Rusínske kalendárium



IV. SVETOVÝ KONGRES RUSÍNOV
29.05.1997 uskutočnil sa IV. Svetový kongres Rusínov v Budapešti.

JAROSLAV SISÁK
28.05.1939 narodil sa v obci Pichne, okr. Snina, Jaroslav Sisák, herec, režisér, recitátor. Študoval Pedagogickú školu v Prešove a Divadelný inštitút Karpenka Kareho v Kyjeve. Pôsobil ako herec v Ukrajinskom národnom divadle v Prešove, ktoré bolo po revolúcii r. 1989  premenované na Divadlo A. Duchnoviča aj jeho zásluhou. DAD sa stalo prvou kultúrnou inštitúciou, ktorá začala uvádzať predstavenia v rusínskom jazyku. Bol jeho prvým riaditeľom (1990-1998). Stvárnil mnoho charakterových postáv ako A. Duchnovič v hre Hlavný bubeník, Bača Mišo v hre Bačova žena, Kráľ Lear od Shakespeara. Učinkoval v rozhlasových hrách. Predseda Rusínskej obrody na Slovensku (1995-1996). 

JURAJ DUMNIČ
27.05.1924 narodil sa v obci Ňagovo, dnes Dobrianske, Ukrajina, Juraj Dumnič, lekár, aktivista. Vyštudoval Lekársku fakultu Užhorodskej univertity. Zaslúžil sa o vybudovanie nemocníc na liečenie tuberkulózy na Podkarpatsku. Od r. 1990 sa aktívne zúčastňoval rusínskeho obrodenia. Od r. 1995 člen stredoeurópskeho "Helsinského výboru" (Praha). Predseda užhorodskej Spoločnosti podkarpatských Rusínov (1994-2003), redigoval noviny Podkarpatská Rus (1996-2004). Vydal sériu materiálov o katastrofickej situácii ekológie na Podkarpatskej Rusi. 

III. SVETOVÝ KONGRES RUSÍNOV
26.05.1995 uskutočnil sa III. Svetový kongres Rusínov v Ruskom Keresture v Srbsku.

IVAN POP
26.05.1938 narodil sa v Strabičove, dnes Ukrajina, Ivan Pop, historik, rusínista, bohemista, kulturológ, politológ. Študoval na Historickej fakulte Užhorodskej univerzity. V súvislosti s vykonštruovaným procesom v r. 1960 vylúčený z univerzity, označený za nespoľahlivého a poslaný na „prevýchovu" k robotníckej triede. Doštudoval na Ústave slavjanovedenija AV ZSSR v Moskve (1963-1966). Od r. 1967 vedecký pracovník Ústavu slavjanovedenija a balkanistiky AV ZSSR (od r. 1991 AV Ruska), šéfredaktor slavistického časopisu Slavjanovedenije (1989-1992). Po rozpade ZSSR dúfal, že se rozpadne i jaltský systém, kterého obeťou sa stala Podkarpatská Rus. Dúfal v návrat rodného kraja do strednej Európy, zrušenie ustanovení čs.-sovietskej zmluvy z r. 1945, tohto „rusínskeho Mníchova". Nasledoval však úplný nezáujem o tento problém, tak zo strany politickej reprezentácie Ruska, ako aj Československa, ale i zjednotenej Europy. V r. 1992 sa vrátil na univerzitu do Užhorodu, bol menovaný riaditeľom Ústavu karpatológie a spolu s dalšími začal usilovať o uznanie svojbytnosti Rusínov, o autonómiu Podkarpatskej Rusi na Ukrajine. Avšak narazil na tvrdý centralizmus a unitarizmus ukrajinskej politiky a ideológiu ukrajinského nacionalizmu. V r. 1994 bol s rodinou vyštvaný a odišiel do Chebu, Česká republika. Autor kníh o čs. diplomacii 30. - 40. rokov 20. storočia, dejín českého umenia, spolautor "Krátkych dejín Československa" (1988), kníh o pamiatkach na Podkarpatskej Rusi. Vydal Encyklopédiu Podkarpatskej Rusi (po rusky) a spolu s P. R. Magocsim po anglicky Encyklopédiu rusínskych dejín a kultúry (Encyclopedia of Rusyn History and Culture, Toronto, 2002). Po česky napísal "Podkarpatská Rus" (2005), "Dejiny Podkarpatské Rusi v datech" (2005), "Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury" (2008). Na Slovensku mu vyšli Malé dejiny Rusínov (2009, ZIRS). Ako autor scenára podieľal na výrobe dokumentárných filmov Duše Karpát, V osídlach veľmocí a Podkarpatská rusínska mailarska škola (všetko produkacia ZIRSu).  

IVAN ŠAFRANKO
26.05.1931 narodil sa v Turja Pasike, dnes Ukrajina, Ivan Šafranko, pedagóg, výtvarník. Skončil Ruské gymnázium v Humennom, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, skončil Akadémiu výtvarného umenia v Prahe. Pracoval na Katedre výtvarného umenia na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove, docent. Svoje olejomaľby vystavoval na mnohých personálnych a kolektívnych výstavách v 28 štátoch. Známe sú jeho abstraktné olejomaľby a keramická mozaika. Významné diela: Utečenci,1964, Kozmos, Rozliate ilúzie, Imaginárny priestor,1965, Domáci oltár, Anjel chraniteľ, Dialóg,1991 a mnoho ďalších. Jeho diela sa nachádzajú v galériách v Bratislave, Košiciach, Prešove, vo Svidníku, Medzilaborciach, v Rzeszowe v Poľsku, v Kottbusse v Nemecku. Držiteľ Ceny A. Warhola (2004).

NIKIFOR KRYNICKÝ
25.05.1895 narodil sa v Krynici Zdrój, Poľsko, Nikifor Krynický, vlastným menom „Epifaniusz Drowniak“, rusínsky (lemkovský) maliar, pokladaný za jedného z najvýznamnejších insitných umelcov sveta. To, čo znamená v pop-arte A. Warhol, to v insite Nikifor. Takmer celý život prežil osamote, v biede a v zajatí psychickej choroby. Jeho diela boli ocenené až ku koncu jeho života. V čase "akcie Visla" bol opakovane, trikrát, vyvezený z Lemkoviny. Jeho čistá jednoduchá duša nerozumela zlobe doby, neporozumel, prečo musel opustiť rodný kraj. Totožnosť Nikifora Krynického bola úradne vytvorená až v r. 1962, keď bol súdne do matriky zapísaný s fiktívnymi údajmi na žiadosť predsedu Mestskej národnej rady v Krynici. Epifaniusz Drowniak prijal občiansky preukaz na fiktívne meno "Krynicki" zrejme v obave pred možnými represiami úradov. Samotný Nikifor sa vždy podpisoval ako "Nikifor“, "Netyfor“ alebo "Matejko“. Nikiforov talent sa prejavil hlavne v tvorbe malých obrázkov, na okrajoch zošitov a na útržkoch papierov, na ktoré maľoval autoportréty, náboženské témy a obrazy z Krynice. Za svoj veľmi plodný život namaľoval niekoľko desiatok tisíc kresieb a obrazov. V centre kúpeľného mesta Krynica je dnes Múzeum Nikifora a jeden z kúpeľných parkov zdobí jeho kovovová socha. Nikiforov život sa stal námetom pre film poľského režiséra Krzysztofa Krauze "Mój Nikifor“ s Krystynou Feldman v hlavnej úlohe insitného umelca. Zomrel 10.11.1968 vo Foluszi.

VOJTECH (BÉLA) ERDÉLYI
25.05.1891 narodil sa v obci Zahaťa, dnes Ukrajina, Vojtech (Béla) Erdélyi, výtvarník svetového mena, jeden zo zakladateľov podkarpatskej maliarskej školy, pedagóg. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti a v Mníchove. Spolu s J. Bokšajom založil v r. 1927 v Užhorode Verejnú školu kreslenia. Pri zahraničných pobytoch v Nemecku, ale najmä v Paríži (1929-1931) pracoval v kruhu významných postimpresionistov a fauistov. Najväčší vplyv na jeho tvorbu mali diela P. Cezanna. Parížske skúsenosti urobili z neho európskeho umelca, nasledovateľa konštruktívneho postimpresionizmu, majstra portrétistu a krajinára. Od r. 1931 žil a pracoval v Užhorode. Jeden zo zakladateľov Spolku výtvarných umelcov na Podkarpatskej Rusi, ktorý sa stalo ideovou základňou podkarpatskej maliarskej školy. Roky stál na čele Spolku a organizoval mnohé výstavy jeho členov (Užhorod, Mukačevo, Berehovo, Prešov, Brno, Bratislava, Praha). Bol členom Spolku výtvarných umelcov v Bratislave a v Užhorode. Svoje diela z 30. a 40. rokov vystavoval v Prahe (1929), Košiciach (1934), Paríži, Ríme, Florencii, Miláne, Benátkach, Neapole, Bruseli, Viedni, Mníchove, Varšave, Ľvove, Budapešti. Bol profesorom maľby a dejín umenia na gymnáziu v Mukačeve, na Učiteľskom seminári v Užhorode a vo Verejnej škole kreslenia. Získané skúsenosti využíval na duchovné obrodenie Rusínov. Po vojne ťažko znášal umeleckú izoláciu v komunistickom režime, nemal možnosť byť v kontakte s európskym umením. Jeho projekt transformácie Verejnej školy kreslenia na Akadémiu umenia podľa vzoru západnej Európy bol sovietskymi úradmi zosmiešnený. Zomrel 19.09.1955 v Užhorode. 

ŠTEFAN SUCHÝ
24.05.1946 narodil sa v Nechválovej Polianke, okr. Snina, Štefan Suchý, pedagóg, metodik rusínskeho jazyka, publicista, spisovateľ, laureát Ceny A. Duchnoviča za rusínsku literatúru (2000). Vydal niekoľko zbierok poézie pre deti, napr. Azbukova mama, Slon na Kyčari, Nezabudka, Rusínsky spevník. Ďalšie diela: Endi sadá na mašinu večnosti, Aspirín, Ako Rusnaci relaxujú, napísal niekoľko dramatizácií pre rusínske vysielanie Slovenského rozhlasu a pre Divadlo A. Duchnoviča hru Vtáčie mlieko. Vydal Knihu esejí, v r. 2014 mu vyšla zbierka básní Tretie krídlo. Prebásnil známu nemeckú koledu Tichá noc. 

DEŇ RUSÍNOV V MAĎARSKU
22.05.2000 v Sárospataku (Maďarsko) pod Zámkom Františka II. Rákocziho sa uskutočnila oslava Dňa Rusínov v Maďarsku. Tento deň je priznaný maďarskou vládou za Deň Rusínov.

SVETOVÝ KONGRES RUSÍNOV v POĽSKU
22.05.1993 uskutočnil sa II. Svetový kongres Rusínov v Krynici, Poľsko

IVAN PETROVCI
22.05.1945 narodil sa v obci Osij, dnes Ukrajina, Ivan Petrovci, spisovateľ, básnik, prekladateľ, novinár. Vyštudoval francúzsky jazyk na Užhorodskej štátnej univerzite. Po rozpade ZSSR začal písať po rusínsky. Diela: "Dialektarij abo Myla knyžočka rusynskoji bysidy u viršach" (1993), "Našy spivanky" (1996), "Našy i nenašy spivanky" (1998), "Bytansky spivanky" (Lapajské piesne, 2001), "Poslidni spivanky" (2004), "Sto dvadsať dva stichy" (2009). Jeho významným literárnym vkladom sú preklady maďarských básnikov od baroka až po súčasnosť do ukrajinčiny. Vo svojej tvorbe demonštroval neohraničené možnosti rusínskeho slova v originálnej poézii a prekladoch svetovej klasiky. Laureát Ceny Gyulu Ilyesa (1994) a Ceny A. Duchnoviča za rusínsku literatúru (1998). Zomrel 1.januára 2016 v Ilnici (Ukrajina).

ANDREJ ČERVEŇÁK
22.05.1932 narodil sa v Šarišskom Štiavniku, okr. Svidník, Andrej Červeňák, pedagóg, literárny vedec, Skončil ruské gymnázium v Prešove a Filozofickú fakultu UK v Bratislave. Prednášal ruskú literatúru na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove, bol dramaturgom v Ukrajinskom národnom divadle v Prešove. Od r. 1977 učil na Pedagogickej fakulte v Nitre, profesor, doktor vied. Zaoberal sa problematikou rusko-slovenských literárnych vzťahov. Napísal monografiu Vajanský a Turgenev (1968), Socialistický realizmus v diskusii (1983), Človek v literatúre (Dostojevský,1986), A. S. Puškin - človek a básnik (1989), Tajomstvo Dostojevského (1991), Ruská moderna (1992), Život v literatúre s podtitulom Môj album (2010), portréty hercov UND J. Korbu, bratov Simkovcov, režiséra J. Feľbabu, písal pre časopis Film a divadlo a iné. Je autorom 27 samostatných literárnovedných knižných publikácií zásadného významu, vedeckým garantom 25 vedeckých seminárov a vydaní 25 zborníkov venovaných slovenským spisovateľom, hlavným editorom 10 ročníkov Almanachu Nitra a spolutvorcom mnohých ďalších medzinárodne rešpektovaných knižných projektov. Zomrel 11.02.2012 v Nitre.

VASIĽ KARAMAN
21.05.1903 narodil sa v Ňagove, okr. Medzilaborce, Vasiľ Karaman, politik, novinár. Skončil Obchodnú akadémiu v Mukačeve, tajomník Karpatskoruskej republikánskej strany, redaktor novín "Russkij zemledelec", "Prjaševskaja Rus", "Slava Rusi". Bol pri formovaní štátnych štruktúr autonómnej Podkarpatskej Rusi (1938), tajomník ministra vnútra E. Bačinského vo vláde A. Brodiho a A. Vološina, ostro vystupoval proti ukrajinizačnej politike A. Vološina. V januári 1939 sa vrátil do Prešova, vystupoval proti slovakizácii Rusínov. V r. 1945 bol zvolený za predsedu Ukrajinskej národnej rady Prjaševščiny a stal sa aj redaktorom jej oficiálneho tlačového orgánu "Prjaševščina". Snažil sa dosiahnuť záruky rovnoprávnosti Čechov, Slovákov a Rusínov. Toto ponímanie bolo zamietnuté Slovenskou národnou radou. Po februári 1948 a nástupe komunistického režimu boli Karaman a nekomunisti v r. 1949 odsunutí z funkcií. Karaman bol obvinený z ukrajinského buržoázneho nacionalismu, čo bolo absurdné, keďže bol rusofil. Zomrel 25.12.1961 v Prešove.

BARTOLOMEJ SOTÁK
20.05.1939 narodil sa v Zbudskej Belej, okr. Medzilaborce, Bartolomej Soták, pedagóg, dirigent, metodik pre sólový a zborový spev. Strednú školu absolvoval v Medzilaborciach, pedagogickú fakultu v Prešove. Učil v Oľke, Radvani n/Laborcom, Humennom, organizátor a umelecký vedúci niekoľkých folklórnych súborov.

PETER GULA
20.05.1937 narodil sa vo Vydrani, okr. Medzilaborce, Peter Gula, pedagóg, básnik. Stredoškolské vzdelanie získal v Medzilaborciach, študoval v Kyjeve na Pedagogickom inštitúte a Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Redaktor Slovenského pedagogického vydavateľstva, učiteľ v Medzilaborciach a vo Výrave. Jeho poézia bola vydaná v kolektívnom zborníku "Molodi holosy" a "Vosmero", zbierku básní "Poju ľubov, lunu i rozy" napísal po rusky, ďalšie diela písal po ukrajinsky. Zomrel 18.01.1980 vo Vydrani.

I. FESTIVAL KULTÚRY RUSÍNOV SLOVENSKA
20.05.2013 uskutočnil sa I. Festival kultúry Rusínov Slovenska vo Svidníku. Jeho hlavným organizátorom bola Okresná organizácia Rusínskej obrody vo Svidníku. 

VASIĽ CHOMA
18.05.1927 narodil sa v Mikovej, okr. Stropkov, Vasiľ Choma, literárny kritik, pedagóg, diplomat, spoločenský aktivista. Autor viac ako 300 náučných prác, 6 monografií, zakladateľ Spolku rusínskych spisovateľov Slovenska, autor učebníc rusínskej literatúry, pripravil tri ročníky Rusínskeho literárneho almanachu. V r. 2005 so svojou manželkou Máriou Chomovou (rod. Dupkaničovou) vydali monografiu Obrodenie Rusínov. Diplomatickú službu vykonával v krajinách Beneluxu a Afriky. Skúma ruskú, ukrajinskú a rusínsku literatúru. Autor knihy Rozvoj rusínskej poézie na Slovensku od 20. do 90. rokov XX. storočia, publikoval tiež okolo 200 článkov, recenzií, sledoval rozvoj literárneho procesu na Slovensku a rozvoj rusínskej literatúry.  Zomrel 21. apríla 2017 v Bratislave.

ADOLF LUKÁČ
17.05.1848 narodil sa vo Vyšnej Oľšave, okr. Stropkov, Adolf Lukáč, pedagóg. Študoval právo, jazyky a históriu, prednášal trestné právo a filozofiu práva na biskupskej akadémii v Pécsi, na univerzite v Budapešti, v Kluži, kde bol dekanom právnickej fakulty a nakoniec pracoval v Segedine. Zomrel 25.05.1921 v Budapešti.

STEFAN BRODI
16.05.1933 narodil sa Štefan Brodi, vedec-matematik, aktivista rusínskeho obrodenia na Podkarpatsku. Obnovil vydanie rusínskeho kalendára Spoločnosti A. Duchnoviča. 

JURIJ IHNATKOV
14.05.1840 narodil sa v Michalovciach Jurij Ihnatkov, pedagóg, literát, lingvista. Učil na gymnáziu v Budapešti. Zostavil prvú gramatiku rómskeho jazyka "Cigány nyelvtan" v Maďarsku. Svoje vedecké práce písal v ruskom, rusínskom, maďarskom, slovenskom a latinskom jazyku. Propagoval ideu spolupráce Rusínov a Slovákov (Spoločnosť sv. Bazila Veľkého a Matice slovenskej). Zomrel 14.09.1885 v Lučenci.

JOZEF KORBA
13.05.1921 narodil sa v Chmeľovej, okr. Bardejov, Jozef Korba, herec. Hral charakterové úlohy v Ukrajinskom národnom divadle v Prešove od r. 1946. Jeho herecké majstrovstvo formoval aj ruský režisér J. Zahrebeľskyj, ktorý po otvorení divadla v Prešove prišiel z Prahy spolu s kolektívom hercov. Hrali po rusky, neskôr po ukrajinsky a od r. 1990 aj po rusínsky. J. Korba hral v hrách N. V. Gogoľa, Evy Bissovej, A. Čechova, Š. Králika, V. Hajného, P. Karvaša, Moliera, G. B. Shawa, L.Tolstého, J. Soloviča a iných. Ako metodik pomáhal dramatickým krúžkom. Zomrel 02.11.1988 v Prešove.

MÁRIA TERÉZIA
13.05.1717 narodila sa vo Viedni Mária Terézia, uhorská kráľovná od r. 1741 a česká od r. 1740, korunovaná r. 1743. Dcéra Karola VI., manželka rímsko-nemeckého cisára Františka I. Štefana Lotrinského. Od r. 1740 vládkyňa Habsburskej monarchie. Po jej nástupe na trón vznikla kritická situácia dôsledkom toho, že jej nástupnícke práva spochybnili pruský kráľ Friedrich II., bavorský kurfirst Karel Albrecht, podporovaný francúzskymi Bourbónmi a vyvolali vojnu o rakúske dedičstvo. Ďalšiemu náporu Pruska čelila v sedemročnej vojne. Rakúsko, vyčerpané vo vojnách, demonštrovalo svoju zaostalosť a potrebu rýchlych reforiem celého systému monarchie. K tomu prispeli aj nové myšlienkové prúdy, ktoré priviedli panovníčku k osvieteneckým reformám. Ich náplňou sa stala rekonštrukcia správy monarchie, posilnenie všetkých sfér hospodárstva, nové rozvrhnutie finančného zaťaženia jednotlivých subjektov daňového systému a upravenie povinností poddaných (tzv. tereziánsky katastrálny súpis pôdy, urbariátna reforma), povinná školská dochádzka, reforma súdnictva, zavedenie jednotnej meny. Mária Terézia stála na strane rusínskej gréckokatolíckej cirkvi v spore o jurisdikciu s jágerským katolíckym biskupom. V r. 1771 bola na jej žiadosť bulou pápeža Klimenta XIV. založená Mukačevská gréckokatolícka eparchia pod jurisdikciou prímasa Uhorska, ostrihomského arcibiskupa a kardinála. Založila Kráľovský hlavný gréckokatolícky učiteľský seminár pri kostole sv. Barbory vo Viedni, tzv. Barbareum. Počas desaťročnej činnosti Barbarea seminár absolvovalo 26 študentov z Mukačevskej diecézy. V ľudovej pamäti rusínskych sedliakov zostala Mária Terézia ako ich ochrankyňa, dobrá kráľovná. Zomrela 29.11.1780 vo Viedni.

VOJTECH KELLÖ
10.05.1919 narodil sa v Cigeľke, okr. Bardejov, Vojtech Kellö, chemik, pedagóg, vedec. Skončil gymnázium v Prešove, študoval fyziku a chémiu na KU v Prahe, štúdium skončil na Univerzite Komenského v Bratislave (1943). Jeho pedagógom bol aj D. Ilkovič. Od r. 1951 pôsobil na Chemicko-technologickej fakulte SVŠT, vedúci katedry fyzikálnej chémie, doktor, docent, profesor, akademik SAV a ČSAV, čestný člen niekoľkých akadémií v zahraničí. Zaoberal sa problematikou využitia molekulárnej spektroskopie ako metódy štúdia štruktúry a kinetiky deštrukcií makromolekulárnej hmoty. Autor 4 vynálezov, odborných publikácií a vysokoškolských učebníc. Zvlášť sa cení metóda stability impregnačných materiálov pre káble vysokého napätia. Zomrel 30. júna 2007 v Bratislave.

VOLODYMYR FEDYNYŠYNEC
09.05.1943 narodil sa v obci Repinnyj, dnes Ukrajina, Volodymir Fedynyšynec, básnik, spisovateľ, publicista, esejista, aktivista rusínskeho hnutia na Podkarpatsku. Autor mnohých kníh: "Myrna naša rusyňska puť", "Ja jesť večnyj Rusyn", "My Rusyny-neba syny". Prvý redaktor novín Podkarpatská Rus, zakladateľ žurnálu "Ajno". Jeden zo zakladateľov Spoločnosti podkarpatských Rusínov.

VOLODOMYR HNAŤUK
09.05.1871 narodil sa v obci Velesniv na Ukrajine Volodymyr Hnaťuk, folklorista, etnograf, literárny vedec. Študoval na Univerzite vo Ľvove, akademik Ukrajinskej akadémie vied od r. 1924. Zbieral a publikoval ľudovú tvorivosť, zakladateľ systematizácie vedeckého výskumu folklóru a etnografie. O Podkarpatskej Rusi a Prešovsku napísal vyše sto vedeckých prác. Zapisoval ľudové rozprávky v Ubli, Klenovej, Uliči, Novej Sedlici, na Zamagurí a Spiši, v Laboreckej doline, Haličsko-ruské anekdoty, Haličsko-ruské legendy, Kolomyjky, Etnografické materiály z Uhorskej Rusi 1897-1911, Poznámky etnografické z Uhorskej Rusi, Rusíni v Uhorsku, Ruské osídlenie v Bačke, Slovenský zbojník Jánošík v ľudovej poézii, Uhroruské duchovné verše a iné. Zomrel 06.10.1926 vo Ľvove.

NÁRODNÉ RADY RUSÍNOV
08.05.1919 v Užhorode sa uskutočnila významná schôdza predstaviteľov Užhorodskej, Prešovskej a Chustskej národnej rady a Rady amerických Rusínov. Tu sa dohodli vytvoriť Centrálnu ruskú národnú radu a zhodli sa na tom, aby Podkarpatská Rus bola pričlenená k Československej republike. Na začiatku septembra 1919 Mierová konferencia definitívne rozhodla o otázke Podkarpatskej Rusi. Medzi štátmi Dohody a Rakúska 10.09.1919 bola podpísaná Saint-Germainská dohoda. V časti 10 až 13 tejto dohody bola Podkarpatská Rus právoplatne začlenená do Republiky Československej s najväčšou mierou samosprávy.

SIMEON SMANDREJ
07.05.1874 narodil sa vo Vislanke, okr. Stará Ľubovňa, Simeon Smandraj, kňaz, pedagóg, kultúrny dejateľ. V Prešove skončil gymnázium a teologickú fakultu v Budapešti. Slúžil v Telepovciach (dnes Osadné). V r. 1902 sa stal profesorom Teologického lýcea v Prešove. Doktor, vicerektor, kanonik. Roky 1919-1927 strávil v USA. Po návrate bol menovaný rektorom Bohosloveckej fakulty v Prešove. Zakladateľ Ruského klubu (1923), predseda Spoločnosti A. Duchnoviča, iniciátor a organizátor kultúrno-osvetových spolkov v Šarišskom Štiavniku, Ladomírovej, Stropkove, Snine, Starine, Vyšnom Orlíku, Hostoviciach, Becherove a inde. Do zbierky na kúpu Ruského domu v Prešove daroval 5000 korún (1925), na pamätník A. Duchnoviča 7000 korún, na materiálne vybavenie gymnázia 10000 korún. Pomáhal pri budovaní internátu, podporoval noviny Ruskoje slovo a Dušpastier. Zomrel 02.10.1947 v Prešove.

MÁRIA  MAĽCOVSKÁ
05.05.1951 narodila sa v obci Ruský Potok, okr. Snina, Mária Maľcovská, rod. Parasková,  publicistka, pedagogička, redaktorka. Pôsobila v redakciách "Dukľa", "Nove žytťa",  "Družno vpered", "Narodne novynky", "Rusyn". Tvorba: Juľčina tajna, Potočyna, Manna i oskomyna, Pid rusynskym nebom, Rusyňsky arabesky, Zelena fatamorgana, Prypovidkova lučka, 100 vyznamnych Rusyňiv očamy sučasnykiv 1. a 2. časť. Prvá laureátka Ceny A. Duchnoviča v oblasti rusínskej literatúry za r. 1999. Zomrela 25.09.2005 v Prešove.

ŠTEFAN HLADONIK
05.05.1941 zomrel v Užhorode Štefan Hladonik, pedagóg, zbormajster, skladateľ. Ukončil mukačevské gymnázium, bohoslovecký seminár v Užhorode. Študoval na konzervatóriu v Prahe a Budapešti. Profesor hudby v gréckokatolíckom lýceu a učiteľskom seminári v Užhorode. Umelecký vedúci a dirigent zboru gréckokatolíckeho katedrálneho chrámu v Užhorode, založil mužský spevácky zbor "Verchovina". Zozbieral a upravil mnoho rusínskych ľudových piesní. Narodil sa v r. 1914 v Užhorode.

PAVEL CIBERE
05.05.1910 narodil sa v obci Zaluž, dnes Ukrajina, Pavel Cibere, právnik, diplomat, politický a kultúrny dejateľ. V čase štúdií práva v Prahe aktívne pracoval v študentskom spolku "Vozroždenije". V r. 1936 inicioval vytvorenie osvetovej nadácie "Russkij narodnyj universitet" s filiálkami v Chuste, Užhorode a Prešove. V októbri 1940 bol prezidentom v exile E. Benešom menovaný za člena štátnej rady a vedúcim kancelárie pre problematiku Podkarpatskej Rusi. V Londýne založil Spoločnosť priateľov Podkarpatskej Rusi, vydával noviny "Jedinstvo" a "Karpatoruskyje novosti". Po napadnutí ZSSR Nemeckom sa dozvedel o tragickom osude podkarpatských politických utečencov v ZSSR. Spolu s náčelníkom čsl. vojenskej misie v Moskve  H. Píkom usiloval o ich oslobodenie z gulagov a ich zaradenie do formujúcej sa čsl. vojenskej jednotky v ZSSR pod velením L. Svobodu. V r. 1944 protestoval v Moskve proti začleneniu Podkarpatskej Rusi do sovietskej Ukrajiny, jeho misia bola neúspešná. V r. 1947 bol uväznený ako anglický špión a poslaný do gulagu. Po politickom odmäku v 50. rokoch za vlády Chrušcova bol prepustený. Ako profesor anglického jazyka bol prijatý na univerzitu v Charkove, odkiaľ bol po dvoch týždňoch vyhodený. Zomrel 28.07.1979 v Mukačeve. 

PETER LINTUR
04.05.1909 narodil sa v obci Horonda, dnes Ukrajina, Peter Lintur, folklorista, literát, pedagóg. Ukončil ruské gymnázium v Mukačeve, Karlovu univerzitu v Prahe a slovanskú filológiu študoval na Belehradskej univerzite. V r. 1950 prednášal podkarpatskú literatúru a žurnalistiku 19. a 20. storočia a folkloristiku kraja. Objavil celú plejádu podkarpatských rozprávkárov, vydal antológiu balád a rozprávok Podkarpatskej Rusi. Väčšia časť zozbieraných rozprávok, balád a pod., zapísaných v rusínskom jazyku, nebola dodnes publikovaná. Zomrel 02.02.1969 v Užhorode.

PETER LODIJ
04.05.1764 narodil sa v obci Zboj, okr. Snina, Peter Lodij, pedagóg, filozof, profesor na univerzite v Petrohrade. Študoval na veľkovaradínskom gymnáziu a na filozofickej fakulte vo Ľvove. V r. 1797 dekan Filozofickej fakulty vo Ľvove. V r. 1801-1803 profesor filozofie a matematiky Krakovskej univerzity. V r. 1803 odišiel do Petrohradu, profesor Petrohradského pedagogického inštitútu a prvý dekan Filozofickej fakulty Petrohradskej univerzity. Prednášal filozofiu, logiku, metafyziku a teóriu všeobecných práv, zoznamoval ruských študentov s filozofiou Kanta. Napísal množstvo prác z filozofie, učebnice logiky. Preložil z latinského jazyka učebnicu filozofie nemeckého vedca Ch. Baumeistera, učebnicu F. Zeilera "Častnoje jestvestvenoje pravo" (Súkromné prirodzené právo) a A. Feierbacha "Uglovoje pravo" (Trestné právo). Autor orginálnych filozofických prác, kde vystupuje ako filozof neohraničenej viery v možnosti vedy. Zomrel 10.06.1829 v Petrohrade.

JURAJ PAŇKO
03.05.1933 narodil sa v Rokytove pri Humennom Juraj Paňko, jazykovedec, vysokoškolský pedagóg, jeden z hlavných tvorcov a kodifikátorov rusínskeho literárneho jazyka na Slovensku (27.01.1995). Gymnázium skončil v Humennom, študoval ukrajinskú a ruskú filológiu, učil na strednej škole v Starej Ľubovni a na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove - ruský jazyk a literatúru, docent, kandidát vied. Napísal viac ako sto odborných štúdií, spoluautor troch učebníc, skrípt, rusínskej gramatiky, Rusínskeho slovníka. Autor Noriem rusínskeho pravopisu (1992), spoluautor Pravidel rusínskeho pravopisu a Ortografického slovníka, autor Rusínsko-rusko-ukrajinsko-slovensko-poľského slovníka lingvistickej terminológie (1994). Po odchode do dôchodku publikuje v rusínskych novinách, časopisoch a v Rusínskom literárnom almanachu. Zostavovateľ, jazykový redaktor a člen redakčnej rady niekoľkých čisel Rusínskeho literárneho almanachu. Vydal 1. časť Slovensko-rusínskeho slovníka, 2. časť vychádza v r. 2015.

JURAJ LAŽO
03.05.1867 narodil sa vo Vyšnom Svidníku Juraj Lažo, roľník, verejný činiteľ, politik, senátor národného zhromaždenia za 1. ČSR za Košickú župu a Podkarpatskú Rus (1920-1924). Viedol rôzne delegácie, organizoval politické, hospodárske a kultúrne spolky. Bol majiteľom cirkevnej tlačiarne vo Svidníku "Tipografia J. Lažo". V nej mu vyšla publikácia "Russkomu narodu na Slovensku". Zomrel 28.05.1929 vo Svidníku, kde je aj pochovaný. 22.05.2014 počas 2. Festivalu kultúry Rusínov Slovenska mu bola odhalená vo Svidníku pamätná tabuľa.

ŠTEFAN BITTNER
30.04.1913 narodil sa v Kamienke, okr. Stará Ľubovňa, Štefan Bittner, učiteľ, kultúrno-osvetový aktivista. V mladosti zarábal na štúdium drotárstvom (Belehrad, Záhreb). Skončil učiteľský seminár v Prešove. Učil na základných školách v Kamienke, Toporci, riaditeľ Ukrajinského národného divadla (1946-1947). Neskôr odišiel do Starej Ľubovne a do Kamienky, kde bol riaditeľom v základnej škole a zakladateľom niekoľkých súborov detí a dospelých, medzi nimi "Barvinok", "Radosť" a balalajkový orchester. Najväčšiu popularitu ziskal pri úpravách miestnych ľudových piesní „Kolo mlyna, javoryna“, „Rajta koňu, rajta“, “Naj že bude dobryj čas“ a iné. Bol autorom a spoluautorom niekoľkých učebníc. Zomrel 18.12.1994 v Kamienke.

PREŠOVSKÝ SOBOR
28.04.1950 bol štátnou mocou Československa zinscenovaný tzv. „Prešovský sobor“ na likvidáciu gréckokatolíckej cirkvi v Československu a pravoslavizáciu gréckokatolíkov (akcia P – pravoslavizácia). Gréckokatolíci boli de facto postavení mimo zákon. Gréckokatolícka cirkev v Československu sa obnovila v r. 1968.

GYMNÁZIUM MEDZILABORCE 
27.04.1936 Ministerstvo školstva ČSR v Prahe odobrilo projekt na založenie gymnázia pre Rusínov na Prešovsku. 1.3.1936 z iniciatívy „Obščestva ruskoj moloďoži“ a „Sojuzu ruskich učitelej“ bolo vyhlásené Memorandum ôsmich rusínskych organizácií, adresované predsedovi čsl. vlády Milanovi Hodžovi. Verejné školské zariadenie v tom čase mohol zriadiť iba štát, okres alebo cirkev. Štát však už od 20. rokov 20. st. sústavne odmietal takéto požiadavky Rusínov a okres nepripadal do úvahy. Výbor na založenie gymnázia požiadal biskupa Gojdiča, aby sa zriaďovateľom školy stalo Gréckokatolícke biskupstvo v Prešove, čo Gojdič s potešením prijal. V liste, ktorý  adresoval T. G. Masarykovi, sa okrem iného píše: „Neprosíme zlaté hory, lesy, nežiadame odpustenie daní, ani pomoc pre nezamestnaných, nežobreme o nijakú almužnu. Žiadame len to, čo nám na základe Ústavy a prírodného práva patrí – aby sa rusínske deti v rusínskych obciach mohli učiť po rusínsky.“ Tak vzniklo Gréckokatolícke ruské reálne gymnázium v Prešove od šk. r. 1936/1937. Vyučovacím jazykom sa stal ruský jazyk. Prvým jeho riaditeľom sa stal Mikuláš Bobák a od  polovice mája 1945 až do r. 1953 Alexej Farinič O vznik gymnázia sa najviac pričinili: biskup Gojdič, advokát Ivan Pješčak, lekári Dionýz Rojkovič a Pavol Dubaj. Po uverejnení výzvy v rusínskej tlači prišlo na účet gymnázia za prvé dva týždne 20 tisíc korún a v priebehu ďalších týždňov sa suma zásluhou zbierok, sponzorov, rodičov, inteligencie, živnostníkov, roľníkov a obcí, zdvojnásobila a koncom roka bolo na účte 50 tisíc korún. Štát začal čiastočne podporovať školu až od šk. r. 1942/1943. Po rozpade ČSR v r. 1939 sa gymnázium dostalo do úplnej nemilosti štátu, biskup Gojdič však dve triedy umiestnil do svojej rezidencie a ďalšie dve do nájomného domu. Od šk. r. 1939/1940 sa názov školy zmenil na Gréckokatolícke ruské gymnázium. Po vojne škola bola opäť premenovaná na Štátne ruské gymnázium. V r. 1953 v rámci reformy československého školstva škola zanikla, jej posledné triedy boli pripojené k Jedenásťročnej strednej škole s vyučujúcim jazykom slovenským na Konštantínovej ul., avšak ruský jazyk v týchto triedach bol zmenený na ukrajinský, niektoré predmety sa učili i naďalej po rusky. Od r. 1956 z ukrajinského oddelenia tejto školy bola vytvorená samostatná Jedenásťročná stredná škola s vyučujúcim jazykom ukrajinským a neskôr ukrajinské Gymnázium Tarasa H. Ševčenka. Ruské gymnázium v Prešove bolo prvým gymnáziom v dejinách Rusínov na Prešovsku, úspešne fungovalo plných 17 rokov, vychovalo mnoho absolventov, ktorí sa úspešne zapojili do života spoločnosti.

VLADIMÍR LJUBIMOV
26.04.1934 narodil sa v Kalinove, okr. Medzilaborce, Vladimír Ljubimov, pedagóg, skladateľ, hudobník. Skončil Pedagogické gymnázium v Medzilaborciach, Pedagogickú fakultu KU v Prahe. Učil na hudobnej škole v Medzilaborciach, na Strednej pedagogickej škole a Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. Dirigent a zbormajster v PUĽS-e. Upravoval ľudové piesne, komponoval scénickú hudbu pre divadelné predstavenia UND v Prešove, je autorom piesní, zhudobnil poéziu mnohých miestnych básnikov. Skomponoval operu Knieža Laborec na libreto J. Baču (premiéra v r. 1994). Zomrel v r. 2013 v Prešove.

ANASTASIA DALIDA
25.04.1940 narodila sa Anastasia Dalida, poétka. V r. 2001 jej vyšiel zborník veršov "Dzvony karpatskoho kraja". Aktívne sa zúčastňovala v začiatkoch rusínskeho obrodenia na Ukrajine.

ŠTEFAN ČEPA
25.04.1939 narodil sa v Hamiltone, Kanada, Štefan Čepa, filantrop, potomok rusínskych prisťahovalcov, podnikateľ. Jeho otec Vasiľ Čepa pochádzal z Malého Berezného a mama Mária Pirčová z lemkovského Ušča Gorlického (Ušča Ruske). V 90. rokoch sa začal intenzívnejšie zaujimať o svojich predkoch v Európe. Podporoval rusínske nedeľné školy na Podkarpatsku, vydávanie učebníc a literatúry, poskytol významnú pomoc obyvateľom pri záplavách, podporuje školy a internetové informácie o živote Rusínov. Financuje Cenu za významný prínos pre Rusínov, Cenu Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru s finančnou odmenou a bronzovým karpatským medveďom. Financuje aj tretiu cenu za rozvoj rusínskeho jazyka, v rámci ktorej sa udeľuje plaketa s portrétmi Cyrila a Metoda.

LADISLAV BORECKÝ
25.04.1924 narodil sa v Ubli, okr. Snina, Ladislav Borecký, lekár - virológ, vedec, pedagóg. Študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Zakladateľ a riaditeľ Virologického ústavu SAV. Zaoberal sa epidemiológiou a patogenézou vírusových ochorení a problematikou imunity a rezistencie pri týchto ochoreniach. Najvýznamnejšie výsledky dosiahol v oblasti štúdia interferónu, kde patril medzi svetovú špičku. V domácich i zahraničných časopisoch publikoval vyše 220 odborných článkov. Autor monografie Laboratórne metódy vo virológii (1954), autor prác Mechanizmy nešpecifickej obrany organizmu (1967), Vírusy, imunita a interferón (1977), Dvojaká tvár mikróbov (1987), ako aj niekoľkých skrípt pre študentov lekárskych fakúlt. Bol expertom UNESCO a WHO. Zomrel 15.01.2008 v Bratislave.

OĽGA GLOSÍKOVÁ
24.04.1953 narodila sa v Kamienke, okr. Stará Ľubovňa, Oľga Glosíková, vysokoškolská pedagogička a prvá riaditeľka SNM - Múzea rusínskej kultúry v Prešove, ktoré vzniklo v r. 2007. Po revolúcii v r. 1989 bola poslankyňou Snemovne národov Federálneho zhromaždenia v Československu za Komunistickú stranu Slovenska, neskôr za Stranu demokratickej ľavice.

ALEXANDER DUCHNOVIČ
24.04.1803 narodil sa v Topoli, okr. Snina, Alexander Duchnovič, najvýznamnejší rusínsky národný buditeľ, gréckokatolícky kňaz, pedagóg, historik, spisovateľ, dramaturg, publicista. V r. 1851 bolo v Budapešti vydané jeho dielo Liturgický katechizmus a modlitebník "Chlib duši". Zakladateľ prvej rusínskej kultúrnej organizácie - Literaturnoje zavedenije Prjaševskoje (1850), Obščestva sv. Joanna Krestiteľa v Prešove (1862), autor dvoch hymnických piesní Podkarpatských Rusínov: "Podkarpatskije Rusyny, ostavte hlubokyj son..." a "Ja Rusyn byl, jesm i budu...", šlabikára "Knižicja čitalnaja dlja načinajuščich" (1847), vydával kalendáre (mesiacoslovy). Zaslúžil sa o založenie prvého internátu pre rusínskych študentov Alumneum v Prešove. Zomrel 30.03.1865 v Prešove, je pochovaný v krypte Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Prešove.

UŽHORODSKÁ ÚNIA
24.04.1646 63 pravoslávnych duchovných na čele s biskupom Petrom Parthenom zložili sľub vernosti rímskemu pápežovi v kaplnke Užhorodského hradu za účasti grófa Drugetha. Žiadali, aby aj naďalej užívali východný obrad, biskup mal byť volený synodou hierarchov a potvrdený pápežom, nemal sa na nich vzťahovať celibát a požadovali zrovnoprávnenie unijnej (gréckokatolíckej) cirkvi s rímskokatolíckou. Ku vzniku Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie došlo až v r. 1771. 

VLADIMÍR PROTIVŇÁK
23.04.1952 narodil sa vo Vydrani, okr. Medzilaborce, Vladimír Protivňák, tajomník Svetovej rady Rusínov, kultúrno-spoločenský a športový aktivista, predseda Rusínskej obrody na Slovensku (2006-2014). Spoluzakladateľ Spoločnosti Andy Warhola a Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach.
 
SERGEJ KOPČÁK
23.04.1948 narodil sa v Ďačove, okr. Sabinov, Sergej Kopčák, operný spevák, bas. Stredné hudobné vzdelanie získal v Košiciach, pokračoval v Bratislave na VŠMU a na Štátnom konzervatóriu v Sofii, potom v Miláne a Viedni. Operný spevák v Banskej Bystrici, Košiciach, sólista opery v Bratislave (1974-1996). Laureátom a finalista mnohých svetových speváckych súťaží. Takmer hneď po štarte svojej profesionálnej kariéry sa uplatnil v milánskej La Scale, londýnskej Covent Garden, v parížskej Opere, na newyorských scénach Carnegie Hall a v Metropolitnej opere, ktorej je už roky stálym hosťujúcim sólistom.
 
MARTIN MAĽCOVSKÝ
23.04.1924 narodil sa v Drienici (Šoma), okr. Sabinov, Martin Maľcovský, pedagóg, maliar. Gymnázium skončil v Prešove, študoval na Vyššej pedagogickej škole, učil v Sabinove, maľoval ľudovú architektúru v Drienici, Olejníkove, Jakubanoch a inde. Krajinomaľba: Jeseň v lese, Sypanec, Po búrke a iné. Zomrel 13.01.1995 v Drienici. 
 
VASIĽ GRENDŽA
23.04.1897 narodil sa vo Volovom, dnes Ukrajina, Vasiľ Grendža Donskyj, básnik, prozaik, dramaturg. Študoval na Obchodnej akadémii v Budapešti, pracoval v Podkarpatskej banke v Užhorode, vydával časopis Naša zemlja, na Slovensku vydal zbierky poézie "Zoloti kľuči", "Ternovi kvity Polonyn", "Tobi, ridnyj kraju", zbierku poviedok Poviedky z Karpatských polonín, povesti a romány Petro Petrovič, Iľko Lypej - karpatský zbojník, Petrik, Synovia Verchoviny, Rusalka, Skamenené srdcia, Kňažná Huculie a iné. Po r. 1945 sa angažoval v proukrajinskom hnutí. Zomrel 25.11.1974 v Bratislave.
 
VASIL GRIVNA
22.04.1915 narodil sa v Becherove, okr. Bardejov, Vasiľ Grivna, historik, pedagóg. Históriu vyštudoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, krátko tam aj pracoval. Zástupca riaditeľa na Ruskom gymnáziu v Humennom, prednášal históriu Slovanov a Československa na Pedagogickej a Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove, vedúci katedry histórie, docent. Napísal prácu Vzťahy Poľska a Maďarska s Haličskou Rusou v 12.–13. st., štúdiu Eugen Perfeckyj, skúmal národno-oslobodzovacie hnutie na Slovensku, autor početných populárno-vedeckých článkov z regionálnej histórie. Skúmal aj ľudovú kultúru. Vydal publikáciu Ľudové zvyky na Makovici (1972), ktorej jadro tvoria zozbierané materiály z Becherova. Bol veľkým bibliofilom. Zomrel 19.01.1987 v Prešove.
 
JURAJ VENELIN HUCA
22.04.1802 narodil sa vo Veľkej Tibave, dnes Ukrajina, Juraj Venelin Huca, historik, etnograf. Študoval na gymnáziu v Užhorode, v satumarskom lýceu, Ľvove a medicínu ukončil v Moskve. Paralelne študoval dejiny Slovanov, vrátane histórie karpatských Rusínov. Zaslúžil sa o národné obrodenie Bulharov. Vydal 40 vedeckých prác, napísal prvú gramatiku bulharského jazyka a históriu Bulharov. Zomrel 07.04.1839 v Moskve. 
 
VASIL HOPKO
21.04.1904 narodil sa v Hrabskom, okr. Bardejov, Vasiľ Hopko, gréckokatolícky biskup, rusínsky patriot, ochranca staroslovanského cirkevného obradu. Gymnázium a duchovný seminár absolvoval v Prešove, misie absolvoval v Prahe, kde v r. 1934 zakladal gréckokatolícku parafiu - farnosť. Bol spirituálom v duchovnom seminári v Prešove, katechét v ruskom gymnáziu a učiteľskom seminári, profesor v duchovnom seminári, tajomník biskupa Pavla Petra Gojdiča, hlavný redaktor časopisu Blahovistnyk (1944-1947). V r. 1947 vysvätený za svätiaceho biskupa Prešovskej eparchie. Po zákaze gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku bol vo vykonštruovanom procese odsúdený v r. 1951 na 15 rokov väzenia. V r. 1964 bol podmienečne prepustený. Biskup P. P. Gojdič pred svojou smrťou v r. 1960 odovzdal biskupské povinnosti svojmu pomocníkovi, vladykovi V. Hopkovi, no vláda Slovenskej republiky uznávala iba slovenských gréckokatolíkov. Tak sa pomaly spustila slovakizácia v rámci gréckokatolíckej cirkvi. Zomrel 23.07.1976 v Prešove. Je pochovaný v krypte Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Za blahoslaveného bol vyhlásený v r. 2003 v Bratislave pápežom Jánom Pavlom II.

MICHAL KOSŤ
18.04.1957 narodil sa v Ladomírovej, okr. Svidník, Michal Kosť, popularizátor rusínskych drevených cerkví, aktivista kultúrno-spoločenského života Rusínov. Študoval na VŠ poľnohospodárskej v Nitre, starosta v obci Ladomírová (1990-1999), predseda okresnej organizácie RO (1995-1997). Vydal po jednom čísle noviny „Ladomirskyj dzvin“ (1992) a „Holos Makovicy“ (1995). Založil neziskovú organizáciu „Záchrana a obnova NKP – drevené chrámy pod Duklou“ a zabezpečil obnovu siedmich drevených chrámov. Inicioval a v spolupráci s MK SR organizoval akciu Cyrilometodské tradície – spoločné európske dedičstvo vo Svidníku. Autor projektu a publikácie Karpatská drevená cesta (2004).
 
IVAN LJAVINEC
18.04.1923 narodil sa v obci Volovec, dnes Ukrajina, Ivan Ljavinec, pražský gréckokatolícky biskup rusínskeho pôvodu. Teológiu vyštudoval v Užhorode a Viedni. Z poverenia biskupov P. Gojdiča a V. Hopka zastupoval ilegálnu gréckokatolícku cirkev ČSR, za čo bol väznený. V r. 1958 prepustený na slobodu ako ťažko chorý, avšak duchovná činnosť mu bola zakázaná. Na jar v r. 1968 inicioval obnovenie gréckokatolíckej cirkvi v Československu, tajne vysvätený na biskupa F. M. Davídkom. V r. 1993 menovaný biskupským vikárom gréckokatolíkov v Čechách a na Morave, od r. 1996 prvý exarcha. Biskupské právomoci vykonával v Katedrálnom chráme sv. Klimenta v Prahe. Autor básnickej zbierky "Kvety na stole" (2003), redaktor časopisov "Blahovistnik", "Zorja". Zomrel 09.12.2012 v Prahe. Pochovaný je v rodnej obci.
 
DMITRIJ POP
16.04.1941 narodil sa v obci Strabičovo, dnes Ukrajina, Dmitrij Pop, lingvista a regionalista, podieľa sa na zdokonaľovaní rusínskeho literárneho jazyka. V r. 2001 inicioval súbežne s oficiálnym sčítaním obyvateľstva na Ukrajine sčítanie Rusínov, ktoré preukázalo zámernú falzifikáciu národnostného zloženia obyvateľstva v Zakarpatskej oblasti. Spolu s rusínskymi pedagógmi založil sieť súkromných nedeľných škôl, pre ktoré napísal učebnice dejepisu a zemepisu. Diela: "Rusynskyj sinonimičnyj slovar" (2001),"Rusynsko-russkyj slovar..."(2005), "Istorija Podkarpatskoji Rusy"(2005), veľký "Rusynsko-ukrajinsko-russkyj slovar..." (2007),  Dejiny podkarpatských kláštorov, hradov a zámkov. Ocenenia: Cena A. Pavloviča Národnej rady Rusínov Podkarpatska (2007) a Cena A. Hodinku (2008).