Rusínske kalendárium

30.03.1816 narodil sa v Rudlove, okr. Vranov n/Topľou, Viktor Dobriansky, starší brat Adolfa Dobrianskeho, kňaz, školský dejateľ, publicista. Teológiu študoval vo Viedni, pomocník tajomníka pri biskupovi Prešovskej eparchie. Prefekt internátu fundácie Bečeja pre schudobnelé deti šľachty, tajomník biskupa, poradca a notár konzistórie. V r. 1849 viedol delegáciu Rusínov k rakúskemu cisárovi Františkovi Jozefovi I., ktorému odovzdali Memorandum Rusínov uhorských. Bol školským inšpektorom v Užhorode a školským poradcom v Košiciach, dbal, aby rusínske školy mali dostatok učebníc. Zomrel 12.06.1860 v Prešove. Pochovaný je v krypte pod Katedrálnym chrámom gréckokatolickej cirkvi sv. Jána Krstiteľa v Prešove vedľa Alexandra Duchnoviča.  

30.03.1940 narodila sa Potočkách, okr. Stropkov, Mária Mačošková, zaslúžilá umelkyňa, interprétka ľudových piesní. Od r. 1956 bola sólistkou v PUĽS-e v Prešove. Spievala prevažne rusínske ľudové piesne v úprave J. Kosťuka, Š. Ladižinského, J. Cimboru, M. Burgera, T. Andrašoviča a iných. So súborom, aj ako sólistka, koncertovala mnohokrát za hranicami Československa: na Ukrajine, v Bulharsku, Poľsku, v Anglicku, Francúzsku, Rakúsku, USA, Kanade, Japonsku a inde. Naspievala rusínske a šarišské piesne aj na niekoľkých CD nosičoch, pre Českoslovenký rozhlas - ukrajinské a rusínske vysielanie, nahrala rusínske piesne s Orchestrom ľudových nástrojov v Brne.

31.03.1916 narodil sa vo Veľkej Poľane, okr. Snina, Ladislav Dubaj, lekár - mikrobiológ. Skončil gymnázium v Prešove a Lekársku fakultu UK v Bratislave. Od r. 1948 vedúci Katedry mikrobiológie na Lekárskej  fakulte, dekan, predseda Slovenskej mikrobiologickej spoločnosti. Vyznamenaný národnou cenou. Vydal niekoľko učebníc s lekárskou tématikou, Malý rusko-slovenský lekársky slovník a iné. Zomrel 07.05.1978 v Košiciach.

01.04.1858 narodil sa v Šarišskom Jastrabí, okr. Stará Ľubovňa, Michal Beskyd, gréckokatolícky kňaz, publicista, etnograf a kultúrno-osvetový dejateľ. Bojoval za pričlenenie Podkarpatskej Rusi k ČSR. Vystupoval proti maďarizačnej politike prešovského gréckokatolíckeho biskupa Š. Nováka. Zomrel 30.11.1932 v Košiciach.

01.04.1913 narodil sa v Habure, okr. Medzilaborce, Andrej Jedinák, pedagóg. Študoval na Učiteľskom seminári v Mukačeve a v Prešove, na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Počas štúdia  predseda študentskej spoločnosti Dobriansky (1945-1947). Učil na základných školách v Havaji a Roškovciach. Aktívne bojoval pri oslobodzovaní Slovenska, bol predsedom Ústrednej rady Zväzu mládeže Karpát, poslanec SNR. Prednášal na vysokých školách v Prešove a v Bratislave, pracoval na Ministerstve zahraničných vecí ČSSR v Prahe a v zahraničí. Zomrel v Bratislave. 

03.04.1864 v Užhodode začali vychádzať prvé učiteľské noviny „Učiteľ“ pod redakciou Andreja Ripaja. V r. 1864 vyšlo iba 26 čísel. Andrej Ripaj sa narodil v Uličskom Krivom (okr. Snina). Študoval na Učiteľskom seminári v Košiciach a vo Viedni. V r. 1862-1894 bol profesorom na Užhorodskom učiteľskom seminári. Napísal knihu „Narodnoje hospodarstvo v poľzu i upotreblenije zemledelcev Russkich“.

03.04.1959 narodil sa v Košiciach Andrej Timkovič, rehoľným menom Gorazd, OSBM, cirkevný a kultúrno-spoločenský dejateľ. Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu VŠT v Košiciach. Pracoval v Ústave experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a v r. 1989 emigroval do Talianska. V Ríme vstúpil do rehole baziliánov a vyštudoval Pápežský východný inštitút Gregoriánskej univerzity. Na kňaza vysvätený v r. 1991. Cirkevné právo študoval na Pontificio Istituto Orientale pápežskej Gregoriánskej univerzity. Ako rehoľník žil a pracoval v monastieroch v Kule (Juhoslávia), Trebišove a v Prešove. Pôsobil ako farár v Kamienke. Padol do nemilosti cirkevnej vrchnosti a od r. 2008 mimo pastorácie. Veľa publikoval v Blahovistniku, ktorý spolu s rodným bratom Jozafátom redigovali. Spolu s bratom vydali aj dve čísla Krásnobrodského zborníka. Diela: "Cyrilika je staršia ako glagolika", "Ikonostas a jeho teológia", "Sv. Cyril bol Katanským episkopom", "Timkovič Andrej (1919-1997)" a iné.

04.04.1906 narodil sa v obci Viszló, Maďarsko, Nikolaj Bobák, pedagóg, cirkevný aktivista, kanonik, pápežský komorník, prvý riaditeľ gréckokatolíckeho ruského gymnázia v Prešove (1936-1944), ústredný školský inšpektor. Násilne presídlený na Moravu, kde pracoval ako lesný robotník. Rehabilitovaný, kňaz v obci Hlinné (1968-1970). Zomrel 18.12.1986 v Prešove.

05.04.1912 narodil sa v Krajnej Poľane, okr. Svidník, František Gibala, sochár. Skončil Priemyselnú kamenársku školu v Hořiciach, Akadémiu výtvarného umenia v Bratislave. Pracoval v žánri portrét a busta: Janko Kráľ, Ľudo Ondrejov, Železničiar, Pamätník osloboditeľom (Starý Smokovec), Návrat do spálenej dediny (Tokajík), Vítanie (Kalinov), pamätník Duchnovičovi v Topoli, pamätník A. Pavlovičovi, Svidník. Zomrel v r. 1987 v Bratislave.

06.04.1953 narodil sa v Prešove Alexander Zozuľak, šéfredaktor Národných novín a Rusína (1991-2007), predseda Slovenskej asociácie rusínskych organizácií Slovenska (SARO), kultúrno-osvetový aktivista Rusínov na Slovensku, bývalý tajomník Svetovej rady Rusínov. S jeho menom je spojené vydanie viac ako 100 titulov v rusínskom jazyku (učebnice, krásna a odborná literatúra). 

07.04.1989 Rusíni v Poľsku zaregistrovali združenie pre obhajobu záujmov lemkovských Rusínov "Stowaryšyňa Lemkiv". Prvým predsedom sa stal Andrej Kopča.

08.04.1779 zomrel Alexej Iľkovič, kanonik, jeden z predstaviteľov neolatinistiky. Napísal významné chválospevy v mene rusínskeho národa vládcovi Jozefovi II. Zaraďuje sa k najlepším poétom, ktorí písali v neolatinskom jazyku.

09.04.1907 narodil sa v Bukovciach, okr. Stropkov, Ivan Šlepecký, literárny historik, spoločensko-kultúrny aktivista, žurnalista. Študoval na Lekárskej fakulte KU v Prahe, viedol študentskú organizáciu "Vozroždenije", redaktor časopisu "Kosťor" a almanachu "Prjaševščina". Autor rukopisu "Starinnyje narodnyje pesni Prjaševskoho kraja". Ďalšie diela: "Za rodinu", zborník nepublikovanej poézie A. Pavloviča, "Izbrannyje proizvedenija A. Pavloviča (1955)". V jeho archíve sa našli významné dokumenty z histórie, kultúry a literatúry Rusínov. Zomrel 09.10.1976 v Prahe.

10.04.1793 narodil sa vo Vyšnom Tvarožci, okr. Bardejov, Jozef Gaganec, cirkevný dejateľ a osvietenec, obrodenencký činiteľ. Ukončil akadémiu vo Veľkom Varadíne, kde študoval filozofiu a duchovný seminár v Trnave. Od r. 1843 biskup Prešovskej gréckokatolíckej eparchie. Ostro vystupoval proti maďarizácii rusínskeho obyvateľstva, podporoval A. Duchnoviča v jeho buditeľskej činnosti. V revolučných rokoch 1848-1849 podporoval A. Dobrianskeho v snahe zaistiť národné práva Rusínov. Po porážke revolúcie sa zúčastnil príprav rusínskej delegácie, ktorá odovzdala vo Viedni cisárovi memorandum s požiadavkami Rusínov. Jeden z iniciátorov založenia spoločnosti "Literaturnoje zavedenije prjaševskoje", Spoločnosti sv. Jána Krstiteľa (1863) a študentského internátu Alumneum. Zomrel 22.12.1875 v Prešove. 

10.04.1888 narodil sa v obci Nosov, dnes Poľsko, Eugen Perfecký, historik - slavista. Študoval históriu na univerzite v Petrohrade, skúmal archívne materiály z dejín Podkarpatskej Rusi v archívoch Mukačeva, Užhorodu, Krásneho Brodu a Budapešti. Bol docentom kyjevskej univerzity. V r. 1921 odišiel do Bratislavy na univerzitu, kde prednášal dejiny Podkarpatskej Rusi. Zaujímal sa o pôsobenie kniežaťa Teodora Korjatoviča na Podkarpatsku. Medzi jeho diela patria: "Obzor uhro-ruskej historiografie", "Ioannykij Bazilovič a jeho Brevis notitia", publikoval práce o kráľovi Matejovi Korvínovi. Zomrel 18.08.1947 v Bardejovských Kúpeľoch. 

10.04.1922 narodil sa v Ruskom Keresture, Srbsko, Štefan Čekan, rozprávkár.

10.04.1932 narodila sa v Petrovciach, Chorvátsko, Ľubka Segedi Falc, spisovateľka, laureátka Ceny A. Duchnoviča.

11.04.1929 narodila sa v Medzilaborciach Anna Halčáková, ľudová spisovateľka. Písala laboreckým dialektom, vydala "Labirski opoviďi", Vdovy i siroty, Balady, poéziu pre deti a iné.

11.04.1962 narodil sa v Palote, okr. Medzilaborce, Marian Marko, herec, riaditeľ divadla. Študoval na gymnáziu v Medzilaborciach, absolvoval Kyjevskú národnú univerzitu - Divadelný inštitút Karpenka-Kareho v Kyjeve (1988). Od r. 1983 pôsobí v Divadle A. Duchnoviča v Prešove, od r. 1999 doposiaľ ako jeho riaditeľ. Divadlo A. Duchnoviča je jediným profesionálnym divadlom vo svete hrajúcim v rusínskom jazyku. Účinkoval v predstaveniach: Bačova žena, Strieborný potôčik, Mandragora, Mlyn šťastia, Adolf Ivanovič Dobriansky, Ťapákovci, Márnosť, Hamlet, Rovina Tortilla, Okresný špitál, Ženba, Ukradnuté štastie, Žarty z rozmaru a iné.

13.04.1932 narodil sa v Michajlove, okr. Snina, Juraj Kresila, výtvarník. Vyučil sa krajčírskemu remeslu v Trenčíne, skončil Strednú umelecko-priemyselnú školu v Uherskom Hradišti a Vyššiu školu výtvarného umenia v Bratislave u prof. D. Millyho, L. Čemického, J. Želibského. Prednášal na Katedre výtvarného umenia Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove a na Vyššej škole výtvarného umenia v Bratislave. Hlavné diela: S kolískou, Jazdec, V Starine, Portrét, U nás v Michajlove, Cesta do Michajlova, Príkra, portréty starých ľudí z domova dôchodcov v Novej Sedlici a iné. Zomrel 22.03.2007 v Prešove.

14.04.1911 narodil sa vo Veľkom Bočkove, dnes Ukrajina, Teodor Romža, gréckokatolícky biskup Mukačevskej eparchie, veľkomučeník. Gymnázium absolvoval v Chuste, v Ríme študoval pápežskú Gregoriánsku univerzitu. Za biskupa vysvätený 24.09.1944. Po pripojení Podkarpatskej Rusi Sovietskemu zväzu aktívne vzdoroval stalinskému režimu, podporoval veriacich, odmietal prechod na pravoslávie. Zomrel 01.11.1947, bol zavraždený NKVD v mestskej nemocnici v Mukačeve, kde sa zotavoval z atentátu. Teodor Romža sa stal prvým novodobým mučeníkom z územia bývalého Československa. V r. 2001 bol vo Ľvove blahorečený pápežom Jánom Pavlom II.

14.04.1925 narodila sa Elizaveta Bedzir - Kremnická, výtvarníčka. Ukončila užhorodské učilište výtvarno-úžitkového maliarstva. Jedna z predstaviteliek podkarpatskej avantgardy 60. rokov. V jej tvorbe sa objavujú výrazné mnohofigurálne kompozície, originálne portréty. Nikdy nepristúpila na kompromis s "maliarstvom socialistického realizmu". Zomrela v r. 1978 v Užhorode.

15.04.1892 zomrel v Užhorode Alexander Homičkov, právnik, etnograf, publicista, člen "Literaturnoho zavedenija Prjaševskoho", publikoval na stránkach "Cerkovnoj gazety", v novinách "Karpat" uverejňoval cyklus statí "O uhro-ruskom národnom živote" (1885), zostavoval kalendáre (mesiacoslov). Diela: "Pokorenije Užhoroda", "Istorija Uhorskija Krajiny" a iné. Narodil sa v r. 1830 v Čičarovciach, okr. Michalovce.  

15.04.1942 narodil sa v Čabinách, okr. Medzilaborce, Juraj Gavula, pedagóg, sochár. Skončil Strednú školu úžitkového umenia v Bratislave a Akadémiu výtvarného umenia. Začal pracovať ako vedúci dielní sochárstva na Strednej škole úžitkového umenia. Pracuje na Akadémii výtvarného umenia, zaoberá sa skleným sochárstvom, docent. Zúčastnil sa mnohých výstav doma aj za hranicami republiky. Jeho diela sa nachádzaju v Slovenskej národnej galérii, Východoslovenskej galérii, Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku, v Šarišskej galérii a inde.

16.04.1941 narodil sa v obci Strabičovo, dnes Ukrajina, Dmitrij Pop, lingvista a regionalista, podieľa sa na zdokonaľovaní rusínskeho literárneho jazyka. V r. 2001 inicioval súbežne s oficiálnym sčítaním obyvateľstva na Ukrajine sčítanie Rusínov, ktoré preukázalo zámernú falzifikáciu národnostného zloženia obyvateľstva v Zakarpatskej oblasti. Spolu s rusínskymi pedagógmi založil sieť súkromných nedeľných škôl, pre ktoré napísal učebnice dejepisu a zemepisu. Diela: "Rusynskyj sinonimičnyj slovar" (2001),"Rusynsko-russkyj slovar..."(2005), "Istorija Podkarpatskoji Rusy"(2005), veľký "Rusynsko-ukrajinsko-russkyj slovar..." (2007),  Dejiny podkarpatských kláštorov, hradov a zámkov. Ocenenia: Cena A. Pavloviča Národnej rady Rusínov Podkarpatska (2007) a Cena A. Hodinku (2008). 

18.04.1923 narodil sa v obci Volovec, dnes Ukrajina, Ivan Ljavinec, pražský gréckokatolícky biskup rusínskeho pôvodu. Teológiu vyštudoval v Užhorode a Viedni. Z poverenia biskupov P. Gojdiča a V. Hopka zastupoval ilegálnu gréckokatolícku cirkev ČSR, za čo bol väznený. V r. 1958 prepustený na slobodu ako ťažko chorý, avšak duchovná činnosť mu bola zakázaná. Na jar v r. 1968 inicioval obnovenie gréckokatolíckej cirkvi v Československu, tajne vysvätený na biskupa F. M. Davídkom. V r. 1993 menovaný biskupským vikárom gréckokatolíkov v Čechách a na Morave, od r. 1996 prvý exarcha. Biskupské právomoci vykonával v Katedrálnom chráme sv. Klimenta v Prahe. Autor básnickej zbierky "Kvety na stole" (2003), redaktor časopisov "Blahovistnik", "Zorja". Zomrel 09.12.2012 v Prahe. Pochovaný je v rodnej obci.

18.04.1957 narodil sa v Ladomírovej, okr. Svidník, Michal Kosť, popularizátor rusínskych drevených cerkví, aktivista kultúrno-spoločenského života Rusínov. Študoval na VŠ poľnohospodárskej v Nitre, starosta v obci Ladomírová (1990-1999), predseda okresnej organizácie RO (1995-1997). Vydal po jednom čísle noviny „Ladomirskyj dzvin“ (1992) a „Holos Makovicy“ (1995). Založil neziskovú organizáciu „Záchrana a obnova NKP – drevené chrámy pod Duklou“ a zabezpečil obnovu siedmich drevených chrámov. Inicioval a v spolupráci s MK SR organizoval akciu Cyrilometodské tradície – spoločné európske dedičstvo vo Svidníku. Autor projektu a publikácie Karpatská drevená cesta (2004).
"
21.04.1904 narodil sa v Hrabskom, okr. Bardejov, Vasiľ Hopko, gréckokatolícky biskup, rusínsky patriot, ochranca staroslovanského cirkevného obradu. Gymnázium a duchovný seminár absolvoval v Prešove, misie absolvoval v Prahe, kde v r. 1934 zakladal gréckokatolícku parafiu - farnosť. Bol spirituálom v duchovnom seminári v Prešove, katechét v ruskom gymnáziu a učiteľskom seminári, profesor v duchovnom seminári, tajomník biskupa Pavla Petra Gojdiča, hlavný redaktor časopisu Blahovistnyk (1944-1947). V r. 1947 vysvätený za svätiaceho biskupa Prešovskej eparchie. Po zákaze gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku bol vo vykonštruovanom procese odsúdený v r. 1951 na 15 rokov väzenia. V r. 1964 bol podmienečne prepustený. Biskup P. P. Gojdič pred svojou smrťou v r. 1960 odovzdal biskupské povinnosti svojmu pomocníkovi, vladykovi V. Hopkovi, no vláda Slovenskej republiky uznávala iba slovenských gréckokatolíkov. Tak sa pomaly spustila slovakizácia v rámci gréckokatolíckej cirkvi. Zomrel 23.07.1976 v Prešove. Je pochovaný v krypte Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Za blahoslaveného bol vyhlásený v r. 2003 v Bratislave pápežom Jánom Pavlom II.

22.04.1802 narodil sa vo Veľkej Tibave, dnes Ukrajina, Juraj Venelin Huca, historik, etnograf. Študoval na gymnáziu v Užhorode, v satumarskom lýceu, Ľvove a medicínu ukončil v Moskve. Paralelne študoval dejiny Slovanov, vrátane histórie karpatských Rusínov. Zaslúžil sa o národné obrodenie Bulharov. Vydal 40 vedeckých prác, napísal prvú gramatiku bulharského jazyka a históriu Bulharov. Zomrel 07.04.1839 v Moskve. 

22.04.1915 narodil sa v Becherove, okr. Bardejov, Vasiľ Grivna, historik, pedagóg. Históriu vyštudoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, krátko tam aj pracoval. Zástupca riaditeľa na Ruskom gymnáziu v Humennom, prednášal históriu Slovanov a Československa na Pedagogickej a Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove, vedúci katedry histórie, docent. Napísal prácu Vzťahy Poľska a Maďarska s Haličskou Rusou v 12.–13. st., štúdiu Eugen Perfeckyj, skúmal národno-oslobodzovacie hnutie na Slovensku, autor početných populárno-vedeckých článkov z regionálnej histórie. Skúmal aj ľudovú kultúru. Vydal publikáciu Ľudové zvyky na Makovici (1972), ktorej jadro tvoria zozbierané materiály z Becherova. Bol veľkým bibliofilom. Zomrel 19.01.1987 v Prešove.

23.04.1897 narodil sa vo Volovom, dnes Ukrajina, Vasiľ Grendža Donskyj, básnik, prozaik, dramaturg. Študoval na Obchodnej akadémii v Budapešti, pracoval v Podkarpatskej banke v Užhorode, vydával časopis Naša zemlja, na Slovensku vydal zbierky poézie "Zoloti kľuči", "Ternovi kvity Polonyn", "Tobi, ridnyj kraju", zbierku poviedok Poviedky z Karpatských polonín, povesti a romány Petro Petrovič, Iľko Lypej - karpatský zbojník, Petrik, Synovia Verchoviny, Rusalka, Skamenené srdcia, Kňažná Huculie a iné. Po r. 1945 sa angažoval v proukrajinskom hnutí. Zomrel 25.11.1974 v Bratislave.

23.04.1924 narodil sa v Drienici (Šoma), okr. Sabinov, Martin Maľcovský, pedagóg, maliar. Gymnázium skončil v Prešove, študoval na Vyššej pedagogickej škole, učil v Sabinove, maľoval ľudovú architektúru v Drienici, Olejníkove, Jakubanoch a inde. Krajinomaľba: Jeseň v lese, Sypanec, Po búrke a iné. Zomrel 13.01.1995 v Drienici. 
 
23.04.1948 narodil sa v Ďačove, okr. Sabinov, Sergej Kopčák, operný spevák, bas. Stredné hudobné vzdelanie získal v Košiciach, pokračoval v Bratislave na VŠMU a na Štátnom konzervatóriu v Sofii, potom v Miláne a Viedni. Operný spevák v Banskej Bystrici, Košiciach, sólista opery v Bratislave (1974-1996). Laureátom a finalista mnohých svetových speváckych súťaží. Takmer hneď po štarte svojej profesionálnej kariéry sa uplatnil v milánskej La Scale, londýnskej Covent Garden, v parížskej Opere, na newyorských scénach Carnegie Hall a v Metropolitnej opere, ktorej je už roky stálym hosťujúcim sólistom.

23.04.1952 narodil sa vo Vydrani, okr. Medzilaborce, Vladimír Protivňák, tajomník Svetovej rady Rusínov, kultúrno-spoločenský a športový aktivista, predseda Rusínskej obrody na Slovensku (2006-2014). Spoluzakladateľ Spoločnosti Andy Warhola a Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach.

24.04.1646 63 pravoslávnych duchovných na čele s biskupom Petrom Parthenom zložili sľub vernosti rímskemu pápežovi v kaplnke Užhorodského hradu za účasti grófa Drugetha. Žiadali, aby aj naďalej užívali východný obrad, biskup mal byť volený synodou hierarchov a potvrdený pápežom, nemal sa na nich vzťahovať celibát a požadovali zrovnoprávnenie unijnej (gréckokatolíckej) cirkvi s rímskokatolíckou. Ku vzniku Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie došlo až v r. 1771.   

24.04.1803 narodil sa v Topoli, okr. Snina, Alexander Duchnovič, najvýznamnejší rusínsky národný buditeľ, gréckokatolícky kňaz, pedagóg, historik, spisovateľ, dramaturg, publicista. V r. 1851 bolo v Budapešti vydané jeho dielo Liturgický katechizmus a modlitebník "Chlib duši". Zakladateľ prvej rusínskej kultúrnej organizácie - Literaturnoje zavedenije Prjaševskoje (1850), Obščestva sv. Joanna Krestiteľa v Prešove (1862), autor dvoch hymnických piesní Podkarpatských Rusínov: "Podkarpatskije Rusyny, ostavte hlubokyj son..." a "Ja Rusyn byl, jesm i budu...", šlabikára "Knižicja čitalnaja dlja načinajuščich" (1847), vydával kalendáre (mesiacoslovy). Zaslúžil sa o založenie prvého internátu pre rusínskych študentov Alumneum v Prešove. Zomrel 30.03.1865 v Prešove, je pochovaný v krypte Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Prešove.

24.04.1953 narodila sa v Kamienke, okr. Stará Ľubovňa, Oľga Glosíková, vysokoškolská pedagogička a prvá riaditeľka SNM - Múzea rusínskej kultúry v Prešove, ktoré vzniklo v r. 2007. Po revolúcii v r. 1989 bola poslankyňou Snemovne národov Federálneho zhromaždenia v Československu za Komunistickú stranu Slovenska, neskôr za Stranu demokratickej ľavice. 
25.04.1924 narodil sa v Ubli, okr. Snina, Ladislav Borecký, lekár - virológ, vedec, pedagóg. Študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Zakladateľ a riaditeľ Virologického ústavu SAV. Zaoberal sa epidemiológiou a patogenézou vírusových ochorení a problematikou imunity a rezistencie pri týchto ochoreniach. Najvýznamnejšie výsledky dosiahol v oblasti štúdia interferónu, kde patril medzi svetovú špičku. V domácich i zahraničných časopisoch publikoval vyše 220 odborných článkov. Autor monografie Laboratórne metódy vo virológii (1954), autor prác Mechanizmy nešpecifickej obrany organizmu (1967), Vírusy, imunita a interferón (1977), Dvojaká tvár mikróbov (1987), ako aj niekoľkých skrípt pre študentov lekárskych fakúlt. Bol expertom UNESCO a WHO. Zomrel 15.01.2008 v Bratislave.

25.04.1939 narodil sa v Hamiltone, Kanada, Štefan Čepa, filantrop, potomok rusínskych prisťahovalcov, podnikateľ. Jeho otec Vasiľ Čepa pochádzal z Malého Berezného a mama Mária Pirčová z lemkovského Ušča Gorlického (Ušča Ruske). V 90. rokoch sa začal intenzívnejšie zaujimať o svojich predkoch v Európe. Podporoval rusínske nedeľné školy na Podkarpatsku, vydávanie učebníc a literatúry, poskytol významnú pomoc obyvateľom pri záplavách, podporuje školy a internetové informácie o živote Rusínov. Financuje Cenu za významný prínos pre Rusínov, Cenu Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru s finančnou odmenou a bronzovým karpatským medveďom. Financuje aj tretiu cenu za rozvoj rusínskeho jazyka, v rámci ktorej sa udeľuje plaketa s portrétmi Cyrila a Metoda.

25.04.1940 narodila sa Anastasia Dalida, poétka. V r. 2001 jej vyšiel zborník veršov "Dzvony karpatskoho kraja". Aktívne sa zúčastňovala v začiatkoch rusínskeho obrodenia na Ukrajine.

26.04.1934 narodil sa v Kalinove, okr. Medzilaborce, Vladimír Ljubimov, pedagóg, skladateľ, hudobník. Skončil Pedagogické gymnázium v Medzilaborciach, Pedagogickú fakultu KU v Prahe. Učil na hudobnej škole v Medzilaborciach, na Strednej pedagogickej škole a Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. Dirigent a zbormajster v PUĽS-e. Upravoval ľudové piesne, komponoval scénickú hudbu pre divadelné predstavenia UND v Prešove, je autorom piesní, zhudobnil poéziu mnohých miestnych básnikov. Skomponoval operu Knieža Laborec na libreto J. Baču (premiéra v r. 1994). Zomrel v r. 2013 v Prešove.

27.04.1936 Ministerstvo školstva ČSR v Prahe odobrilo projekt na založenie gymnázia pre Rusínov na Prešovsku. 1.3.1936 z iniciatívy „Obščestva ruskoj moloďoži“ a „Sojuzu ruskich učitelej“ bolo vyhlásené Memorandum ôsmich rusínskych organizácií, adresované predsedovi čsl. vlády Milanovi Hodžovi. Verejné školské zariadenie v tom čase mohol zriadiť iba štát, okres alebo cirkev. Štát však už od 20. rokov 20. st. sústavne odmietal takéto požiadavky Rusínov a okres nepripadal do úvahy. Výbor na založenie gymnázia požiadal biskupa Gojdiča, aby sa zriaďovateľom školy stalo Gréckokatolícke biskupstvo v Prešove, čo Gojdič s potešením prijal. V liste, ktorý  adresoval T. G. Masarykovi, sa okrem iného píše: „Neprosíme zlaté hory, lesy, nežiadame odpustenie daní, ani pomoc pre nezamestnaných, nežobreme o nijakú almužnu. Žiadame len to, čo nám na základe Ústavy a prírodného práva patrí – aby sa rusínske deti v rusínskych obciach mohli učiť po rusínsky.“ Tak vzniklo Gréckokatolícke ruské reálne gymnázium v Prešove od šk. r. 1936/1937. Vyučovacím jazykom sa stal ruský jazyk. Prvým jeho riaditeľom sa stal Mikuláš Bobák a od  polovice mája 1945 až do r. 1953 Alexej Farinič O vznik gymnázia sa najviac pričinili: biskup Gojdič, advokát Ivan Pješčak, lekári Dionýz Rojkovič a Pavol Dubaj. Po uverejnení výzvy v rusínskej tlači prišlo na účet gymnázia za prvé dva týždne 20 tisíc korún a v priebehu ďalších týždňov sa suma zásluhou zbierok, sponzorov, rodičov, inteligencie, živnostníkov, roľníkov a obcí, zdvojnásobila a koncom roka bolo na účte 50 tisíc korún. Štát začal čiastočne podporovať školu až od šk. r. 1942/1943. Po rozpade ČSR v r. 1939 sa gymnázium dostalo do úplnej nemilosti štátu, biskup Gojdič však dve triedy umiestnil do svojej rezidencie a ďalšie dve do nájomného domu. Od šk. r. 1939/1940 sa názov školy zmenil na Gréckokatolícke ruské gymnázium. Po vojne škola bola opäť premenovaná na Štátne ruské gymnázium. V r. 1953 v rámci reformy československého školstva škola zanikla, jej posledné triedy boli pripojené k Jedenásťročnej strednej škole s vyučujúcim jazykom slovenským na Konštantínovej ul., avšak ruský jazyk v týchto triedach bol zmenený na ukrajinský, niektoré predmety sa učili i naďalej po rusky. Od r. 1956 z ukrajinského oddelenia tejto školy bola vytvorená samostatná Jedenásťročná stredná škola s vyučujúcim jazykom ukrajinským a neskôr ukrajinské Gymnázium Tarasa H. Ševčenka. Ruské gymnázium v Prešove bolo prvým gymnáziom v dejinách  Rusínov na Prešovsku, úspešne fungovalo plných 17 rokov, vychovalo mnoho absolventov, ktorí sa úspešne zapojili do života spoločnosti.
28.04.1950 bol štátnou mocou Československa zinscenovaný tzv. „Prešovský sobor“ na likvidáciu gréckokatolíckej cirkvi v Československu a pravoslavizáciu gréckokatolíkov (akcia P – pravoslavizácia). Gréckokatolíci boli de facto postavení mimo zákon. Gréckokatolícka cirkev v Československu sa obnovila v r. 1968. 

30.04.1913 narodil sa v Kamienke, okr. Stará Ľubovňa, Štefan Bittner, učiteľ, kultúrno-osvetový aktivista. V mladosti zarábal na štúdium drotárstvom (Belehrad, Záhreb). Skončil učiteľský seminár v Prešove. Učil na základných školách v Kamienke, Toporci, riaditeľ Ukrajinského národného divadla (1946-1947). Neskôr odišiel do Starej Ľubovne a do Kamienky, kde bol riaditeľom v základnej škole a zakladateľom niekoľkých súborov detí a dospelých, medzi nimi "Barvinok", "Radosť" a balalajkový orchester. Najväčšiu popularitu ziskal pri úpravách miestnych ľudových piesní „Kolo mlyna, javoryna“, „Rajta koňu, rajta“, “Naj že bude dobryj čas“ a iné. Bol autorom a spoluautorom niekoľkých učebníc. Zomrel 18.12.1994 v Kamienke.