Rusínske kalendárium



AUTONÓMIA PODKARPATSKEJ RUSI
29.02.1920 bola autonómia Podkarpatskej Rusi zakotvená v Ústave ČSR. Funkciu guvernéra Podkarpatskej Rusi (vysoký štátny úradník) vykonával Rusín, ale závislý na centrálnej vláde, resp. na viceguvernérovi, ktorý bol českým úradníkom.

ANNA SIMKOVÁ
28.02.1931 narodila sa v Medzilaborciach Anna Simková, rod. Klecová, herečka Ukrajinského národného divadla v Prešove, v súčasnosti Divadlo A. Duchnoviča. Divadlo vzniklo v r. 1945 a medzi prvými hercami boli aj Anna Simková, jej manžel Mikuláš Simko, švagor Pavel Simko s manželkou Tamarou Simkovou. Všetci boli vynikajúcimi hercami, dlhé roky spolupracovali s ukrajinským, neskôr s rusínskym rozhlasovým vysielaním.

FEDOR POTUŠNIAK
27.02.1910 narodil sa v obci Osoj, dnes Ukrajina, Fedor Potušniak, vedec, etnograf, archeológ, pedagóg, spisovateľ. Napísal monografiu "Archeologični znachidky bronzovoho ta zaliznoho viku na Zakarpatsku" (1958). Zomrel 11.02.1960 v Užhorode.

TEODOR HABURČÁK
25.02.1917 narodil sa v Ňagove, okr. Medzilaborce, Teodor Haburčák, pedagóg. Študoval na učiteľskom seminári v Prešove a neskôr na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Učil na obchodnej akadémii, zdravotníckej škole, bol vedúcim katedry ruského jazyka pri rektoráte UK v Bratislave, docent, kandidát vied. Skúmal ruskú lexikológiu a lexikografiu, technickú terminológiu. Autor okolo 20 učebníc ruského jazyka pre rôzne typy škôl na Slovensku, zostavil niekoľko slovensko-ruských terminologických slovníkov pre lekárov, stavbárov, architektov novinárov a iné

JOZEF KUDZEJ
24.02.1952 narodil sa v Ňagove, okr. Medzilaborce, Jozef Kudzej, básnik, spisovateľ, prekladateľ, bájkár. Poéziu začal písať v r. 1997 pre baziliánsky časopis Blahovistnyk, od  r. 2005 publikuje v časopise Spoločnosti sv. Ioana Krstiteľa - Artos a v gréckokatolíckych rusínskych kalendároch. Z prózy sú to krátke poviedky zo života ľudí Laboreckej doliny. Spolupracoval s Františkom Krajňákom, gréckokatolíckym kňazom, na všetkých prekladoch cirkevných kníh a textov z cirkevnoslovanského do rusínskeho jazyka. Diela: „Malý gréckokatolícky katechizmus pre rusínske deti“ (preklad 1992), „Akafist svjaščenomučenikovi P. P. Gojdičovi“ (autor 2006). Akafist vo veršoch bol nahratý pre rusínske vysielanie NEV Slovenského rozhlasu. Naspievali ho, okrem J. Kudzeja, I. Blaško, S. Smetanka, M. Smetanková a O. Kosť. Vydal niekoľko zbierok bájok na svetské aj náboženské témy: „Múdrosť života“ (2008), „Bajky-zabavľajky“ (2008), „Duchovné piesne“ (2008), “Pacerky“ (2008), „Bajkárove myšlienky“ (2009), „Kadylo“ (2011), „(Ča)bajka“ (2012), “Bajkal“ (2013), „Bajkomat“ (2014) a ďalšie. Laureát Ceny A. Duchnoviča.

ANTON KAŠŠAJ
24.02.1921 narodil sa v obci Dubriniči, dnes Ukrajina, Anton Kaššaj, maliar - monumentalista, žiak J. Bokšaja. Predstaviteľ mladšieho pokolenia podkarpatskej maliarskej školy. Zviditeľnil sa hneď prvým dielom Zima v Karpatoch (1952). Dlhoročný predseda Spolku umelcov Podkarpatska. Zomrel 01.01.1991 v Užhorode.

STANISLAV STANKOCI
23.02.1959 narodil sa v Hostoviciach, okr. Snina, Stanislav Stankoci, výtvarník, dizajnér, grafik, pedagóg. Študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Košiciach, úžitkovú grafiku na VŠVU v Bratislave. Absolvoval študijné pobyty v Paríži (1982-1983) a v Helsinkách (1992–1993), docent, profesor na VŠVU v odbore dizajn. Výtvarník a grafický dizajnér v slobodnom povolaní, pedagóg na Fakulte architektúry STU v Bratislave, od r. 2002 vedúci Ateliéru grafického dizajnu VŠVU, od r. 2011 rektor VŠVU v Bratislave. Člen mnohých odborných porôt, komisií a poradných orgánov. Vystavoval na vyše 70 kolektívnych a 40 samostatných výstavách doma i v zahraničí (Poľsko, Švédsko, Belgicko, Dánsko, Portugalsko, Fínsko, Rakúsko, Holandsko, Česko, Nemecko, Mad‘arsko, Francúzsko, Kanada). Získal viacero ocenení: Cena Za najkrajšiu knihu Slovenska (1994, 1995, 1998, 2002), Najkrajší kalendár Slovenska (1999), 1. miesto v súťaži Plagát SFVU (1986, 1987). V r. 2000 Galéria mesta Bratislavy mu vydala monografiu Ivan Jančár: Stanislav Stankoci 84:00.

ŠTÁTNE RUSKÉ GYMNÁZIUM V MEDZILABORCIACH
23.02.1945 pri príležitosti osláv Dňa Červenej armády padlo rozhodnutie o založení Štátneho ruského gymnázia v Medzilaborciach. Iniciátormi jeho založenia boli bratia Peter a Štefan Bunganičovci a Vasiľ Latta. Prijímacie skúšky sa konali v marci, inde v krajine ešte prebiehali posledné vojnové boje. Vyučovať sa začalo v budove bývalého notárstva, prvým riaditeľom školy sa stal Peter Bunganič. Učiteľský zbor okrem neho tvorili Štefan Bunganič, Vasiľ Latta, Alexander Ljubimov, Gabriela Stavrovská a duchovný otec M. Molčány. V Medzilaborciach po vojne nebolo možné vytvoriť vhodné podmienky pre normálny chod školy. V lete 1945 sa gymnázium presťahovalo do Humenného, kde boli, aj keď skromné, priestory pre triedy aj pre internát. Počet žiakov v nasledujúcich rokoch rýchlo rástol a v šk. r. 1947/48 študovalo na gymnáziu v 10 triedach už 367 žiakov. Štátne ruské gymnázium, ako jediná škola svojho druhu v širokom okolí, si získalo veľkú popularitu a veľkou mierou prispievalo k zvyšovaniu vzdelanosti mládeže širokého okolia. Vyučovalo sa podľa sovietskych učebníc písaných v ruskom jazyku, ktoré škola žiakom zapožičiavala. V r. 1950 sa škola presťahovala do humenského kaštieľa, ktorý poskytoval lepšie podmienky pre celkový chod školy a zotrvala tu do r. 1953.

EMILIAN BALECKIJ
21.02.1919 narodil sa v obci Huklivoje, dnes Ukrajina, Emilian Baleckij, jazykovedec, historik, vysokoškolský pedagóg v Budapešti a Bratislave. Pripravil malú antológiu rusínskych textov (1980). Analyzoval nárečie Rusínov obce Komloška v Maďarsku, skúmal lexiku historických dokumentov 17. storočia. Zomrel v r. 1981 v Budapešti.

IGOR KERČA
20.02.1943 narodil sa v obci Horonda, Ukrajina, Igor Kerča, spisovateľ, prekladateľ, spoluautor súčasnej gramatiky rusínskeho jazyka "Materyňskyj jazyk" (1999). Zostavil čítanku pre nedeľné školy "Utcjuznyna" (2001), Matiáš, kráľ Rusínov (2001). V r. 2007 publikoval Rusínsko-ruský slovník s 59 tisíc heslami.
 
ANNA HALGAŠOVÁ
20.02.1923 narodila sa v obci Ostružnica, okr. Snina, Anna Halgašová, ľudová spisovateľka. Autorka knihy "Stružnickyma pišnykami", jej básnická tvorba je vydaná v zborníku rusínskej národnej poézie "Terňova ruža" (2002) a v antológii rusínskej poézie Rusínske/ruské piesne (1997). Zomrela 15.01.1996 v Prešove.
 
IVAN KERČA

20.02.1914 narodil sa v obci Strabičovo, dnes Ukrajina, Ivan Kerča, básnik, novinár, politik. Vyštudoval Filozofickú faktultu KU v Prahe. Jeho tvorba sa stala živelnou demonštráciou rusínskej inteligencie Podkarpatska proti sovietskemu totalitnému režimu. Zomrel v r. 1951 v Užhorode.
 
ERNEST ŠOFRANKO
19.02.1930 narodil sa v Turja Pasike, dnes Ukrajina, Ernest Šofranko, pedagóg, biológ. Skončil Ruské gymnázium v Humennom a Vysokú poľnohospodársku školu v Nitre. Pracoval na Katedre biológie Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove a v Ústave ochrany životného prostredia Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. Kandidát vied, docent. Skúmal problematiku rastlinnej genetiky. Spoluautor učebnice Základy rastlinnej fyziológie (1959). Napísal štúdiu Metódy polárnej hybridizácie rastlín (1965), študoval rastlinstvo parkov vo Fričovciach, Župčanoch, Ostrovanoch a napísal publikáciu Dendrologický prieskum parkov Prešovského okresu a iné. Zomrel 02.03.1992 v Prešove.
 
ANNA KUZMIAKOVÁ
17.02.1949 narodila sa v Stráňanoch, okr. Stará Ľubovňa, Anna Kuzmiaková. Po skončení štúdia na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove učila v Jakubanoch, neskôr prišla do Prešova, kde pracovala v aparáte KZUP, potom v redakcii ukrajinských novín Nove žytťa. Po vzniku Rusínskej obrody (1991) a týždeníka Narodne noviny od začiatku pracovala ako jeho redaktorka. Predsedníčka Rusínskej obrody na Slovensku (2001-2006). Organizátorka podujatí ako Duchnovičov Prešov, Na figľarsku notu, klubové večery, festivaly a založila noviny INFORUSÍN. V spoluautorstve vydala knihu "Naša dvadsaťročna puť" o činnosti Rusínskej obrody na Slovensku a Hymnické spevy Rusínov (CD nosič). 
 
IVAN ORLAJ
17.02.1829 zomrel v Odese, Ukrajina, Ivan Orlaj, vedec, lekár, filozof, historik. V r. 1791 emigroval do Ruska do St. Peterburgu, kde získal lekárske vzdelanie. Pracoval ako lekár v Semenovskom pluku, neskôr na cárskom dvore, bol tajomníkom chirurgickej akadémie, redaktorom jediného lekárskeho časopisu v Rusku. Organizátor a zakladateľ zdravotníckeho systému v cárskom Rusku. V období reformy vysokoškolského vzdelávania boli v Rusku založené mnohé univerzity, lýceá a tak počet profesorských kádrov doplňovali aj karpatskí Rusíni, ako Lodij, Kukolnik, Baluďanský a iní. Orlaj sa zaoberal aj históriou juhozápadnej Rusi, tu zahrnul aj oblasť od Visly k Čiernemu moru, oboznamoval ruských vedcov s históriou Karpatskej Rusi. Narodil sa v r. 1770 v Chuste, dnes Ukrajina.
 
ALEXEJ POVČIJ
17.02.1750 narodil sa Alexej Povčij, gréckokatolícky cirkevný dejateľ, biskup Mukačevskej eparchie. Študoval vo Veľkom Varadíne (Rumunsko) a v Barbareu vo Viedni (1775-1778). Významne prispel k rozvoju školského vzdelávania Rusínov, zabezpečoval vydávanie bohoslužobných kníh, jeho podporu využili V. Dovhovič, M. Lučkaj, A. Duchnovič.
 
VIKTOR KAMINSKÝ
16.02.1854 narodil sa Viktor Kaminský, kňaz, pedagóg, žurnalista. Ukončil duchovný seminár v Budapešti. V rokoch 1878-1891 profesor Užhorodského duchovného seminára, od r. 1896 predseda Spoločnosti sv. Vasilija Velikoho. Vydal Cirkevné kázne J. Čurhoviča, napísal Históriu Užhorodského učiteľského seminára.
 
MICHAL BARNOVSKÝ
14.02.1937 narodil sa v Jarabine, okr. Stará Ľubovňa, Michal Barnovský, historik. Strednú školu skončil v Prešove, potom študoval na Historickej fakulte Kyjevskej štátnej univerzity T. Ševčenka. Pracoval v Krajskom múzeu v Prešove, v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, v Ústave histórie SAV v Bratislave, kandidát vied, doktor vied. Špecializoval sa na novšiu históriu ČSR. Jeho monografické práce: Hospodársky rozvoj Slovenska v r. 1945 - 1955, Na ceste k monopolu vlády, Otázky industrializácie východného Slovenska po roku 1945, Ruské politické strany na Podkarpatskej Rusi a východnom Slovensku v medzivojnovom období, K otázkam tzv. buržoázneho nacionalizmu na Slovensku a iné. Publikoval okolo 60 prác. Zomrel 31.05.2008 v Bratislave.
 
IVAN BRADÁČ
14.02.1732 narodil sa v Kamienke, okr. St. Ľubovňa, Ivan Bradáč, cirkevný dejateľ, osvietenec, biskup Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie. Učil sa v Kamienke, Spišskej kapitule, Levoči a Trnave. V r. 1771 dosiahol nezávislosť mukačevskej eparchie od katolíckych jágerských biskupov. Vydal "Bukvar" (1770). Zomrel 05.07.1772 v Mukačeve.
 
KONŠTANTÍN FILOZOF (sv. Cyril)
14.02.869 zomrel Konštantín Filozof (svätý Cyril), vierozvestca Slovanov, autor slovanského písma, prvých prekladov sv. Písma a liturgických textov do slovanského jazyka. Narodil sa v r. 827 v meste Solún (Grécko).
 
PETRO RIZNIČ ĎAĎA
12.02.1966 zomrel v Ruskom Keresture, Srbsko, Petro Riznič Ďaďa, divadelný režisér, dramaturg a publicista. Je po ňom pomenované poloprofesionálne rusínske divadlo v Ruskom Keresture.
 
VASIĽ MOLNAR
12.02.1922 narodil sa v obci Holubinoje, dnes Ukrajina, Vasiľ Molnar, spisovateľ, filológ, pedagóg. Spoluautor gramatiky "Materyňskyj jazyk". Svoju tvorbu publikoval ešte počas štúdia na gymnáziu v almanachu "Žyva struja". Vydal zborníky "Poklik otčoho kraja", "Vičurky u vujny Polani", "Što ňa boliť..."
 
ANATOLIJ KRALICKYJ
12.02.1835 narodil sa v Čabinách, okr. Medzilaborce, Anatolij Kralickyj, cirkevný dejateľ, spisovateľ, pedagóg, etnograf. Študoval v bohosloveckej škole v Mariapovčanskom monastieri, neskôr v Krásnobrodskom. Vysvätený bol v r. 1858 v Prešove, vstúpil do rádu sv. Vasilija Velikoho, bol protoigumenom Svätonikolajevského monastiera v Mukačeve, žiakom a nasledovateľom A. Duchnoviča, autorom viacerých historických opisov monastierov a historických pamätnikov, ako aj národopisných štúdií. Významná je jeho povesť Knieža Laborec. Zomrel 01.02.1894 v mukačevskom monastieri.
 
IVAN POLIVKA
12.02.1866 narodil sa v Brezničke, okr. Stropkov, Ivan Polivka, pedagóg, spoločenský dejateľ, blízky priateľ a spolupracovník A. Pavloviča. Ukončil užhorodský učiteľský seminár. Pedagóg na školách východného Slovenska (Sedliska, Svidník). Zostavil univerzálnu učebnicu, zahrňujúcu základnú látku z dejepisu, zemepisu, matematiky, fyziky, prírodovedy, poľnohospodárstva a účtovníctva "Učebnaja kniha realnych nauk dlja podkarpatskych ugroruskych narodnych škol dlja povsedennoho i povtoriteľnoho učenija" (1896, 1901). Zapisoval ľudové rozprávky, piesne, legendy, príslovia a iné. Zozbierané piesne boli publikované M. Vrabeľom. Vydal zborník básní A. Pavloviča "Vinec" (Užhorod 1920). Zomrel 03.10.1930 v Bukovciach.
 
MÁRIA CHOMOVÁ
08.02.1932 narodila sa v Habure, okr. Medzilaborce, Mária Chomová, rod. Dupkaničová, pedagogička, jazykovedkyňa, autorka mnohých literárnych diel, spoluautorka knižky "Obrodžinja Rusyniv" (2005), zodpovedná redaktorka Rusínskych literárnych almanachov, aktívna kultúrna dejateľka Rusínskej obrody na Slovensku, Spolku rusínskych spisovateľov Slovenska a dopisovateľka novín INFORUSÍN. Zomrela 16.02.2009 v Bratislave.
 
VSEVOLOD KOLOMACKIJ

08.02.1896 narodil sa v obci Saražinki pri Kyjeve, Vsevolod Kolomackij, archimandrita Andrij. Skončil kyjevské duchovné učilište, duchovný seminár aj vojenské učilište. V r. 1916 dobrovoľne vstúpil do 127. pluku československých legionárov, neskôr do armády gen. Denikina. Po porážke v r. 1920 emigroval do Turecka, ďalej do Rumunska a na Podkarpatskú Rus do Československa. Vybral si cestu kňaza. Na začiatku 30. rokov 20. storočia sa stal hlavným architektom a budovateľom pravoslávnych chrámov, vybudoval chrám Pokrovu Božoj Materi v Užhorode, chrám - pamätník v Užhorode i Medzilaborciach, chrámy v Čechách, na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi, celkom 90 chrámov. Zomrel 13.02.1980 v Rumburku v Českej republike.
 
ANTON HODINKA
07.02.1864 narodil sa v obci Ladomirov, okr. Snina, Anton Hodinka, maďarský slavista, etnograf, akademik Maďarskej akadémie vied, rektor Pécskej univerzity, čestný predseda Podkarpatskej vedeckej spoločnosti (1941-1943). Sú známe jeho historické práce, medzi nimi aj populárna "Utcjuznina, gazdustvo i prošlosť južnokarpatskych Rusynuv" (1923), ktorá bola preložená aj do anglického a francúzskeho jazyka. V jeho tvorbe možno nájsť aj lexikografické a etnografické práce, ktoré aj dodnes nestratili svoju hodnotu: "Hlaholnycja", "Pisni našych predkuv" a ďalšie. V práci "Peršoje i vstupiteľnoje slovo moje id čestnym členam Podkarpatskoho obščestva nauk", sa razantne postavil na stranu zástancov miestneho rusínskeho nárečia ako základu literárneho jazyka. Zomrel 15.07.1946 v Budapešti.

MICHAL ČABALA
04.02.1941 narodil sa v Nižných Čabinách, okr. Medzilaborce, Michal Čabala, maliar. Študoval na umelecko-priemyselnej škole v Brne, Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesorov D. Millyho, J. Mudrocha a J. Matejku. Po krátkom pôsobení na katedrách výtvarnej výchovy PdF v Trnave a v Prešove, umelec v slobodnom povolaní od r. 1972. Bol to posledný bohém prešovskej výtvarnej obce. Svoju tvorbu prezentoval na 60 kolektívnych výstavách (posledná v r. 2001 v Prešovskej galérii) a na šiestich samostatných výstavách. Jeho doménou bola krajinomaľba, rád stvárňoval divadelné motívy, skvelé boli jeho portréty i zátišia. Patril k najvernejším a najobľúbenejším autorom „prešovských montmartrov“. Zomrel 03.08.2002 v Prešove.  
 
IVAN KALINIČ
04.02.1924 narodil sa v Košeľove, dnes Ukrajina, Ivan Kalinič, pedagóg, spisovateľ, maliar. Po skončení gymnázia vstúpil dobrovoľne do Červenej armády. Po skončení vojny učil na školách, bol riaditeľom a popri práci študoval na Užhorodskej univerzite. V r. 2001 sa stal laureátom medzinárodnej Ceny A. Duchnoviča. Vydal ako spoluautor knihu o chustskej internátnej škole (1963), zborník poézie „Chust nad Tisou“(1994), po rusínsky „Smije sja Verchovina“ (1996), „Verchovynski večurnyci“ a „Poetyčni iskrynky“ (2002). 
 
MICHAIL MOLNAR
04.02.1912 narodil sa v obci Holubinoje, dnes Ukrajina, Michail Molnar, pedagóg, spisovateľ, folklorista. Ukončil mukačevské ruské gymnázium. Organizoval dedinský komorný spevácky zbor "Holubynska borona". Písal eseje o etnografii Svaljavštiny, zapisoval obrady, lexiku rusínskeho jazyka, hudobný folklór. Časť jeho etnografických zápisov bola vydaná jeho bratom Vasiľom Molnarom v zborníku "Vičurky u vujny Polani". Zomrel 18.12.1997.
 
VERCHOVINSKÁ AKCIA
04.02.1897 začala sa akcia Edmunda Egana na Verchovine (Podkarpatsko), ktorá bola praktickou pomocou dedinčanom horských oblastí v čase katastrofálnej hospodárskej situácie. Z Tyrolska, Švajčiarska a Bavorska bol dovezený dobytok, ktorý bol rozdelený medzi gazdov. Vo verchovinských dedinách boli organizované kooperácie (družstvá), kreditné banky (kasy), ktoré poskytovali výhodné pôžičky na rozvoj hospodárstva. Fungovali hospodárske školy, boli vybudované farmy.
 
IVAN KYNDA 
03.02.1892 narodil sa v Jarabine, okr. Stará Ľubovňa, Ivan Kynďa, drotár, publicista, prozaik. S drotárskou krošňou sa dostal do mnohých krajín Európy. V čase 1. svetovej vojny sa ocitol v ruskom zajatí (1914), bol svedkom revolučných udalostí v Rusku (1917-1918), zúčastnil sa protifašistického odboja medzi partizánmi na Zamagurí. Zbieral ľudovú tvorbu, písal o svojich drotárskych zážitkoch a publikoval. Diela: História spišských drotárov a Drotári. Zomrel 20.07.1964 v Jarabine.
 
ANDRÁS BENEDEK
01.02.1947 narodil sa András Benedek, historik kultúry, publicista, básnik. Ukončil Užhorodskú štátnu univerzitu, pracoval ako redaktor v novinách. Od r. 1976 žije v Maďarsku, kde prezentuje históriu a kultúru Podkarpatských Rusínov. Diela: Susedia dobrí aj všelijakí, Rusíni - gens fidelissima (Užhorod 2000) a (Budapešť 2004) a iné.
 
HELENA RUDLOVČÁKOVÁ
01.02.1919 narodila sa v Mukačeve Helena Rudlovčáková, rod. Mikitová. Manželka Andreja Rudlovčáka, s ktorým spolupracovala od prvých rokov existencie vysielania pre Podkarpatskú Rus a od začiatku vysielania v ukrajinskom jazyku v Prešove. Organizovala prácu redakcie literárnych relácií, bola režisérkou a redaktorkou. Neskôr si zvolila cestu za vedou v Slovenskej akadémii vied, potom vo Výskumnom kabinete ukrajinistiky FF UPJŠ, kde napísala mnoho vedeckých prác, monografií, recenzií a učebníc najmä o literatúre a žurnalistike v karpatskom regióne a na Prešovsku. Zomrela v r. 2007 v Prahe.
 
VOLODYMYR MYKYTA
01.02.1931 narodil sa Volodymyr Mykyta, maliar, žiak B. Erdélyiho, J. Bokšaja, F. Manajla. Okrem Užhorodu úspešne vystavoval svoje obrazy vo Francúzsku, Švajčiarsku, Maďarsku, Bulharsku, Japonsku a Kanade.

PETER DZIAK
31.01.1929 narodil sa v Geraltove, okr. Prešov, Peter Dziak, pedagóg. Skončil učiteľskú akadémiu, Pedagogickú fakultu Slovenskej univerzity. Učil v Klenovej, Starine, Rudňanoch a na Strednej pedagogickej škole v Prešove. Pôsobil aj na Pedagogickej fakulte v Prešove. Spoluautor koncepcie vyučovania hudobnej výchovy na základných školách, autor učebnice hudobnej výchovy pre 8. ročník a spoluautor učebnice pre 3. ročník základnej školy. Zomrel 08.09.1991 v Prešove.
 
IVAN KRIVSKYJ
30.01.1932 narodil sa v Chuste, dnes Ukrajina, Ivan Krivskyj, fyzik, spoločenský dejateľ. Absolvent Fyzikálno-matematickej fakulty Užhorodskej univerzity, doktor fyzikálno-matematických vied, vedúci oddelenia elektrónovej fyziky Akadémie vied Ukrajiny. Po rozpade ZSSR sa stal členom komisie na rozpracovanie projektu o Špeciálnom samosprávnom území Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, člen Federácie národnostných menšín Maison de PAIS, zástupca predsedu Spoločnosti karpatských Rusínov. 
 
VASILIJ KUKOLNIK
30.01.1765 narodil sa v Mukačeve, dnes Ukrajina, Vasilij Kukoľnik, pedagóg, fyzik, agronóm, právnik, jeden z plejády rusínskych učencov, ktorý prišiel do Ruska na začiatku vlády  Alexandra I. Po absolvovaní Viedenskej univerzity, viedol katedru agronómie v Zamostí na Západnej Haliči. Na pozvanie Ivana Orlaja v r. 1805 prišiel do St. Peterburghu, kde sa stal profesorom a neskôr aj riaditeľom Hlavnej pedagogickej univerzity. Prednášal fyziku, chémiu, agronómiu a rímske právo. V lete 1820 viedol v Nežine vyššie gymnázium, ale strata kontaktu s hlavným mestom mu spôsobila ťažkú depresiu, ktorá ho priviedla až k samovražde. Zomrel 06.02.1821 v Nežine, Rusko.
 
ANDREJ GAJ
29.01.1932 narodil sa v Sukove, okr. Humenné, Andrej Gaj, maliar. Skončil Ruské gymnázium v Humennom a Vyššiu školu výtvarného umenia v Bratislave. Výtvarný redaktor Družno vpered, učil výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. Autor početných portrétov, krajiniek, známe sú: Máj, Odliv, Trio, Ruiny, Útek, Žena s kohútom, Mamina sestra, Balada o koscoch a iné. Monumentálne práce robil spolu s Mikulášom Dicom v Starine, mozaiky v Bardejove, vo Svidníku, vlastné mozaiky v Prešove, Humennom, Košiciach, Svidníku. Vystavoval doma i v zahraničí. Zomrel 15. februára 2016 v Prešove.
 
IVAN HARAJDA
29.01.1905 narodil sa v Zaričove, dnes Ukrajina, Ivan Harajda, maďarsko-poľský lingvista rusínskeho pôvodu, prekladateľ, redaktor a vydavateľ. Maturoval v Székesfehérváre, absolvoval právnickú fakultu budapeštianskej univerzity. Od r.1929 štipendista poľskej vlády na Jagelonskej univerzite v Krakove, kde po štúdiu aj učil, prekladal klasické diela poľskej a maďarskej literatúry. So začiatkom 2. svetovej vojny ako občan Poľska (od r. 1935) zdieľal osudy svojich kolegov z univerzity. Spolu s nimi bol zatknutý v r. 1939 a uväznený v koncentračnom tábore Saxenhausen. V r. 1940 ako ťažko chorý prepustený. Usadil sa v Užhorode, kde sa zapojil sa do kultúrneho života. Výkonný riaditeľ Podkarpatskej vedeckej spoločnosti (Podkarpatskoje Obščestvo Nauk, 1941). Redaktor a vydavateľ vedeckého časopisu PON "Zorja-Hajnal", literárnych časopisov "Literáraturna Nedilja", "Ruska molodež", série kníh v edíciách Ľudová knižnica ("Narodna biblioteka"), Detská knižnica ("Ditoča biblioteka"), Literárno-vedecká knižnica ("Literaturno-naukova biblioteka"). Zostavoval veľké hospodárske kalendáre, publikoval monografie, preklady. Jeho najvýznamnejším prínosom bolo vydanie Gramatiky rusínskeho jazyka ("Grammatika ruskoho jazyka", PON, 1941), ktorou Harajda ukončil proces kodifikácie rusínskeho jazyka, a Všeobecnej bibliografie Podkarpatska ("Zahalna bybliografija Podkarpatja", PON,1944). Zostavil poľsko-maďarský slovník, rusínsky slovník cudzích slov, pripravoval rusínsko-maďarský slovník. Po príchode Červenej armády na Podkarpatsko bol zatknutý sovietskou protišpionážnou službou SMERŠ (17.11.1944). Zomrel 13.12.1944 počas vypočúvania na zlyhanie srdca vo väznici v Užhorode.
 
KODIFIKÁCIA RUSÍNSKEHO JAZYKA NA SLOVENSKU
27.01.1995 bola pred zástupcami štátu, akademickou, vedeckou a národnou verejnosťou vyhlásená a prijatá kodifikácia rusínskeho jazyka na Slovensku. Prvým, ktorý sa chopil neľahkej úlohy stvorenia prvých pravidiel rusínskeho pravopisu, bol bývalý učiteľ Štefan Bunganič. Najväčšie zásluhy v procese kodifikácie v 90. rokoch sa pripisujú Vasiľovi Jaburovi a Jurajovi Paňkovi. Dôležitým medzníkom bol prvý medzinárodný vedecký seminár o rusínskom jazyku, ktorý zorganizovala Rusínska obroda na Slovensku v Bardejovských Kúpeľoch (6.-7.11.1992). Tento seminár vytýčil taktiku a stratégiu kodifikácie a ďalšieho rozvoja rusínskeho jazyka nielen na Slovensku, ale aj v okolitých štátoch, kde Rusíni žijú (Ukrajina, Poľsko a Maďarsko). Ďalším medzníkom v tomto procese bolo založenie Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry pri ROS v Prešove v januári 1993, ktorého prvým vedúcim sa stal Juraj Paňko. Vasiľ Jabur predniesol hlavný referát na vedeckom seminári pri slávnostnom vyhlásení kodifikácie rusínskeho jazyka v Bratislave. Na budove, v ktorej sa celý akt udial - študenský domov Družba, je umiestnená pamätná tabuľa, ktorú venovali vďační podkarpatskí Rusíni 27.01.2013.
 
PAVEL BEDZIR
27.01.1926 narodil sa Pavel Bedzir, umelec, grafik. Ukončil Užhorodské umelecké učilište. Jeho filozofické krédo - duchovný rast, odmietnutie "socrealizmu". Spolu s manželkou, E. Bedzir-Kremnickou boli v centre užhorodskej novej vlny "šesťdesiatnikov", založili neformálnu avantgardnú skupinu. Vytvoril sériu grafických filozofických kompozícií "Život stromov".
 
IANNIJ PASTELIJ
27.01.1741 narodil sa v obci Malá Pastil, dnes Ukrajina, Ioann Pastelij, osvietenský činiteľ, gréckokatolícky duchovný, pedagóg a historik. Teológiu študoval v Užhorode, Budíne a Jágri. Od r. 1765 profesor etiky na Mukačevskom duchovnom seminári, niekoľko rokov slúžil na farnostiach v Humennom, Chuste a Mukačeve. V r. 1787 ho biskup Andrej Bačinský vymenoval vikárom nového Prešovského vikariátu so sídlom v Košiciach. Prívrženec osvietenského absolutizmu, napísal elégiu na počesť cisára Jozefa II. Kritizoval prázdny život časti duchovných (Pisň o dolžnosti pastyrja duševnago). Aktívne sa zúčastnil hľadania argumentov proti nežiadúcemu patronátu jágerského biskupa nad Mukačevskou eparchiou. Napísal významné historické práce z dejín Mukačevskej diecézy (Historia Diocesis Muncasiensis, M. Lučkaj ju prevzal ako súčasť 5. zväzku svojej práce Historia Carpato-Ruthenorum) a dejín Rusínov (De origine Ruthenorum). V nich opakoval romantickú teóriu svojho staršieho súčasníka A. F. Kollára o dejinách Mukačevskej diecézy a pôvode Rusínov. Zomrel v r. 1799 v Užhorode.
 
PAUL ROBERT MAGOCSI
26.01.1945 narodil sa v Englewoode, New Jersey, USA, Paul Robert Magocsi, historik, pedagóg, profesor, akademik, ideológ národného obrodenia Rusínov vo svete. Autor viac ako 600 publikácií z histórie, politológie, bibliografie, socioligvistiky a kartografie, ktoré vyšli v anglickom, nemeckom, francúzskom, čínskom, rumunskom, ukrajinskom jazyku a v iných slovanských jazykoch. Viac ako polovica prác je o Rusínoch, ich histórii a kultúre. Diela: Formovanie národnej identity. Podkarpatská Rus (1948-1948), (Užhorod 1994), Galicia: A Historical and Bibliographic Guide( Toronto 1983), Our People: Carpatho-Rusyns and Their Descendants in North America (Toronto 1984), Ukraine: A Historical atlas (Toronto 1985), Carpatho-Rusyn Studies: An Annotated Bibliography (NY 1988-2005), The Rusyns of Slovakia (NY 1993), Rusyny na Sloveňsku / Rusíni na Slovensku (Prešov 1994),  Historical Atlas of East Central Europe (Seattle 1993), A History of Ukraine (Toronto 1996), Encyclopedia of Rusyn History and Culture (Toronto 2002), The Roots of Ukrainian Nationalism: Galicia as Ukraine´s Piedmont (Toronto 2002), Rusyňskyj jazyk (Opole 2004), Narod nyvydky (Užhorod 2007) - kniha vyšla v niekoľkých jazykoch.
 
PODKARPATSKÁ VEDECKÁ SPOLOČNOSŤ
26.01.1941 bola v Užhorode založená Podkarpatská vedecká spoločnosť (Podkarpatskoje Obščestvo Nauk), ktorá sa zaoberala výskumnou a vydavateľskou činnosťou. Spoločnosť vydala mnoho kníh, učebníc, časopisov v rusínskom jazyku. Čestným predsedom spoločnosti bol A. Hodinka. Prvým výkonným riaditeľom bol I. Harajda.