Rusínske kalendárium

LADISLAV DUBAJ
31.03.1916 narodil sa vo Veľkej Poľane, okr. Snina, Ladislav Dubaj, lekár - mikrobiológ. Skončil gymnázium v Prešove a Lekársku fakultu UK v Bratislave. Od r. 1948 vedúci Katedry mikrobiológie na Lekárskej fakulte, dekan, predseda Slovenskej mikrobiologickej spoločnosti. Vyznamenaný národnou cenou. Vydal niekoľko učebníc s lekárskou tématikou, Malý rusko-slovenský lekársky slovník a iné. Zomrel 07.05.1978 v Košiciach.
 
MÁRIA MAČOŠKOVÁ 
30.03.1940 narodila sa Potočkách, okr. Stropkov, Mária Mačošková, zaslúžilá umelkyňa, interprétka ľudových piesní. Od r. 1956 bola sólistkou v PUĽS-e v Prešove. Spievala prevažne rusínske ľudové piesne v úprave J. Kosťuka, Š. Ladižinského, J. Cimboru, M. Burgera, T. Andrašoviča a iných. So súborom, aj ako sólistka, koncertovala mnohokrát za hranicami Československa: na Ukrajine, v Bulharsku, Poľsku, v Anglicku, Francúzsku, Rakúsku, USA, Kanade, Japonsku a inde. Naspievala rusínske a šarišské piesne aj na niekoľkých CD nosičoch, pre Českoslovenký rozhlas - ukrajinské a rusínske vysielanie, nahrala rusínske piesne s Orchestrom ľudových nástrojov v Brne.
 
VIKTOR DOBRIANSKY
30.03.1816 narodil sa v Rudlove, okr. Vranov n/Topľou, Viktor Dobriansky, starší brat Adolfa Dobrianskeho, kňaz, školský dejateľ, publicista. Teológiu študoval vo Viedni, pomocník tajomníka pri biskupovi Prešovskej eparchie. Prefekt internátu fundácie Bečeja pre schudobnelé deti šľachty, tajomník biskupa, poradca a notár konzistórie. V r. 1849 viedol delegáciu Rusínov k rakúskemu cisárovi Františkovi Jozefovi I., ktorému odovzdali Memorandum Rusínov uhorských. Bol školským inšpektorom v Užhorode a školským poradcom v Košiciach, dbal, aby rusínske školy mali dostatok učebníc. Zomrel 12.06.1860 v Prešove. Pochovaný je v krypte pod Katedrálnym chrámom gréckokatolickej cirkvi sv. Jána Krstiteľa v Prešove vedľa Alexandra Duchnoviča.  
 
JAROSLAV KACZMARCZYK 
29.03.1884 narodil sa v obci Bilcarova na Lemkovine Jaroslav Kaczmarczyk, právnik, politický aktivista,  väzeň Talerhofu, predseda vlády Lemkovskej ľudovej republiky v r. 1918-1920. V r. 1921 uväznený a obvinený z vlastizrady, súd ho však oslobodil. Následne odišiel z verejného života. V r. 1939 utiekol pred Nemcami do Ľvova, kde ho NKVD zatklo. Zomrel v r. 1944 v gulagu v Sovietskom zväze.
 
JÚLIUS MUŠKA
28.03.1919 narodil sa v Medzilaborciach Július Muška, maliar, pedagóg, ilustrátor, autor učebníc o výtvarnom umení. Študoval v Užhorode na reálnom gymnáziu pri podkarpatskom výtvarnom umelcovi J. Bokšajovi, potom na Vyššej technickej škole v Bratislave na oddelení kresby a maľovania. Jeho talent zdokonaľovali aj M. Benka, J. Mudroch a D. Milly. Učil a tvoril v Prešove. Ilustroval mnoho kníh. Osídlenie východného Slovenska z cyklu Starí Slovania daroval Ukrajinskému múzeu vo Svidníku v r. 1984. Zomrel v januári 2013 v Prešove. 
 
JUSTÍNA MAŤAŠOVSKÁ - KYNĎOVÁ
27.03.1931 narodila sa v Jarabine, okr. Stará Ľubovňa, Justína Maťašovská - Kynďová. Skončila mešťanskú školu a zdravotnícke kurzy, pracovala v redakcii Nove žytťa a Družno vpered. Písala básne, balady, prózu a zbierala ľudové zvyky. Vydala zbierku poézie Orjabinskyj vinok (1975) a zbierku poviedok Velyki dribničky (1979), mnoho básní venovala téme o drotároch a spomienkam na otca, známeho drotára Ivana Kynďu.
 
FERENC SEMAN
27.03.1937 narodil sa v Užhorode, Ferenc Seman, hlavný predstaviteľ podkarpatskej avantgardy 60-tych rokov. Bol jedným z vedúcich umelcov novej vlny. Sovietskou propagandou bol vyhlásený za "formalistu". Prezentoval sa na mnohých výstavách, ktoré mali veľký úspech. Obrazy F. Semana sa nachádzajú v mnohých galériách Európy a Ameriky. Zomrel v r. 2004 v Budapešti.
 
LIST PÁPEŽA MUKAČEVSKÉMU BISKUPOVI 
25.03.1995 bol napísaný apoštolský pozdravný list pápeža Jána Pavla II. mukačevskému biskupovi Ivanovi Semedijovi pri príležitosti 350. výročia Užhorodskej únie. V liste spoločenstvo veriacich tohto biskupstva pápež oslovuje ako „spoločenstvo Rusínov“, „Rusínov katolíkov“ alebo len „Rusínov“, teda starobylým i súčasným etnickým pomenovaním – Rusíni. V liste konštatuje, že Mukačevská eparchia bola kolískou Prešovskej, Hajdúdorogskej a Križevacskej a následne vysťahovalectvom do Ameriky založenej Pitsburskej metropólie so sufragantnými biskupstvami v Passaiku, Parme a Van Naisu. Záverom listu udeľuje svoje apoštolské požehnanie okrem iného aj „eparchom a veriacim iných rusínskych eparchií“. V ďakovnom liste zo dňa 07.07.1995 traja biskupi Ivan Semedij, Ján Hirka a Silard Keresteš, aj v mene križevackého biskupa Slavomira Miklovša, vyjadrili pápežovi poďakovanie „za otcovskú lásku a dušpastiersku starostlivosť o Rusínov, ako aj o iné národy v Kristovej Cirkvi“.
 
JURIJ ČORIJ
25.03.1933 narodil sa Jurij Čori, poét, prozaik, publicista. Strednú školu ukončil v Mukačeve. Za protisovietsku aktivitu bol odsúdený špeciálnym súdom na 10 rokov nútených prác v nápravno-pracovnom tábore. Rehabilitovaný bol v r. 1991. Autor diel: "Slovo ne polova", "Legendy našoho kraju", "Cvit paporoti", "Žyva historia" a iné.
 
ANDREJ MICAJ
25.03.1933 narodil sa v Kalinove, okr. Medzilaborce, Andrej Micaj, pedagóg, hudobník, diplomat. Skončil Ruské gymnázium v Humennom, Vyššiu pedagogickú školu v Prešove, Filozofickú fakultu UPJŠ v Prešove. Učil hudobnú výchovu a ukrajinský jazyk na základných a stredných školách, riaditeľ ZŠ, školský inšpektor. Pôsobil v diplomacii: prvý tajomník veľvyslanectva ČSSR v Moskve, poradca veľvyslanca. Autor učebníc hudobnej výchovy a Zborníka ľudových piesní. Zakladateľ úspešného učiteľského zboru Verchovina v Medzilaborciach a dirigent. Zomrel v Prahe.
 
ALEXEJ SUCHÝ
25.03.1904 narodil sa v Hostoviciach, okr. Snina, Alexej Suchý, učiteľ, organizátor speváckych krúžkov detí a dospelých. Študoval v Prešove na učiteľskom seminári, učil na školách v Zbudskej Belej a v Medzilaborciach. Upravoval ľudové piesne, skladal aj sám pre detský súbor, obecný súbor a dramatický krúžok, s ktorým naštudoval niekoľko hier ako Vertep, Kandidati, Ponemčený Jurko, kompozíciu na motívy tvorby bajkára Ezopa. Radvanský malý komorný orchester spolu s učiteľmi z okolia naštudoval jeho vlastnú operu. Založil Okresný učiteľský zbor v Medzilaborciach, ktorý sa predstavil v mnohých mestách Československa a spolu s A. Ljubimovom v Kalinove založili školský balalajkový orchester. Zomrel 22.12.1950. 
 
IGOR HRABAR
25.03.1871 narodil sa v Budapešti Igor Hrabar, vzdelanec, umelec, maliar. Bol riaditeľom Tretiakovskej galérie v Moskve, riadnym členom Akadémie vied ZSSR a Akadémie umenia ZSSR. Napísal šesťdielnu históriu ruského umenia. Jeho otec bol poslancom maďarského parlamentu a mama Oľga Dobrianska, dcéra Adolfa Dobrianského. I. Hrabar prežil detstvo v Čertižnom u svojho deda A. Dobrianskeho. Zomrel 16.05.1960 v Moskve.
 
GYULA ORTUTAY
24.03.1910 narodil sa Gyula Ortutay, etnograf, člen Maďarskej akadémie vied, rozvíjal rusínsko-maďarské vzťahy, vydal rozprávky Michala Fediča. Člen Podkarpatskej vedeckej spoločnosti (1941).
 
ANNA SEDLÁKOVÁ JAVIĽAKOVÁ
23.03.1937 narodila sa v Staškovciach, okr. Stropkov, Anna Sedláková - Javiľáková. Strednú školu skončila v Medzilaborciach, študovala na Biologickej fakulte KDU. Pracovala na Katedre všeobecnej biológie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a na Prírodovedeckej fakulte, v Ústave experimentálnej mediciny Lekárskej fakulty UPJŠ, doktorka vied. Skúmala zmeny v metabolizme lipidov u zvierat po jednorázovom a dlhotrvajúcom ožarovaní, metabolizmus lipidov pri ischemii miokardu, pri cukrovke a iných chorobách. Publikovala desiatky prác a referátov, členka Európskej rádiobiologickej spoločnosti.
 
I. SVETOVÝ KONGRES RUSÍNOV
22.03.1991 sa uskutočnil I. Svetový kongres Rusínov v Medzilaborciach.
 
MICHAL PUSTAJ
22.03.1944 zomrel v Zboji Michal Pustaj, rozprávkár, roľník. V r. 1896 v oblasti Zboja, Klenovej, Uliča, Novej Sedlice v okr. Snina robil etnografický zber etnograf V. Hnaťuk, stretol M. Pustaja, jedného z najlepších rozprávačov rozprávok v celej tradícii rusínského folklóru. Zapísal jeho 42 rozprávok, ktoré publikoval v Etnografickom zborníku vo Ľvove (1897-1898). Pustaj rozprával aj legendy, fígle, ľudové múdrosti a iné. Hrdinami jeho rozprávok sú najčastejšie vojaci, dedinčania, páni, služobníctvo. Najznámejšie: "Ďjak-zlodej, pip vorožbyt", "Žoňi pravdu ne kazaty", "Rusyn - vojak i kráľ", "Christos i sv. Petro i Pavlo", "Čudova mašyna", "Pokarane zlo", "Durnyj dumaje, mudryj bere". Rozprávky boli publikované aj v zborniku "Baronskyj syn v Ameryci" (1916), "Súpis slovenských rozprávok" (1923), "Ukrajinski narodni kazki Schidnoji Slovaččiny"(1965), "Z hlubin vikiv"(1968), "Kazky Zakarpatja" (2001). Narodil sa v r. 1858 v Zboji.
 
SPOLOLOČNOSŤ A. DUCHNOVIČA
22.03.1923 v Mukačeve vznikla Kultúrno-osvetová spoločnosť A. Duchnoviča.
 
JOZEF ZMIJ MIKLOŠÍK
20.03.1792 narodil sa v Slovinkách, okr.Spišská Nová Ves, Jozef Zmij - Miklošík, výtvarník. Učil sa v Krásnobrodskom monastieri. Od r. 1814 kantor v cirkvi sv. Barbary vo Viedni, zároveň študoval maliarstvo na Viedenskej akadémii umenia a v Taliansku. Od r. 1830 bol ikonopiscom Prešovskej kapituly, staval ikonostasy miestnych chrámov, maľoval portréty miestnych dejateľov, žánrové obrazy, aj portrét biskupa Grigorija Tarkoviča. Zomrel 01.12.1841 v Prešove.
 
SPOLOČNOSŤ A. HODINKU
19.03.2003 v Budapešti bola zaregistrovaná Celoštátna spoločnosť rusínskej inteligencie Antola Hodinku (VORIAH - Vsedežavnoje obščestvo rusinskoji inteligencii imeni A. Hodinku).
 
NOVINY PRJAŠEVŠČINA
17.03.1945 vyšlo prvé číslo tlačového orgánu UNRP noviny „Prjaševščina“. Kolektív prvej redakcie tvorili: V. Karaman, zodpovedný redaktor,  I. Pješčak, hlavný redaktor, F. Lazorik, J. Dzurenda, J. Fecanin, I. Masica, M. Dubaj a korektorom bol A. Farinič. 
 
IVAN IVANČO
16.03.1935 narodil sa v Matovciach, okr. Svidník, Ivan Ivančo, režisér v Ukrajinskom národnom divadle v Prešove (dnes Divadlo A. Duchnoviča). Študoval na VŠMU v Bratislave, v UND v Prešove pracoval ako režisér a umelecký vedúci činohry. Naštudoval mnoho významných a úspešných hier ukrajinskej, slovenskej a svetovej klasiky i súčasnej tvorby. Metodicky pomáhal dramatickým krúžkom v regióne, viedok krúžok Smoloskyp. Zomrel 18.07.1994 v Prešove.
 
IVAN BIRČÁK
15.03.1937 narodil sa v Ruskej Voli nad Popradom, okr. Stará Ľubovňa, Ivan Birčák, pedagóg. Strednú školu skončil v Prešove, Fyzikálno-matematickú fakultu Štátneho pedagogického inštitútu v Odese na Ukrajine. Učil fyziku na gymnáziu vo Svidníku, na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove, prodekan, kandidát vied, docent, čestný doktor Užhorodskej univerzity. Jeho práce: Vlastnosti polovodičov a metódy určovania ich parametrov, Fyzika slnečných článkov a iné.
 
VASIĽ DOVHOVIČ
15.03.1783 narodil sa Vasiľ Dovhovič, gréckokatolícky kňaz, básnik svetských tém, spisovateľ, vedec-filológ, antropológ, muzikant, umelec. V r. 1830 bol zvolený za člena - korešpondenta Akadémie vied Uhorska. Vydal 248 latinských, 36 maďarských a 10 rusínskych prác. Zomrel 13.12.1848 v Chuste. 
 
IVAN SILVAJ
15.03.1838 narodil sa v obci Suskovo, dnes Ukrajina, Ivan Silvaj (pseudonym Urijil Meteor), prozaik, básnik, publicista, teológ. Študoval na gymnáziu v Užhorode a v Satu-Mare, bohoslovie v Budapešti. Písal lyrickú poéziu, smutnú poéziu, náboženskú poéziu, povesti, historické poviedky, cirkevné kázania a pod. Počas života mu vyšiel len zborník cirkevných spevov s notami "Pisennik" (1903). Jeho tvorbu najkomplexnejšie spracovali Ivan a Andrej Šlepeckí (Prešov, 1957). Zomrel 13.02.1904 v obci Novoje Davydkovo.
 
ARSENIJ KOCAK
14.03.1737 narodil sa v Bukovciach, okr. Stropkov, Arsenij Kocak, vedec, lingvista, poét, pedagóg, historik, filozof, teológ. Autor gramatiky "Škola ili učilište gramatiky russkoj a pročich mnohorazličnych otrokam nadležaščych..." (bibliotéka Debrecínskej univerzity). Gramatika bola napísaná v rokoch 1768-1788, omnoho skôr ako M. Lučkaja, ale nebola publikovaná. Učil v monastierskych školách v Krásnom Brode, Imstičeve a Maria-Povče, neskôr v Mukačevskom monastieri. Igumen v monastieri v Bukovciach. Napísal vyše 30 prác v rusínskom a latinskom jazyku. Vystupoval proti maďarizácii a latinizácii Rusínov. Zomrel 12.04.1800 v Mukačevskom monastieri.  

PETER HOĎMAŠ
11.03.1939 narodil sa v obci Barbovo, dnes Ukrajina, Peter Hoďmaš, právnik, publicista, jeden z aktivistov rusínskeho národného obrodenia na Podkarpatsku v čase perestrojky. Zakladateľ Spoločnosti karpatských Rusínov (1989), spoluautor knihy "Podkarpatská Rus a Ukrajina".
 
IVAN GAVULIČ
10.03.1940 narodil sa v Oľke, okr. Medzilaborce, Ivan Gavulič, pedagóg, maliar. Strednú školu skončil v Medzilaborciach, výtvarnú výchovu a ruský jazyk na Vyššej pedagogickej škole v Prešove a neskôr na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Učil na školách v Hostoviciach, Stropkove, Prešove, na Pedagogickej fakulte UPJŠ, vedúci katedry, kandidát vied, doktor vied, docent. Maľoval rodný kraj, známe sú diela Tri brezy, Cesta do Oľky, Modlitba a iné. Ilustroval 15 kníh, autor plagátov, navrhoval festivalové scény, výstavy. Časť jeho prác sa nachádza v Galérii D. Millyho vo Svidníku, v Zemplínskom múzeu v Michalovciach a Krajskom múzeu v Prešove. Zomrel v Prešove.
 
BARTOLOMEJ HADŽEGA
09.03.1906 narodil sa v obci Vyšné Remety, okr. Sobrance, Bartolomej Hadžega, pedagóg, etnograf, spoločensko-politický aktivista. Ukončil Užhorodský učiteľský seminár. Zbieral a publikoval folklórne materiály. Od r. 1936 spracovával zápisy v Pamätnej knihe, osobitnej národnej encyklopédii. Zomrel 12.05.1998 v obci Brod na Ukrajine.
 
IVAN MURANI
09.03.1881 narodil sa v Turja-Remetoch, dnes Ukrajina, Ivan Murani, gréckokatolícky kňaz, osvietenec, pedagóg, lingvista. Vzdelanie získal v Užhorodskom duchovnom seminári, vysvätený za kňaza v r. 1905. Ako matematik bol zvolený za člena Maďarskej akadémie vied. Autor učebníc matematiky, astronómie, gramatiky. Preložil W. Shakespeara, Ch. Dickensa. Svoje state, preklady, publicistiku publikoval na stránkach časopisov "Učiteľ" a "Literaturnaja nediľa". Archív a bibliotéka I. Muraniho bola zlikvidovaná na príkaz NKVD. Zomrel 28.10.1945 v Užhorode.
 
LITOPIS
08.03.1360 nájdený "Litopis" v Mukačevskom monastieri sv. Nikolaja. V ňom sa píše, že knieža Fedor Korjatovič  "...v česť i pamjať Svjatiteľa Christova Nikolaja položen chram sej, i uvede v on inokov..." Bol štedrým fundátorom a podporovateľom monastiera, kde bol pochovaný v r. 1414.
 
ŠTEFAN LADIŽINSKÝ
07.03.1925 narodil sa v obci Matysová, okr. Stará Ľubovňa, Štefan Ladižinský, dirigent, skladateľ, libretista, kultúrny dejateľ. Skončil gymnázium v Banskej Bystrici, hudobné vzdelanie dostal v Prešove, dirigoval hudobno-spevácke kolektívy v Prešove a Bratislave. Jeden zo zakladateľov Vojenského súboru kpt. Nálepku, jeho dirigent a dramaturg. Dirigoval aj Armádny umelecký súbor V. Nejedlého v Prahe. Bol umeleckým vedúcim v PUĽSe pri UND v Prešove, kde pre osem predstavení činohry divadla skomponoval hudbu. Založil a viedol divadlo Štúdio S v Bratislave, dramaturg SĽUK-u, riaditeľ umeleckej scény Slovkoncertu, pripravil okolo 70 scenárov pre estrády. Bol dirigentom cirkevného zboru Kyrillomethodeon pri gréckokatolíckom chráme v Bratislave, znotoval liturgiu sv. Jána Zlatoústeho, koledy, vydal kazetu cirkevnoslovanských spevov z liturgie sv. Jána Zlatoústeho "Tebe pojem". Spoluzakladateľ Združenia inteligencie Rusínov Slovenska v Bratislave (1995), predseda Rusínskej obrody na Slovensku (1999-2001). Vydal zbierku rusínskych piesní "Rusynsky perly - troma holosamy" (Prešov, 2009) a iné.

NIKIFOR PETRAŠOVIČ
07.03.1915 narodil sa v Čukalovciach, okr. Medzilaborce, Nikifor Petraševič, gréckokatolícky kňaz,  historik cirkvi, hudobný odborník. Gymnázium skončil v Egeri, bohosloveckú fakultu v Budapešti, bohosloveckú akadémiu v Užhorode. Dirigent katedrálneho zboru v Užhorode, kde usporiadal hudobný archív Konštantína Matezonského. Po druhej svetovej vojne sa vrátil na Slovensko, slúžil v Jarabine, Ľutine, Mikovej, Borove. Robil výskum cirkevnej zborovej kultúry východného obradu, zbieral koledy, študoval cirkevný spev, spev bez hudby, starodávne piesne. Napísal okolo 40 publikácií o zborovej kultúre karpatských Rusínov. Nahral 150 cirkevných piesní, ktoré priniesol do Prešova na starých platniach. Prešovské štúdio vydalo prvýkrát kazetu s cirkevnými mariánskymi piesňami a koledami, ktoré naspievali M. Kandráčová a F. Čitbaj. Druhú kazetu s názvom "Christos voskrese" podľa jeho melódií naspievali M. Kandráčová a P. Medviď (1996). Obe kazety boli na Slovensku veľmi úspešné.

TOMAS ADALBERT BELL
07.03.1903 narodil sa v Pensylvánii, USA, Tomas Adalbert Bell - Tomáš Adalbert Belejčák. Narodil sa  v rodine rusínskeho emigranta Michala Belejčáka z Vyšného Tvarožca, okr. Bardejov. Ako 15-ročný sa zamestnal v metalurgickom kombináte, kde najťažšie práce robili emigranti z Európy. V r. 1931 sa presťahoval do New Yorku, začal písať romány. Od r. 1955 žil v Kalifornii. Jeho tvorbu v USA zaradili do ľavého, tzv. proletárskeho toku americkej literatúry, ktorý kulminoval v 30. rokoch 20. storočia. Jeho tvorba bola poznačená kriticko-realistickým názorom na život robotníkov, emigrantov. Problémy rodín emigrantov boli iné ako problémy domácich. Bol to psychický problém, zvykali si na novú krajinu, inú kultúru, mali problém integrovať sa. Keby tam neboli spolky, skončila by sa táto integrácia plnou asimiláciou. Napísal romány: Vasilov rod, Druhý princ, Všetky nevesty sú prekrásne, Od dnes ďalej, Preč z tej pece, Dva svety, Prichádza čas, drámu Ešte sa vrátim k tebe. Niektoré diela boli sfilmované a preložené do iných jazykov. Zomrel v r. 1961 v New Yorku, pochovaný je v Kalifornii v meste Santa Cruz. 

HIADOR STRIPSKÝ
07.03.1875 narodil sa v obci Šelestovo, dnes Ukrajina, Hiador Stripský, spisovateľ, žurnalista, tlmočník, folklorista, etnograf, literárny historik, rusinofil. Pracoval v Národnom múzeu v Budapešti, pre ktoré získal mnoho zbierkových predmetov a kníh z Podkarpatska. Vydal prvé rusínske staropečatné knihy (Uhro-rusky letopysni zapisky, 1911). Bol členom Maďarskej akadémie vied. V práci "Gde dokumenty staršej istoriji Podkarpatskoj Rusi?" (1924) vyzýval Rusínov vážiť si svoj rodný jazyk a chrániť miestopisné názvy v obciach, kde žijú. Zomrel 09.03.1946 v Budapešti.
 
ANTON PODHAJECKÝ
06.03.1906 narodil sa v Kremnej, okr. Stará Ľubovňa, Anton Podhajecký, kňaz, básnik, skladateľ. Navštevoval hudobnú školu v Prešove, skončil učiteľský seminár a duchovný seminár. Učil na Podkarpatsku, neskôr slúžil ako kňaz v Sulíne, Mikulášovej, Čertižnom, v Šapinci a Ruskej Novej Vsi. Na každom mieste založil spevácky zbor. Rusínske ľudové piesne publikoval v zborníkoch (1958, 1963, 1965, 1976), skomponoval orchestrálnu skladbu "Tokajícka poéma", v Košiciach pri MV KZUP založil zbor Kalina. Učil teóriu hudby na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove, dirigoval cirkevný zbor. Jeho piesne vyšli vo viacerých zborníkoch. Pochádzal z najstaršej rodiny cirkevných činiteľov v republike. Jeho dávny predok Teodor Podhajecký slúžil v chráme vo Svidníku ešte v r. 1677, jeho potomkovia slúžili tiež vo Svidníku s malými prestávkami, podľa zvyklostí Svidník bol „rodinnou farnosťou“ Podhajeckých. Zomrel 18.10.1990.
 
JOZEF BULIK
05.03.1932 narodil sa v Jarabine, okr. Stará Ľubovňa, Jozef Bulík, výskumník, vedec. Strednú školu absolvoval v Starej Ľubovni, Chemickú fakultu SVŠT v Bratislave. Pracoval v Ústave na výrobu sér a očkovacích látok IMUNA v Šarišských Michaľanoch, kde sa celých 30 rokov venoval výrobe a vývoju imunobiologických liečiv z ľudskej plazmy. Jeho výskumný kolektív sa pričinil o vznik nových liečiv (fibrinogén, imunoglobulín, hemostatiká, antitrombolytiká a iné), čím sa jeho pracovisko zaradilo medzi svetovú špičku. V poslednom období vyvinul novú formu organického jódu. Publikoval viac ako 40 vedeckých prác, držiteľ viac ako 35 patentov, čím významne obohatil slovenskú farmaceutiku. 

JOANN RAKOVSKIJ
05.03.1815 narodil sa v obci Stavnoje, dnes Ukrajina, Joann Rakovskij, podkarpatsko-rusínsky buditeľ, autor školských učebníc. V Budíne v r. 1856 pre Spolok Sv. Štefana redigoval "Cerkovnuju gazetu" - prvé periodikum podkarpatských Rusínov v Maďarsku. V r. 1859 odišiel z Budapešti do obce Iza (Maramoroš). Jeden zo spoluzakladateľov Spoločnosti sv. Vasilija Velikoho a spolu s A. Dobrianskym, V. Kimakom, J. Ihnatkovom, K. Sabovom a M. Molčanom viedol ťažký zápas s maďarizátorom - mukačevským biskupom Š. Pankovičom. Zomrel 03.12.1885 v obci Iza.

MARMAROŠ SIHOŤ - SÚDNY PROCES
03.03.1914 V decembri 1913 začal v Marmarošskej Sihoti najväčší súdny proces proti 94 rusínskym pravoslávnym roľníkom. Uhorská justícia ich obvinila z velezrady, zo snahy podriadiť pravoslávnych Rusínov pod ruskú pravoslávnu cirkev, pripojiť časť územia Uhorského kráľovstva k cárskemu Rusku. Justícia ignorovala dôkazy o nevine obžalovaných, rovnako tak aj protesty európskej verejnosti. 33 z 94 obžalovaných bolo odsúdených celkom k 37 rokom väzenia a k pokute 6800 korún. Sedliakov sa však nepodarilo zastrašiť, odsúdení sa v očiach veriacich stali mučeníkmi za vieru a pravoslávne hnutie ďalej silnelo. Bol to prvý politický proces proti rusínskym roľníkom v Uhorsku, ktorí pasívnou formou protestovali proti politike maďarizácie. Hanebný rozsudok bol súdom vynesený 03.03.1914.

JURAJ KOSŤUK                            
03.03.1912 narodil sa v obci Sirma, dnes Drotynci, Ukrajina, Juraj Kosťuk, pedagóg, folklorista, dirigent, skladateľ, umenovedec a kultúrny dejateľ. Vyštudoval učiteľský seminár, gymnázium v Mukačeve, konzervatórium v Prahe a hudobnú vedu na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učil na základných, meštianskych, učiteľských seminároch a gymnáziách na Podkarpatsku a v Prahe. Príslušník 1. čsl. armádneho zboru (1944-1945). Od r. 1948 pôsobil v Prešove. Učil na stredných školách, na vyššej pedagogickej škole a od r. 1964 na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. Umelecký vedúci profesionálneho Ukrajinského ľudového súboru v Medzilaborciach (1953) a Podduklianskeho ukrajinského ľudového súboru v Prešove (1956-1958). Založil a viedol vyše 40 zborov, orchestrov, komorných združení a súborov. Zapisoval, upravoval a publikoval rusínske a slovenské ľudové piesne. Knihy: „Narodni pisni podkarpatskych Rusinov“ (v spoluautorstve s P. Miloslavským a D. Zadorom, 1944), Piesne pre detský a ženský zbor (1952), Piesne pre detský zbor (1952), Ukrajinské ľudové piesne Prešovského kraja, 1. diel (1958), učebnica hudobnej výchovy pre 6. ročník ZŠ. V rukopise zostali: „Muzyčna kuľtura Prjašivščyny do r. 1945", „Chorova kuľtura Zakarpatťa i Prjašivščyny do r. 1945" a iné. Komponoval kantáty (Tokajik, „Vitčyzno-maty“, Jubilejná, Boje  dohrmeli), scénickú hudbu, hudbu pre choreografické kompozície PUĽS-u a iné. Zomrel 12.07.1998 v Prešove.

IGOR LATTA
02.03.1947 narodil sa v Pčolinom, okr. Snina, Igor Latta, herec, rusínsky aktivista. Skončil strednú školu v Snine, Pedagogickú fakultu UPJŠ v Prešove a Divadelný inštitút Karpenka Kareho v Kyjeve. Herec v Ukrajinskom národnom divadle, od r. 1990 Divadlo A. Duchnoviča v Prešove. Predstavil sa v mnohých úlohách, vynikal v úlohách komických, veseloherných, vystupoval ako konferenciér, rozhlasový herec a predstaviteľ Kuma Mačanku v relácii "Bisida kumiv", hral v 18 filmoch a televíznych inscenáciách. Filmy: Vlny Čierneho mora, Odesa (1975), Ja milujem, ty miluješ (1980), Utekajme, už ide (1986), Anjel milosrdenstva (1993), Albert, Albert (1994), Popaterce na nas (1996), Četnické humoresky (1997), Krajinka (2000), Sokoliar Tomáš (2000), Želary (2003), Všetko je osvetlené (2005) a iné. 

MARIJKA - NEVIRNICA
02.03.1934 v pražskom kine Kotva sa uskutočnila premiéra prvého českého plnometrážneho, experimentálneho a zvukového filmu zo života podkarpatských Rusínov "Nikola Šuhaj (Marijka - nevirnica)". Scenár napísali Ivan Olbracht a Karel Nový, režisérom bol Vladislav Vančura, hudbu zložil Bohuslav Martinu. Vo filme hrali neprofesionálni herci, rusínski obyvatelia Podkarpatskej Rusi, miestni Židia, Nemci, českí úradníci. V hlavnej úlohe sa predstavila Anna Škelebejová (vydatá Slobašpická) z dediny Vyšné Bystré. Zomrela na Slovensku.

UKRAJINSKÁ NÁRODNÁ RADA PRJAŠEVČINY 
01.03.1945 v Ruskom dome v Prešove bola oficiálne na zjazde delegátov z okresov východného Slovenska, obývaných prevažne rusínskym obyvateľstvom, založená Ukrajinská národná rada Prjaševščiny. Zjazd sa uskutočnil v koordinácii s Vojenským výborom 4. ukrajinského frontu. UNRP vo svojich začiatkoch nevylučovala variantu pripojenia severovýchodného Slovenska, obývaného ""etnickými Ukrajincami"", k Ukrajinskej sovietskej socialitickej republike podobne, ako bola pripojená Podkarpatská Rus. Základným dokumentom zjazdu sa stala rezolúcia, v ktorej delegáti vyslovili podporu Manifestu prvého zjazdu národných výborov Zakarpatskej Ukrajiny o zjednotení so sovietskou Ukrajinou, proklamovali národnú jednotu obyvateľstva Prjaševščiny s ľudom Zakarpatskej Ukrajiny a ruským národom. UNRP bola vyhlásená za národno-politický orgán, reprezentujúci ukrajinské a ruské obyvateľstvo žijúce na východnom Slovensku a mala chrániť a presadzovať práva i záujmy uvedeného obyvateľstva. Rusínov, odvekých obyvateľov východného Slovenska, UNRP prezentovala v novom svetle. Označila ich za ukrajinskú národnostnú menšinu. Tento názov nezodpovedal ani tradícii ani cíteniu väčšiny obyvateľstva, bol len administratívno-politickým krokom. Predseda UNRP - V. Karaman, prvý podpredseda P. Babej, druhý podpredseda P. Židovský, ďalší členovia vedenia: I. Rohaľ-Iľkiv, D. Rojkovič, A. Jedinák, D. Milly. UNRP schválila vytvorenie šiestich odborných referátov, prostredníctvom ktorých vykonávala svoju činnosť - ekonomický, administratívny, školský, sociálno-zdravotný, organizačný a propagačný. UNRP vo svojich začiatkoch nevylučovala variantu pripojenia severovýchodného Slovenska, obývaného ""etnickými Ukrajincami"", k Ukrajinskej sovietskej socialitickej republike podobne, ako bola pripojená Podkarpatská Rus. V rokoch 1945-46 mala UNRP svojich piatich zástupcov a samostatný poslanecký klub v Dočasnom národnom zhromaždení aj v Slovenskej národnej rade. Ukrajinská národná rada Prjaševčiny sa neúspešne snažila dosiahnuť zakotvenie UNRP a ukrajinských menšinových inštitúcií do právneho poriadku povojnového Československa a do systému Národnej fronty Čechov a Slovákov a v januári 1946 navrhla SNR, aby bol Zbor povereníkov doplnený o Úrad pre záležitosti Ukrajincov (Rusov). Predsedníctvo SNR túto požiadavku odmietlo. Tlačovým orgánom UNRP sa stali noviny „Prjaševščina“ ako dvojjazyčný rusko-ukrajinský týždenník, ktorý vychádzal od 18.3.1945 do 18.8.1951.Po prevrate vo februári 1948 sa UNRP stala pre nový režim nežiadúcou a nedemokratickým spôsobom bola zlikvidovaná (11.12.1952). Nahradil ju Kultúrny zväz ukrajinských pracujúcích v Československu.

TEODOR DUFANEC 
01.03.1892 narodil sa vo Ľvove, dnes Ukrajina, Teodor Dufanec, aktivista, kultúrno-osvetový pracovník. Narodil sa v Galicii (Halič), ktorá v časoch Rakúsko-Uhorska bola v správe Rakúska. Po maturite vo Ľvove sa zapísal na štúdium práva, ale vypukla prvá svetová vojna, narukoval do rakúskej armády. Pre neznesiteľné podmienky celý pluk povstal, za čo sa dostal do táborov v Talerhofe a Terezíne. Tu sa osobne spoznal s Gavrilom Principom (Srbom, ktorý v Sarajeve zavraždil vtedajšieho následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este a ktorý bol za atentát odsúdený na doživotie). Po dvoch rokoch väzenia sa dostal k maďarskému vojsku v Senci. Po vojne sa už nevrátil na Halič, pretože ju obsadili poľské vojská. Zostal medzi Rusínmi na Podkarpatskej Rusi, ktorá bola pričlenená k ČSR. Bol notárom, neskôr sa odsťahoval do Prešova, kde organizoval dni rusínskych tradícií, večery ruskej kultúry. Stál pri založení Ruského domu (1925), bol tajomníkom výboru pre budovanie pamätníka A. Duchnovičovi. Organizoval prácu v kluboch, čitárňach, v krúžkoch na celej Prešovskej Rusi. Bol posledným predsedom Ruského klubu v Prešove, ktorý spravoval Ruský dom, tento bol zoštátnený a neskôr využívaný Kultúrnym zväzom ukrajinských pracujúcich. Zomrel 04.11.1973 v Prešove.

AUTONÓMIA PODKARPATSKEJ RUSI
29.02.1920 bola autonómia Podkarpatskej Rusi zakotvená v Ústave ČSR. Funkciu guvernéra Podkarpatskej Rusi (vysoký štátny úradník) vykonával Rusín, ale závislý na centrálnej vláde, resp. na viceguvernérovi, ktorý bol českým úradníkom.

ANNA SIMKOVÁ
28.02.1931 narodila sa v Medzilaborciach Anna Simková, rod. Klecová, herečka Ukrajinského národného divadla v Prešove, v súčasnosti Divadlo A. Duchnoviča. Divadlo vzniklo v r. 1945 a medzi prvými hercami boli aj Anna Simková, jej manžel Mikuláš Simko, švagor Pavel Simko s manželkou Tamarou Simkovou. Všetci boli vynikajúcimi hercami, dlhé roky spolupracovali s ukrajinským, neskôr s rusínskym rozhlasovým vysielaním.

FEDOR POTUŠNIAK
27.02.1910 narodil sa v obci Osoj, dnes Ukrajina, Fedor Potušniak, vedec, etnograf, archeológ, pedagóg, spisovateľ. Napísal monografiu "Archeologični znachidky bronzovoho ta zaliznoho viku na Zakarpatsku" (1958). Zomrel 11.02.1960 v Užhorode.

TEODOR HABURČÁK
25.02.1917 narodil sa v Ňagove, okr. Medzilaborce, Teodor Haburčák, pedagóg. Študoval na učiteľskom seminári v Prešove a neskôr na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Učil na obchodnej akadémii, zdravotníckej škole, bol vedúcim katedry ruského jazyka pri rektoráte UK v Bratislave, docent, kandidát vied. Skúmal ruskú lexikológiu a lexikografiu, technickú terminológiu. Autor okolo 20 učebníc ruského jazyka pre rôzne typy škôl na Slovensku, zostavil niekoľko slovensko-ruských terminologických slovníkov pre lekárov, stavbárov, architektov novinárov a iné

JOZEF KUDZEJ
24.02.1952 narodil sa v Ňagove, okr. Medzilaborce, Jozef Kudzej, básnik, spisovateľ, prekladateľ, bájkár. Poéziu začal písať v r. 1997 pre baziliánsky časopis Blahovistnyk, od  r. 2005 publikuje v časopise Spoločnosti sv. Ioana Krstiteľa - Artos a v gréckokatolíckych rusínskych kalendároch. Z prózy sú to krátke poviedky zo života ľudí Laboreckej doliny. Spolupracoval s Františkom Krajňákom, gréckokatolíckym kňazom, na všetkých prekladoch cirkevných kníh a textov z cirkevnoslovanského do rusínskeho jazyka. Diela: „Malý gréckokatolícky katechizmus pre rusínske deti“ (preklad 1992), „Akafist svjaščenomučenikovi P. P. Gojdičovi“ (autor 2006). Akafist vo veršoch bol nahratý pre rusínske vysielanie NEV Slovenského rozhlasu. Naspievali ho, okrem J. Kudzeja, I. Blaško, S. Smetanka, M. Smetanková a O. Kosť. Vydal niekoľko zbierok bájok na svetské aj náboženské témy: „Múdrosť života“ (2008), „Bajky-zabavľajky“ (2008), „Duchovné piesne“ (2008), “Pacerky“ (2008), „Bajkárove myšlienky“ (2009), „Kadylo“ (2011), „(Ča)bajka“ (2012), “Bajkal“ (2013), „Bajkomat“ (2014) a ďalšie. Laureát Ceny A. Duchnoviča.

ANTON KAŠŠAJ
24.02.1921 narodil sa v obci Dubriniči, dnes Ukrajina, Anton Kaššaj, maliar - monumentalista, žiak J. Bokšaja. Predstaviteľ mladšieho pokolenia podkarpatskej maliarskej školy. Zviditeľnil sa hneď prvým dielom Zima v Karpatoch (1952). Dlhoročný predseda Spolku umelcov Podkarpatska. Zomrel 01.01.1991 v Užhorode.

STANISLAV STANKOCI
23.02.1959 narodil sa v Hostoviciach, okr. Snina, Stanislav Stankoci, výtvarník, dizajnér, grafik, pedagóg. Študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Košiciach, úžitkovú grafiku na VŠVU v Bratislave. Absolvoval študijné pobyty v Paríži (1982-1983) a v Helsinkách (1992–1993), docent, profesor na VŠVU v odbore dizajn. Výtvarník a grafický dizajnér v slobodnom povolaní, pedagóg na Fakulte architektúry STU v Bratislave, od r. 2002 vedúci Ateliéru grafického dizajnu VŠVU, od r. 2011 rektor VŠVU v Bratislave. Člen mnohých odborných porôt, komisií a poradných orgánov. Vystavoval na vyše 70 kolektívnych a 40 samostatných výstavách doma i v zahraničí (Poľsko, Švédsko, Belgicko, Dánsko, Portugalsko, Fínsko, Rakúsko, Holandsko, Česko, Nemecko, Mad‘arsko, Francúzsko, Kanada). Získal viacero ocenení: Cena Za najkrajšiu knihu Slovenska (1994, 1995, 1998, 2002), Najkrajší kalendár Slovenska (1999), 1. miesto v súťaži Plagát SFVU (1986, 1987). V r. 2000 Galéria mesta Bratislavy mu vydala monografiu Ivan Jančár: Stanislav Stankoci 84:00.

ŠTÁTNE RUSKÉ GYMNÁZIUM V MEDZILABORCIACH
23.02.1945 pri príležitosti osláv Dňa Červenej armády padlo rozhodnutie o založení Štátneho ruského gymnázia v Medzilaborciach. Iniciátormi jeho založenia boli bratia Peter a Štefan Bunganičovci a Vasiľ Latta. Prijímacie skúšky sa konali v marci, inde v krajine ešte prebiehali posledné vojnové boje. Vyučovať sa začalo v budove bývalého notárstva, prvým riaditeľom školy sa stal Peter Bunganič. Učiteľský zbor okrem neho tvorili Štefan Bunganič, Vasiľ Latta, Alexander Ljubimov, Gabriela Stavrovská a duchovný otec M. Molčány. V Medzilaborciach po vojne nebolo možné vytvoriť vhodné podmienky pre normálny chod školy. V lete 1945 sa gymnázium presťahovalo do Humenného, kde boli, aj keď skromné, priestory pre triedy aj pre internát. Počet žiakov v nasledujúcich rokoch rýchlo rástol a v šk. r. 1947/48 študovalo na gymnáziu v 10 triedach už 367 žiakov. Štátne ruské gymnázium, ako jediná škola svojho druhu v širokom okolí, si získalo veľkú popularitu a veľkou mierou prispievalo k zvyšovaniu vzdelanosti mládeže širokého okolia. Vyučovalo sa podľa sovietskych učebníc písaných v ruskom jazyku, ktoré škola žiakom zapožičiavala. V r. 1950 sa škola presťahovala do humenského kaštieľa, ktorý poskytoval lepšie podmienky pre celkový chod školy a zotrvala tu do r. 1953.

EMILIAN BALECKIJ
21.02.1919 narodil sa v obci Huklivoje, dnes Ukrajina, Emilian Baleckij, jazykovedec, historik, vysokoškolský pedagóg v Budapešti a Bratislave. Pripravil malú antológiu rusínskych textov (1980). Analyzoval nárečie Rusínov obce Komloška v Maďarsku, skúmal lexiku historických dokumentov 17. storočia. Zomrel v r. 1981 v Budapešti.

IGOR KERČA
20.02.1943 narodil sa v obci Horonda, Ukrajina, Igor Kerča, spisovateľ, prekladateľ, spoluautor súčasnej gramatiky rusínskeho jazyka "Materyňskyj jazyk" (1999). Zostavil čítanku pre nedeľné školy "Utcjuznyna" (2001), Matiáš, kráľ Rusínov (2001). V r. 2007 publikoval Rusínsko-ruský slovník s 59 tisíc heslami.
 
ANNA HALGAŠOVÁ
20.02.1923 narodila sa v obci Ostružnica, okr. Snina, Anna Halgašová, ľudová spisovateľka. Autorka knihy "Stružnickyma pišnykami", jej básnická tvorba je vydaná v zborníku rusínskej národnej poézie "Terňova ruža" (2002) a v antológii rusínskej poézie Rusínske/ruské piesne (1997). Zomrela 15.01.1996 v Prešove.
 
IVAN KERČA
20.02.1914 narodil sa v obci Strabičovo, dnes Ukrajina, Ivan Kerča, básnik, novinár, politik. Vyštudoval Filozofickú faktultu KU v Prahe. Jeho tvorba sa stala živelnou demonštráciou rusínskej inteligencie Podkarpatska proti sovietskemu totalitnému režimu. Zomrel v r. 1951 v Užhorode.
 
ERNEST ŠOFRANKO
19.02.1930 narodil sa v Turja Pasike, dnes Ukrajina, Ernest Šofranko, pedagóg, biológ. Skončil Ruské gymnázium v Humennom a Vysokú poľnohospodársku školu v Nitre. Pracoval na Katedre biológie Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove a v Ústave ochrany životného prostredia Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. Kandidát vied, docent. Skúmal problematiku rastlinnej genetiky. Spoluautor učebnice Základy rastlinnej fyziológie (1959). Napísal štúdiu Metódy polárnej hybridizácie rastlín (1965), študoval rastlinstvo parkov vo Fričovciach, Župčanoch, Ostrovanoch a napísal publikáciu Dendrologický prieskum parkov Prešovského okresu a iné. Zomrel 02.03.1992 v Prešove.
 
ANNA KUZMIAKOVÁ
17.02.1949 narodila sa v Stráňanoch, okr. Stará Ľubovňa, Anna Kuzmiaková. Po skončení štúdia na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove učila v Jakubanoch, neskôr prišla do Prešova, kde pracovala v aparáte KZUP, potom v redakcii ukrajinských novín Nove žytťa. Po vzniku Rusínskej obrody (1991) a týždeníka Narodne noviny od začiatku pracovala ako jeho redaktorka. Predsedníčka Rusínskej obrody na Slovensku (2001-2006). Organizátorka podujatí ako Duchnovičov Prešov, Na figľarsku notu, klubové večery, festivaly a založila noviny INFORUSÍN. V spoluautorstve vydala knihu "Naša dvadsaťročna puť" o činnosti Rusínskej obrody na Slovensku a Hymnické spevy Rusínov (CD nosič). 
 
IVAN ORLAJ
17.02.1829 zomrel v Odese, Ukrajina, Ivan Orlaj, vedec, lekár, filozof, historik. V r. 1791 emigroval do Ruska do St. Peterburgu, kde získal lekárske vzdelanie. Pracoval ako lekár v Semenovskom pluku, neskôr na cárskom dvore, bol tajomníkom chirurgickej akadémie, redaktorom jediného lekárskeho časopisu v Rusku. Organizátor a zakladateľ zdravotníckeho systému v cárskom Rusku. V období reformy vysokoškolského vzdelávania boli v Rusku založené mnohé univerzity, lýceá a tak počet profesorských kádrov doplňovali aj karpatskí Rusíni, ako Lodij, Kukolnik, Baluďanský a iní. Orlaj sa zaoberal aj históriou juhozápadnej Rusi, tu zahrnul aj oblasť od Visly k Čiernemu moru, oboznamoval ruských vedcov s históriou Karpatskej Rusi. Narodil sa v r. 1770 v Chuste, dnes Ukrajina.
 
ALEXEJ POVČIJ
17.02.1750 narodil sa Alexej Povčij, gréckokatolícky cirkevný dejateľ, biskup Mukačevskej eparchie. Študoval vo Veľkom Varadíne (Rumunsko) a v Barbareu vo Viedni (1775-1778). Významne prispel k rozvoju školského vzdelávania Rusínov, zabezpečoval vydávanie bohoslužobných kníh, jeho podporu využili V. Dovhovič, M. Lučkaj, A. Duchnovič.
 
VIKTOR KAMINSKÝ
16.02.1854 narodil sa Viktor Kaminský, kňaz, pedagóg, žurnalista. Ukončil duchovný seminár v Budapešti. V rokoch 1878-1891 profesor Užhorodského duchovného seminára, od r. 1896 predseda Spoločnosti sv. Vasilija Velikoho. Vydal Cirkevné kázne J. Čurhoviča, napísal Históriu Užhorodského učiteľského seminára.
 
MICHAL BARNOVSKÝ
14.02.1937 narodil sa v Jarabine, okr. Stará Ľubovňa, Michal Barnovský, historik. Strednú školu skončil v Prešove, potom študoval na Historickej fakulte Kyjevskej štátnej univerzity T. Ševčenka. Pracoval v Krajskom múzeu v Prešove, v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, v Ústave histórie SAV v Bratislave, kandidát vied, doktor vied. Špecializoval sa na novšiu históriu ČSR. Jeho monografické práce: Hospodársky rozvoj Slovenska v r. 1945 - 1955, Na ceste k monopolu vlády, Otázky industrializácie východného Slovenska po roku 1945, Ruské politické strany na Podkarpatskej Rusi a východnom Slovensku v medzivojnovom období, K otázkam tzv. buržoázneho nacionalizmu na Slovensku a iné. Publikoval okolo 60 prác. Zomrel 31.05.2008 v Bratislave.
 
IVAN BRADÁČ
14.02.1732 narodil sa v Kamienke, okr. St. Ľubovňa, Ivan Bradáč, cirkevný dejateľ, osvietenec, biskup Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie. Učil sa v Kamienke, Spišskej kapitule, Levoči a Trnave. V r. 1771 dosiahol nezávislosť mukačevskej eparchie od katolíckych jágerských biskupov. Vydal "Bukvar" (1770). Zomrel 05.07.1772 v Mukačeve.
 
KONŠTANTÍN FILOZOF (sv. Cyril)
14.02.869 zomrel Konštantín Filozof (svätý Cyril), vierozvestca Slovanov, autor slovanského písma, prvých prekladov sv. Písma a liturgických textov do slovanského jazyka. Narodil sa v r. 827 v meste Solún (Grécko).
 
PETRO RIZNIČ ĎAĎA
12.02.1966 zomrel v Ruskom Keresture, Srbsko, Petro Riznič Ďaďa, divadelný režisér, dramaturg a publicista. Je po ňom pomenované poloprofesionálne rusínske divadlo v Ruskom Keresture.
 
VASIĽ MOLNAR
12.02.1922 narodil sa v obci Holubinoje, dnes Ukrajina, Vasiľ Molnar, spisovateľ, filológ, pedagóg. Spoluautor gramatiky "Materyňskyj jazyk". Svoju tvorbu publikoval ešte počas štúdia na gymnáziu v almanachu "Žyva struja". Vydal zborníky "Poklik otčoho kraja", "Vičurky u vujny Polani", "Što ňa boliť..."
 
ANATOLIJ KRALICKYJ
12.02.1835 narodil sa v Čabinách, okr. Medzilaborce, Anatolij Kralickyj, cirkevný dejateľ, spisovateľ, pedagóg, etnograf. Študoval v bohosloveckej škole v Mariapovčanskom monastieri, neskôr v Krásnobrodskom. Vysvätený bol v r. 1858 v Prešove, vstúpil do rádu sv. Vasilija Velikoho, bol protoigumenom Svätonikolajevského monastiera v Mukačeve, žiakom a nasledovateľom A. Duchnoviča, autorom viacerých historických opisov monastierov a historických pamätnikov, ako aj národopisných štúdií. Významná je jeho povesť Knieža Laborec. Zomrel 01.02.1894 v mukačevskom monastieri.
 
IVAN POLIVKA
12.02.1866 narodil sa v Brezničke, okr. Stropkov, Ivan Polivka, pedagóg, spoločenský dejateľ, blízky priateľ a spolupracovník A. Pavloviča. Ukončil užhorodský učiteľský seminár. Pedagóg na školách východného Slovenska (Sedliska, Svidník). Zostavil univerzálnu učebnicu, zahrňujúcu základnú látku z dejepisu, zemepisu, matematiky, fyziky, prírodovedy, poľnohospodárstva a účtovníctva "Učebnaja kniha realnych nauk dlja podkarpatskych ugroruskych narodnych škol dlja povsedennoho i povtoriteľnoho učenija" (1896, 1901). Zapisoval ľudové rozprávky, piesne, legendy, príslovia a iné. Zozbierané piesne boli publikované M. Vrabeľom. Vydal zborník básní A. Pavloviča "Vinec" (Užhorod 1920). Zomrel 03.10.1930 v Bukovciach.
 
MÁRIA CHOMOVÁ
08.02.1932 narodila sa v Habure, okr. Medzilaborce, Mária Chomová, rod. Dupkaničová, pedagogička, jazykovedkyňa, autorka mnohých literárnych diel, spoluautorka knižky "Obrodžinja Rusyniv" (2005), zodpovedná redaktorka Rusínskych literárnych almanachov, aktívna kultúrna dejateľka Rusínskej obrody na Slovensku, Spolku rusínskych spisovateľov Slovenska a dopisovateľka novín INFORUSÍN. Zomrela 16.02.2009 v Bratislave.
 
VSEVOLOD KOLOMACKIJ
08.02.1896 narodil sa v obci Saražinki pri Kyjeve, Vsevolod Kolomackij, archimandrita Andrij. Skončil kyjevské duchovné učilište, duchovný seminár aj vojenské učilište. V r. 1916 dobrovoľne vstúpil do 127. pluku československých legionárov, neskôr do armády gen. Denikina. Po porážke v r. 1920 emigroval do Turecka, ďalej do Rumunska a na Podkarpatskú Rus do Československa. Vybral si cestu kňaza. Na začiatku 30. rokov 20. storočia sa stal hlavným architektom a budovateľom pravoslávnych chrámov, vybudoval chrám Pokrovu Božoj Materi v Užhorode, chrám - pamätník v Užhorode i Medzilaborciach, chrámy v Čechách, na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi, celkom 90 chrámov. Zomrel 13.02.1980 v Rumburku v Českej republike.
 
ANTON HODINKA
07.02.1864 narodil sa v obci Ladomirov, okr. Snina, Anton Hodinka, maďarský slavista, etnograf, akademik Maďarskej akadémie vied, rektor Pécskej univerzity, čestný predseda Podkarpatskej vedeckej spoločnosti (1941-1943). Sú známe jeho historické práce, medzi nimi aj populárna "Utcjuznina, gazdustvo i prošlosť južnokarpatskych Rusynuv" (1923), ktorá bola preložená aj do anglického a francúzskeho jazyka. V jeho tvorbe možno nájsť aj lexikografické a etnografické práce, ktoré aj dodnes nestratili svoju hodnotu: "Hlaholnycja", "Pisni našych predkuv" a ďalšie. V práci "Peršoje i vstupiteľnoje slovo moje id čestnym členam Podkarpatskoho obščestva nauk", sa razantne postavil na stranu zástancov miestneho rusínskeho nárečia ako základu literárneho jazyka. Zomrel 15.07.1946 v Budapešti.

MICHAL ČABALA
04.02.1941 narodil sa v Nižných Čabinách, okr. Medzilaborce, Michal Čabala, maliar. Študoval na umelecko-priemyselnej škole v Brne, Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesorov D. Millyho, J. Mudrocha a J. Matejku. Po krátkom pôsobení na katedrách výtvarnej výchovy PdF v Trnave a v Prešove, umelec v slobodnom povolaní od r. 1972. Bol to posledný bohém prešovskej výtvarnej obce. Svoju tvorbu prezentoval na 60 kolektívnych výstavách (posledná v r. 2001 v Prešovskej galérii) a na šiestich samostatných výstavách. Jeho doménou bola krajinomaľba, rád stvárňoval divadelné motívy, skvelé boli jeho portréty i zátišia. Patril k najvernejším a najobľúbenejším autorom „prešovských montmartrov“. Zomrel 03.08.2002 v Prešove.  
 
IVAN KALINIČ
04.02.1924 narodil sa v Košeľove, dnes Ukrajina, Ivan Kalinič, pedagóg, spisovateľ, maliar. Po skončení gymnázia vstúpil dobrovoľne do Červenej armády. Po skončení vojny učil na školách, bol riaditeľom a popri práci študoval na Užhorodskej univerzite. V r. 2001 sa stal laureátom medzinárodnej Ceny A. Duchnoviča. Vydal ako spoluautor knihu o chustskej internátnej škole (1963), zborník poézie „Chust nad Tisou“(1994), po rusínsky „Smije sja Verchovina“ (1996), „Verchovynski večurnyci“ a „Poetyčni iskrynky“ (2002). 
 
MICHAIL MOLNAR
04.02.1912 narodil sa v obci Holubinoje, dnes Ukrajina, Michail Molnar, pedagóg, spisovateľ, folklorista. Ukončil mukačevské ruské gymnázium. Organizoval dedinský komorný spevácky zbor "Holubynska borona". Písal eseje o etnografii Svaljavštiny, zapisoval obrady, lexiku rusínskeho jazyka, hudobný folklór. Časť jeho etnografických zápisov bola vydaná jeho bratom Vasiľom Molnarom v zborníku "Vičurky u vujny Polani". Zomrel 18.12.1997.
 
VERCHOVINSKÁ AKCIA
04.02.1897 začala sa akcia Edmunda Egana na Verchovine (Podkarpatsko), ktorá bola praktickou pomocou dedinčanom horských oblastí v čase katastrofálnej hospodárskej situácie. Z Tyrolska, Švajčiarska a Bavorska bol dovezený dobytok, ktorý bol rozdelený medzi gazdov. Vo verchovinských dedinách boli organizované kooperácie (družstvá), kreditné banky (kasy), ktoré poskytovali výhodné pôžičky na rozvoj hospodárstva. Fungovali hospodárske školy, boli vybudované farmy.
 
IVAN KYNDA 
03.02.1892 narodil sa v Jarabine, okr. Stará Ľubovňa, Ivan Kynďa, drotár, publicista, prozaik. S drotárskou krošňou sa dostal do mnohých krajín Európy. V čase 1. svetovej vojny sa ocitol v ruskom zajatí (1914), bol svedkom revolučných udalostí v Rusku (1917-1918), zúčastnil sa protifašistického odboja medzi partizánmi na Zamagurí. Zbieral ľudovú tvorbu, písal o svojich drotárskych zážitkoch a publikoval. Diela: História spišských drotárov a Drotári. Zomrel 20.07.1964 v Jarabine.
 
ANDRÁS BENEDEK
01.02.1947 narodil sa András Benedek, historik kultúry, publicista, básnik. Ukončil Užhorodskú štátnu univerzitu, pracoval ako redaktor v novinách. Od r. 1976 žije v Maďarsku, kde prezentuje históriu a kultúru Podkarpatských Rusínov. Diela: Susedia dobrí aj všelijakí, Rusíni - gens fidelissima (Užhorod 2000) a (Budapešť 2004) a iné.
 
HELENA RUDLOVČÁKOVÁ
01.02.1919 narodila sa v Mukačeve Helena Rudlovčáková, rod. Mikitová. Manželka Andreja Rudlovčáka, s ktorým spolupracovala od prvých rokov existencie vysielania pre Podkarpatskú Rus a od začiatku vysielania v ukrajinskom jazyku v Prešove. Organizovala prácu redakcie literárnych relácií, bola režisérkou a redaktorkou. Neskôr si zvolila cestu za vedou v Slovenskej akadémii vied, potom vo Výskumnom kabinete ukrajinistiky FF UPJŠ, kde napísala mnoho vedeckých prác, monografií, recenzií a učebníc najmä o literatúre a žurnalistike v karpatskom regióne a na Prešovsku. Zomrela v r. 2007 v Prahe.
 
VOLODYMYR MYKYTA
01.02.1931 narodil sa Volodymyr Mykyta, maliar, žiak B. Erdélyiho, J. Bokšaja, F. Manajla. Okrem Užhorodu úspešne vystavoval svoje obrazy vo Francúzsku, Švajčiarsku, Maďarsku, Bulharsku, Japonsku a Kanade.

PETER DZIAK
31.01.1929 narodil sa v Geraltove, okr. Prešov, Peter Dziak, pedagóg. Skončil učiteľskú akadémiu, Pedagogickú fakultu Slovenskej univerzity. Učil v Klenovej, Starine, Rudňanoch a na Strednej pedagogickej škole v Prešove. Pôsobil aj na Pedagogickej fakulte v Prešove. Spoluautor koncepcie vyučovania hudobnej výchovy na základných školách, autor učebnice hudobnej výchovy pre 8. ročník a spoluautor učebnice pre 3. ročník základnej školy. Zomrel 08.09.1991 v Prešove.
 
IVAN KRIVSKYJ
30.01.1932 narodil sa v Chuste, dnes Ukrajina, Ivan Krivskyj, fyzik, spoločenský dejateľ. Absolvent Fyzikálno-matematickej fakulty Užhorodskej univerzity, doktor fyzikálno-matematických vied, vedúci oddelenia elektrónovej fyziky Akadémie vied Ukrajiny. Po rozpade ZSSR sa stal členom komisie na rozpracovanie projektu o Špeciálnom samosprávnom území Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, člen Federácie národnostných menšín Maison de PAIS, zástupca predsedu Spoločnosti karpatských Rusínov. 
 
VASILIJ KUKOLNIK
30.01.1765 narodil sa v Mukačeve, dnes Ukrajina, Vasilij Kukoľnik, pedagóg, fyzik, agronóm, právnik, jeden z plejády rusínskych učencov, ktorý prišiel do Ruska na začiatku vlády  Alexandra I. Po absolvovaní Viedenskej univerzity, viedol katedru agronómie v Zamostí na Západnej Haliči. Na pozvanie Ivana Orlaja v r. 1805 prišiel do St. Peterburghu, kde sa stal profesorom a neskôr aj riaditeľom Hlavnej pedagogickej univerzity. Prednášal fyziku, chémiu, agronómiu a rímske právo. V lete 1820 viedol v Nežine vyššie gymnázium, ale strata kontaktu s hlavným mestom mu spôsobila ťažkú depresiu, ktorá ho priviedla až k samovražde. Zomrel 06.02.1821 v Nežine, Rusko.
 
ANDREJ GAJ
29.01.1932 narodil sa v Sukove, okr. Humenné, Andrej Gaj, maliar. Skončil Ruské gymnázium v Humennom a Vyššiu školu výtvarného umenia v Bratislave. Výtvarný redaktor Družno vpered, učil výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. Autor početných portrétov, krajiniek, známe sú: Máj, Odliv, Trio, Ruiny, Útek, Žena s kohútom, Mamina sestra, Balada o koscoch a iné. Monumentálne práce robil spolu s Mikulášom Dicom v Starine, mozaiky v Bardejove, vo Svidníku, vlastné mozaiky v Prešove, Humennom, Košiciach, Svidníku. Vystavoval doma i v zahraničí. Zomrel 15. februára 2016 v Prešove.
 
IVAN HARAJDA
29.01.1905 narodil sa v Zaričove, dnes Ukrajina, Ivan Harajda, maďarsko-poľský lingvista rusínskeho pôvodu, prekladateľ, redaktor a vydavateľ. Maturoval v Székesfehérváre, absolvoval právnickú fakultu budapeštianskej univerzity. Od r.1929 štipendista poľskej vlády na Jagelonskej univerzite v Krakove, kde po štúdiu aj učil, prekladal klasické diela poľskej a maďarskej literatúry. So začiatkom 2. svetovej vojny ako občan Poľska (od r. 1935) zdieľal osudy svojich kolegov z univerzity. Spolu s nimi bol zatknutý v r. 1939 a uväznený v koncentračnom tábore Saxenhausen. V r. 1940 ako ťažko chorý prepustený. Usadil sa v Užhorode, kde sa zapojil sa do kultúrneho života. Výkonný riaditeľ Podkarpatskej vedeckej spoločnosti (Podkarpatskoje Obščestvo Nauk, 1941). Redaktor a vydavateľ vedeckého časopisu PON "Zorja-Hajnal", literárnych časopisov "Literáraturna Nedilja", "Ruska molodež", série kníh v edíciách Ľudová knižnica ("Narodna biblioteka"), Detská knižnica ("Ditoča biblioteka"), Literárno-vedecká knižnica ("Literaturno-naukova biblioteka"). Zostavoval veľké hospodárske kalendáre, publikoval monografie, preklady. Jeho najvýznamnejším prínosom bolo vydanie Gramatiky rusínskeho jazyka ("Grammatika ruskoho jazyka", PON, 1941), ktorou Harajda ukončil proces kodifikácie rusínskeho jazyka, a Všeobecnej bibliografie Podkarpatska ("Zahalna bybliografija Podkarpatja", PON,1944). Zostavil poľsko-maďarský slovník, rusínsky slovník cudzích slov, pripravoval rusínsko-maďarský slovník. Po príchode Červenej armády na Podkarpatsko bol zatknutý sovietskou protišpionážnou službou SMERŠ (17.11.1944). Zomrel 13.12.1944 počas vypočúvania na zlyhanie srdca vo väznici v Užhorode.
 
KODIFIKÁCIA RUSÍNSKEHO JAZYKA NA SLOVENSKU
27.01.1995 bola pred zástupcami štátu, akademickou, vedeckou a národnou verejnosťou vyhlásená a prijatá kodifikácia rusínskeho jazyka na Slovensku. Prvým, ktorý sa chopil neľahkej úlohy stvorenia prvých pravidiel rusínskeho pravopisu, bol bývalý učiteľ Štefan Bunganič. Najväčšie zásluhy v procese kodifikácie v 90. rokoch sa pripisujú Vasiľovi Jaburovi a Jurajovi Paňkovi. Dôležitým medzníkom bol prvý medzinárodný vedecký seminár o rusínskom jazyku, ktorý zorganizovala Rusínska obroda na Slovensku v Bardejovských Kúpeľoch (6.-7.11.1992). Tento seminár vytýčil taktiku a stratégiu kodifikácie a ďalšieho rozvoja rusínskeho jazyka nielen na Slovensku, ale aj v okolitých štátoch, kde Rusíni žijú (Ukrajina, Poľsko a Maďarsko). Ďalším medzníkom v tomto procese bolo založenie Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry pri ROS v Prešove v januári 1993, ktorého prvým vedúcim sa stal Juraj Paňko. Vasiľ Jabur predniesol hlavný referát na vedeckom seminári pri slávnostnom vyhlásení kodifikácie rusínskeho jazyka v Bratislave. Na budove, v ktorej sa celý akt udial - študenský domov Družba, je umiestnená pamätná tabuľa, ktorú venovali vďační podkarpatskí Rusíni 27.01.2013.
 
PAVEL BEDZIR
27.01.1926 narodil sa Pavel Bedzir, umelec, grafik. Ukončil Užhorodské umelecké učilište. Jeho filozofické krédo - duchovný rast, odmietnutie "socrealizmu". Spolu s manželkou, E. Bedzir-Kremnickou boli v centre užhorodskej novej vlny "šesťdesiatnikov", založili neformálnu avantgardnú skupinu. Vytvoril sériu grafických filozofických kompozícií "Život stromov".
 
IANNIJ PASTELIJ
27.01.1741 narodil sa v obci Malá Pastil, dnes Ukrajina, Ioann Pastelij, osvietenský činiteľ, gréckokatolícky duchovný, pedagóg a historik. Teológiu študoval v Užhorode, Budíne a Jágri. Od r. 1765 profesor etiky na Mukačevskom duchovnom seminári, niekoľko rokov slúžil na farnostiach v Humennom, Chuste a Mukačeve. V r. 1787 ho biskup Andrej Bačinský vymenoval vikárom nového Prešovského vikariátu so sídlom v Košiciach. Prívrženec osvietenského absolutizmu, napísal elégiu na počesť cisára Jozefa II. Kritizoval prázdny život časti duchovných (Pisň o dolžnosti pastyrja duševnago). Aktívne sa zúčastnil hľadania argumentov proti nežiadúcemu patronátu jágerského biskupa nad Mukačevskou eparchiou. Napísal významné historické práce z dejín Mukačevskej diecézy (Historia Diocesis Muncasiensis, M. Lučkaj ju prevzal ako súčasť 5. zväzku svojej práce Historia Carpato-Ruthenorum) a dejín Rusínov (De origine Ruthenorum). V nich opakoval romantickú teóriu svojho staršieho súčasníka A. F. Kollára o dejinách Mukačevskej diecézy a pôvode Rusínov. Zomrel v r. 1799 v Užhorode.
 
PAUL ROBERT MAGOCSI
26.01.1945 narodil sa v Englewoode, New Jersey, USA, Paul Robert Magocsi, historik, pedagóg, profesor, akademik, ideológ národného obrodenia Rusínov vo svete. Autor viac ako 600 publikácií z histórie, politológie, bibliografie, socioligvistiky a kartografie, ktoré vyšli v anglickom, nemeckom, francúzskom, čínskom, rumunskom, ukrajinskom jazyku a v iných slovanských jazykoch. Viac ako polovica prác je o Rusínoch, ich histórii a kultúre. Diela: Formovanie národnej identity. Podkarpatská Rus (1948-1948), (Užhorod 1994), Galicia: A Historical and Bibliographic Guide( Toronto 1983), Our People: Carpatho-Rusyns and Their Descendants in North America (Toronto 1984), Ukraine: A Historical atlas (Toronto 1985), Carpatho-Rusyn Studies: An Annotated Bibliography (NY 1988-2005), The Rusyns of Slovakia (NY 1993), Rusyny na Sloveňsku / Rusíni na Slovensku (Prešov 1994),  Historical Atlas of East Central Europe (Seattle 1993), A History of Ukraine (Toronto 1996), Encyclopedia of Rusyn History and Culture (Toronto 2002), The Roots of Ukrainian Nationalism: Galicia as Ukraine´s Piedmont (Toronto 2002), Rusyňskyj jazyk (Opole 2004), Narod nyvydky (Užhorod 2007) - kniha vyšla v niekoľkých jazykoch.
 
PODKARPATSKÁ VEDECKÁ SPOLOČNOSŤ
26.01.1941 bola v Užhorode založená Podkarpatská vedecká spoločnosť (Podkarpatskoje Obščestvo Nauk), ktorá sa zaoberala výskumnou a vydavateľskou činnosťou. Spoločnosť vydala mnoho kníh, učebníc, časopisov v rusínskom jazyku. Čestným predsedom spoločnosti bol A. Hodinka. Prvým výkonným riaditeľom bol I. Harajda.
 
IVAM GENDER SUCHODOLSKIJ
26.01.1879 narodil sa v obci Solnok (Abauj), Ivan Gender – Suchodolskij, spisovateľ, pedagóg a verejný činiteľ. 25 rokov učil v učiteľskom seminári v Prešove, bol vo vedení Spolku učiteľov Prjaševčiny, redaktorom časopisu Russkaja škola a tajomníkom Spoločnosti A. Duchnoviča v Prešove. Zomrel 04.01.1952 v Prešove.
 
JOANN ČURGOVIČ
26.01.1791 narodil sa v Novej Sedlici, okr. Snina, Joann Čurgovič - "Karpatoruský Plutarch", cirkevný dejateľ, pedagóg, kanonik. Gymnázium ukončil v Užhorode, filozofiu študoval v Budapešti. Profesor užhorodského gymnázia a učiteľského seminára. Známa je jeho kniha "Cirkevné kázanie Joanna Čurgoviča". Titul doktora teológie dosiahol vo Viedni. Spolu s A. Duchnovičom a A. Dobrianskym bojovali za národné práva Rusínov, za ruský (rusínsky) jazyk v školách a v úradoch, podieľal sa na príprave memoranda Rusínov do Viedne. V škole sa riadil ideami Pestalocciho, bol proti telesným trestom v školách. Zomrel 02.10.1862 v Užhorode. 
 
JOACHIM CHOLOŠŇAJ 
25.01.1932 narodil sa v Ruskom Keresture, Srbsko, Joachim Chološňaj, protoijerej ďjurďovský a dekan Bačky (Srbsko).
 
ŠANDOR BONKALÓ
22.01.1880 narodil sa Šándor Bonkaló, etnograf, historik, filológ, slavista, pedagóg. Študoval v Budapešti. Profesor, bol vedúcim katedry rusínskeho jazyka a literatúry budapeštianskej univerzity. Katedra bola otvorená v októbri 1919.
 
IVAN RUSENKO
19.01.1890 narodil sa v Korostenku na Lemkovine Ivan Rusenko, ľudový básnik a dramatik. Po maturite na gymnáziu v Novom Sonczi ho povolali do rakúskej armády. Počas 1. svetovej vojny bojoval na srbskom a talianskom fronte. Po vojne bol učiteľom, v r. 1945 bol presídlený na Ukrajinu. Spolupracoval s Vaňom  Huňankom (D. Vyslocký), ktorý redigoval lemkovský časopis Lemko a kalendáre v USA.
 
DIONÝZ  ILKOVIČ
18.01.1907 narodil sa v Šarišskom Štiavniku, okr.Svidník, Dionýz Ilkovič, fyzik, fyzikálny chemik, pedagóg. Gymnázium skončil v Prešove, Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity v Prahe, kde učil na stredných školách. Neskôr pôsobil ako profesor na Slovenskej vysokej škole technickej a Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Dekan, docent, profesor, akademik SAV, doktor vied. Známa vo vede ostala Iľkovičova formula (1934), vedecké práce: Polarografia, Technická fyzika, Teoretické základy elektrotechniky, Fyzika pre študujúcich na vysokých školách technických a ďalších 20 iných teoretických vedeckých prác. Vychoval celú generáciu fyzikov, inicioval založenie Ústavu matematiky a fyziky SAV, člen viacerých európskych vedeckých spoločností. Zomrel 03.08.1980 v Bratislave.
 
JÚLIUS STAVROVSKÝ-POPRADOV
18.01.1850 narodil sa v Sulíne, okr. S