História Rusínov

Rozdumav sja Vasyľ, že sja zmarnyť. Stojiť u Labirci na mosťi, na karchu motuz a na ňim ťažka želizna šyna. Pid nym hlubokyj baňur. A tu ku ňomu bižyť čudža žena i kryčyť...
-Čoloviče, čoloviče.... počekajte...!
-No, što vam iši od mene treba...!?
Žena mu podavať balyčok i hvaryť...
-Prošu, prošu... moji koťata/mačata berte zo sobov....! Ja ne mam serce, ich zatopyty...!