov Slovenska. V prípade názvu Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenska teda nejde o problém pomlčky alebo spojovníka v názve Rusín-Ukrajinec, ale o to, že ide o dve národnosti, preto ich nemožno spojiť do jednej.
Takisto nemožno umelo vytvoriť „národnosť“ napríklad Čech-Slovák ani Angličan-Nemec. Samozrejme, možno používať zložené prídavné mená česko-slovenský s významom „český a slovenský“, napríklad česko-slovenský slovník, prípadne anglicko-nemecký vo význame „anglický a nemecký“, podobne rusínsko-ukrajinský vo význame „rusínsky a ukrajinský“, napríklad v spojeniach rusínsko-ukrajinský ples, rusínsko-ukrajinský spolok či rusínsko-ukrajinský zväz, pričom vo všetkých spojeniach ide o dve národnosti, o Rusínov a Ukrajincov.
PhDr. Sibyla Mislovičová, Jazykovedný ústav ĽŠ SAV, Bratislava
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Paraska:
-Vasyľu, takoj soj iď vybigľuvaty košuľu, bo ľude poviďať, že ťa zanedbavam...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať