Rusínske kalendárium

BARTLOMEJ BAVOĽÁR
29.08.1914 narodil sa v Markušovciach, okr. Spišská Nová Ves, Bartolomej Bavoľár, pedagóg, dirigent a režisér. Skončil učiteľský seminár v Prešove, učil v Legnave, kde dirigoval cirkevný a svetský zbor, viedol divadelný krúžok. Od r. 1947 pracoval v Ukrajinskom národnom divadle v Prešove ako režisér a riaditeľ. Režijne pripravil hry„ Cudzie dieťa“ V. Škvarkina (1947) a Ženský zákon J. G. Tajovského (1953), „Ženba“ M. Gogoľa, „V stepach Ukrajiny“ O. Kornijčuka, „Priatelia a vrahovia“ Evy Biss. Je autorom umeleckej kompozície "Legnavská svadba" (1963) a divadelnej hry „Čarovnice“. 18.01.1956 tragicky zahynul pri havárii lietadla pri Levoči, pochovaný v Prešove.
 
ANDREJ REPAJ
29.08.1829 narodil sa  v Uliči, okr. Snina, Andrej Repaj, kultúrny dejateľ. Maturoval na košickom gymnáziu, študoval na učiteľskom seminári v Košiciach a učiteľskej vyššej škole vo Viedni. V r. 1859-1862 učil na rusínskych ľudových školách na východnom Slovensku, od r. 1862 profesor užhorodského učiteľského seminára. Zostavil a vydal niekoľko učebníc pre rusínske ľudové a stredné školy. V r. 1864 vydal prvú rusínsku príručku pre roľníkov (Narodnoje hospodarstvo v polzu i upotreblenije zemledelcev Ruskych). V r. 1867 začal vydávať prvé rusínske pedagogické noviny Učiteľ, v r. 1868 "Gazetu dlja učitelej". Spoluzakladateľ a dlhoročný predseda Spolku užhorodských učiteľov. Zomrel 01.04.1914 vo Vrútkach.
 
LIKVIDÁCIA GRÉCKOKATOLICKEJ CIRKVI 
28.08.1949 Po pripojení Podkarpatskej Rusi k ZSSR v r. 1945 sovietska štátna moc pristúpila k násilnej likvidácii gréckokatolíckej cirkvi a teda i aktu Užhorodskej únie z r. 1646. Ako veľkú prekážku prechodu na pravoslávie štátna moc videla v osobe mukačevského biskupa  Teodora Romžu i duchovenstva, ktorí ju odmietali. Už v r. 1945 bol zatvorený kňazský seminár. Na biskupa T. Romžu bol spáchaný neúspešný atentát v podobe autohavárie. Zraneného ho previezli do nemocnice, kde mu agentka NKVD, prezlečená za zdravotnú sestru, podala smrtiacu injekciu. Zomrel okamžite 01.11.1947. Prebiehali tvrdé represálie proti duchovenstvu. Ešte v r. 1948 nebolo ani jedného duchovného, ktorý by prestúpil na pravoslávie. Tvrdému nátlaku však neodolal vekovo starý duchovný, ktorý bol prouhorskej politickej orientácie Irinej Kondratovič. 126 duchovných prestúpilo na pravoslávie, 173 duchovných odmietlo konvertovať, z nich 130 bolo odsúdených na stratu slobody na 25 rokov a vyvezených do gulagov na Sibíri a v Kazachstane. Zrušenie Únie z r. 1646, a teda i gréckokatolíckej cirkvi na Podkarpatsku, bolo vyhlásené ústami kňaza I. Kondratoviča na Černečej hore pri Mukačeve 28.08.1949. 
 
KIRIL SABOV
28.08.1838 narodil sa v obci Stavnoje, dnes Ukrajina, Kiril Sabov, pedagóg, lingvista, novinár, vydavateľ. Absolvoval užhorodské gymnázium, teológiu študoval na ústrednom duchovnom seminári vo Viedni, slovanskú jazykovedu na viedenskej univerzite. Profesor ruského jazyka, dejín a zemepisu na užhorodskom gymnáziu (1862-1872). Autor učebníc ruského jazyka a literatúry (Grammatika pismennago russkago jazyka, 1865; Kratkij zbomik izbrannych sočinenij v proze i stichach dlja upražnenij v russkom jazyke, 1868; Narodnoje čtenije, 1869), predseda Spoločnosti sv. Vasilija Velikoho (1870-1871), vydavateľ a redaktor prvých rusínskych novín Svet a satirického týždenníku Sova. Ostro vystúpil proti maďarizačnej politike budapeštianskej vlády, reprezentovanej mukačevským biskupom Pankovičom. Biskup obvinil Sabova z „ruského nacionalizmu" a donútil ho odísť z Užhorodu do mesta Szeged na juhu Maďarska. Tu sa venoval skúmaniu jazyka južných Slovanov. V r. 1879 sa vrátil do rodného kraja, chcel sa usadiť v Mukačeve a pokračovať v kultúrnej  činnosti v rusínskom prostredí, avšak maďarské úrady mu v tom zabránili. Od r. 1880 žil v ústraní v Košiciach, kde zomrel 10.02.1914. 
 
VASIĽ KOROLOVIČ
24.08.1903 narodil sa v Strabičove, dnes Ukrajina, Vasiľ Korolovič, rozprávkár, rozprávač ľudových povestí, piesní, príbehov, porekadiel a pod. Folklorista P. Lintur vydal knihu rozprávok Tri zlaté slová (1968) podľa rozprávania V. Koroloviča. Zomrel v r. 1993 v Strabičove.
 
ANDREJ ŠEPA
23.08.1919 narodil sa v obci Podhorjany, dnes Ukrajina, Andrej Šepa, pedagóg, publicista, aktivista rusínskeho obrodenia. Ukončil učiteľský seminár v Mukačeve, Inštitút cudzích jazykov v Kyjeve. Jeden z iniciátorov rusínskeho obrodenia, viedol zakladateľskú konferenciu Spolku karpatských Rusínov v r. 1990. Autor mnohých statí o práci A. Dobrianskeho, A. Mytraka a iných.
 
JOZEF de CAMELLIS
22.08.1706 zomrel v Ruskej Novej Vsi, okr. Prešov, Jozef de Camellis, mukačevský gréckokatolícky biskup, vysvätený v r. 1690. Zaslúžil sa o zvýšenie vzdelania gréckokatolíckeho duchovenstva. Vydal "Biblické príbehy", "Katechizmus...", "Bukvar...", ktorý bol dlhé roky jedinou rusínskou učebnicou. Jeho pričinením cisár Leopold I. v r. 1692 podpísal listinu o zrovnoprávnení gréckokatolíckeho duchovenstva s rímskokatolíckym. Zaviedol písanie matrík na farských úradoch. V r. 1700  po konflikte s Františkom II. Rákoczim odišiel z Mukačeva do kláštora Františkánov v Prešove. V r. 1705 sa uchýlil do exilu na faru v Ruskej Novej Vsi. Narodil sa v r. 1641 v Chiose v Grécku.
 
PETER MUDRÍK
21.08.1934 narodil sa v Habure, okr. Medzilaborce, Peter Mudrík, pedagóg a riaditeľ Ukrajinského štúdia Slovenského rozhlasu, neskôr hlavnej redakcie národnostno-etnického vysielania v Prešove. Študoval na gymnáziu v Prešove, na filozofickej fakulte, pracoval v redakcii učebníc SPN, učil na Strednej hotelovej škole v Prešove.
 
ŠTEFAN POPOVIČ
20.08.1926 narodil sa Štefan Popovič, lekár, detský chirurg. Predseda Spolku A. Duchnoviča v Mukačeve, spoluautor rusínskej gramatiky "Materyňskyj jazyk". Autor kníh: 60 rokov od úmrtia Jevmenia Sabova, známeho spoločenského dejateľa nášho kraja a 100 rokov jeho chrestomatie, "Poruvnaľnyj rusínsko-maďarsko-rusko-ukrajinský slovarčyk" a mnohopočetné state o rusínskych problémoch. Zomrel 04.07.2001.
 
IRENEJ CHANÁT
20.08.1934 zomrel Irenej Chanát, kňaz, ktorý bol počas 1. svetovej vojny za idey slovanstva prenasledovaný maďarskými žandármi. Slúžil v Čertižnom (1900-1930), kde s veriacimi postavil murovaný chrám, propagoval pravoslávie. Napísal mnoho článkov o kultúre a cirkvi v prešovskom regióne, ktoré publikovali noviny "Russkaja zemlja", "Narodnaja gazeta", "Russkij narodnyj holos", "Karpatskij svit" a i. Narodil sa v r. 1857. 
 
NESTOR REPELA
18.08.1923 narodil sa v  Bilcareve, Poľsko, Nestor Repela, prozaik a básnik. Zúčastnil sa bojov v druhej svetovej vojne. Po návrate domov v r. 1945 nenašiel svoju rodinu, bola vyvezená na centrálnu Ukrajinu ku Kirovohradu. Dostal sa k nej, skúšal sa vrátiť naspäť domov, no už to nebolo možné, rodina ostala v Donbase. Dlhé roky písal svoje spomienky o živote Lemkov na Lemkovine, ale publikoval ich až v 90. rokoch, po nadviazaní kontaktov s redakciou lemkovského časopisu Besida. Spoločnosť Lemkov vydala zbierku jeho poézie "Misce pry stoli“ (2001) a spomienky boli publikované v antológii "Ci to lem tuha, ci nadija" (2002). V časopise "Besida" publikoval poéziu, spomienky, humoresky o osude, realite, smrti tam na východe... Zomrel 02.11.2002.
 
MICHAL VARCHOLA
16.08.1934 narodil sa v Malej Poľane, okr. Stropkov, Michal Varchola, pedagóg, jazykovedec. Študoval na gymnáziu v Zlíne, skončil aj Ruské gymnázium v Humennom, Filozofickú fakultu UPJŠ v Prešove, kde neskôr učil. Zaoberal sa problematikou lingvistickej typológie, autor viacerých vedeckých prác a učebníc pre rusistov a filológov. Publikovali ho aj v zahraničí, prednášal na kongresoch vo Varšave, Prahe, Budapešti, Moskve a Bratislave.
 
ŠTEFAN MAKARA
16.08.1900 narodil sa v Krajnej Porúbke, okr. Svidník, Štefan Makara, učiteľ. Skončil učiteľský seminár v Prešove, v r. 1940 získal kvalifikáciu učiteľa pre poľnohospodárske školy. Učil od r. 1922 v Borove, Habure, Volici, okresný školský inšpektor, predseda ONV v Medzilaborciach, tajomník Zväzu ruských učiteľov, organizoval poľnohospodárske školy vo Volici a N. Polianke. Publikoval v novinách a časopisoch "Narodnaja gazeta", "Russkoje slovo", "Russkaja zemľa", "Russkij pravoslavnyj vestnik" a i. Zomrel 09.09.1981 v Humennom.
 
IVAN MINDOŠ
15.08.1931 narodil sa v Pčolinom, okr. Snina, Ivan Mindoš, pedagóg, historik. Skončil Ruské gymnázium v Humennom a Pedagogickú fakultu v Prešove. Učil na gymnáziu vo Svidníku, riaditeľ Dukelského múzea vo Svidníku (1966-1990). Skúmal históriu Karpatsko-dukelskej operácie. Autor a spoluautor kníh: Svidník a okolie, Okres Svidník, Dukla, Tokajík, Kalinov, Poznaj kraj, v ktorom žiješ, Poézia o Dukle, 11 zbierok Dukla večne živá a ďalších populárno-vzdelávacích článkov s tématikou antifašistického hnutia. Zomrel 22.02.1998 vo Svidníku.
 
OREST DUBAJ
15.08.1919 narodil sa vo Veľkej Poľane, okr. Snina, Orest Dubaj, maliar, grafik, ilustrátor, pedagóg. Študoval na ruskom gymnáziu v Mukačeve, na Technickom inštitúte v Bratislave, kde bolo oddelenie výtvarného umenia a kreslenia. Učili ho významní umelci ako Mudroch, Benka, Šurman a ďalší. Od r. 1945 sa hlavným žánrom pre neho stala grafika. Od r. 1947 asistent Kolomana Sokola na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, docent, profesor, vysokoškolský pedagóg, rektor. Nositeľ titulu národný umelec. Známe sú práce Tokajík in memoriam 1949, ilustroval zbierku poézie B. Antoniča, Prstene mladosti i Zbojnícke leto, autor mozaiky v nemocnici v Bardejove, dekoratívneho skla v Chemku Strážske, kompozície na fasáde pivovaru vo Veľkom Šariši, tapisérie na Bratislavskom hrade. Mnoho obrazov daroval múzeu v Humennom. Zomrel 02.10.2005 v Bratislave.
 
KONŠTANTIN HRABAR
15.08.1877 narodil sa v Užhorode, Ukrajina, Konštantin Hrabar, úradník, politik. Maturoval na užhorodskom gymnáziu, absolvoval bohosloveckú akadémiu v Ostrihome. Slúžil na gréckokatolíckych farnostiach. Už pred 1. svetovou vojnou pôsobil ako člen župného zastupiteľstva v Užhorode, aktívne sa zúčastnil národno-politických akcií. V r. 1919 bol zvolený za poslanca snemu (sojmu) tzv. Ruskej krajiny. Po komunistickom prevrate v Budapešti sa otvorene angažoval v prospech pripojenia Podkarpatskej Rusi k ČSR. Riaditeľ Podkarpatskej banky v Užhorode (1921-34), starosta Užhorodu (1928-35). Vo februári 1935 bol ako nestranný kandidát menovaný tretím guvernérom Podkarpatskej Rusi. Vo svojej funkcii neprejavoval žiadnu politickú iniciatívu, snažil sa udržať neutrálny postoj medzi rivalizujúcimi podkarpatskými politickými prúdmi. Udalosťami po prijatí mníchovskej dohody bol zaskočený a bezradne sledoval boj autonomistov všetkých smerov o moc. Ich rozhodnutie vytvoriť autonómnu vládu vzal na vedomie. Avšak podpísať výzvu ministra pre Podkarpatskú Rus Ivana Párkányiho na podporu jednoty ČSR odmietol. Ministerský predseda Syrový potom Hrabara zosadil a guvernérom menoval Ivana Párkányiho. Hrabar bol hlboko dotknutý postupom ministerského predsedu. Stiahol sa z politického života, uchýlil sa na svoj statok v Čerteži pri Užhorode, kde 21.12.1938 zomrel.
 
ŠANDOR PETKI
12.08.1917 narodil sa Šandor Petki, umelec, pedagóg. Ukončil Užhorodský učiteľský seminár. Na odporúčania umelcov J. Bokšaja a B. Erdélyiho vstúpil do budapeštianskej Akadémie umení. Venoval sa grafike, akvarelom, kresleniu uhlíkom. Stal sa hlavným majstrom maliarskej techniky medzi umelcami Užhorodu. Mnoho rokov prednášal na užhorodskom učilišti výtvarno-úžitkového umenia. Svoje diela vystavoval v Užhorode, Ľvove, Kyjeve, Vilniuse, Moskve, Rige, v Maďarsku a Rumunsku. Po vojne skončil štúdium na ilegálnom duchovnom seminári a niekoľko rokov slúžil ako gréckokatolícky kňaz. 
 
MICHAL MILLY
11.08.1884 narodil sa v Bardejove Michal Milly, cirkevný dejateľ. Bohoslovecký seminár skončil v Prešove, slúžil v Maďarsku, v rusínskych obciach na východnom Slovensku vo Veľkom Lipníku a Jakubanoch. Obnovoval školy a cirkevné budovy, bol povereníkom hornošarišského dekanátu, tiež povereníkom ministerstva v cirkevných a školských otázkach. Prijal pravoslávie ešte pred Prešovským soborom v r. 1950. V r. 1953 stal sa mníchom a prijal meno Metodij. Zomrel v Prešove v r. 1966.
 
PETRO TROCHANOVSKÝ
10.08.1947 narodil sa v obci Parchow, Poľsko, Petro Trochanovskij (preudonym Petro Murjanka, Petro Popleta), lemkovský básnik, prozaik, dramaturg, publicista, redaktor, prekladateľ, aktivista. Narodil sa pár týždňov po nútenom presídlení jeho rodičov z obce Bilcareva na Lemkovine. Dlhoročný organizátor kultúrnych aktivít za obrodenie Lemkov (Rusínov) a aktívny člen Spoločnosti Lemkov v Poľsku. V r. 1972-1989 člen–sólista súboru Lemkovina. V r. 1976 sa vrátil na Lemkovinu, v r. 1992 sa usadil v kúpeľnom meste Krynica, v ktorom vedie cirkevný zbor, diakon pri pravoslávnej farnosti, učiteľ v lemkovskej jazykovej škole. Redaktor periodík: "Holos Vatry", "Besida", "Lemkivskyj kalendar", "Lemkivskyj ričnyk". Literárne debutoval v r. 1971. V r. 1984 vyšla jeho prvá zbierka básní "Suchyj badyľ", ďalšie zbierky „Jak sokol vode z kamienia“ (1989), zbierka Planetniky (2002). Do rusínskeho jazyka preložil A. Mickiewicza, I. Slowackého, I. Franka,  Ľ. Štúra. Ďalšia tvorba: "A Wisla dalej plynie" (2007), "Pisňi i spivanky Petra Murjanky" (2012). Za svoju literárnu tvorbu bol ocenený Cenou A. Duchnoviča a inými cenami.
 
VASIĽ SARKANIČ
10.08.1923 narodil sa v Šelestove, dnes Ukrajina, Vasiľ Sarkanič, dejateľ, pedagóg. Učil sa v  Sevľušskom technickom učilišti, popri práci skončil aj Ľvovský lesotechnický inštitút. Po rozpade ZSSR v r. 1997 bol zvolený za predsedu Spoločnosti podkarpatských Rusínov v Svaľave, pracoval s mládežou, založil v Svaľave rusínsky klub, dychovku, detský tanečný súbor, pre ženy krúžok šitia, organizoval športové súťaže. Spoločnosť Rusínov v Svaľave sa aktívne zúčastnila pri príprave sčítania ľudu na Ukrajine, čo sa odzrkadlilo na najväčšom počte zapísaných Rusínov. Organizátor rusínskych nedeľných škôl na Podkarpatsku.
 
OLENA DUČ-FAJFER
09.08.1960 narodila sa v obci Udanin, Dolné Sliezko, Poľsko, Olena Duć-Fajfer, lemkovská dejateľka, poétka, pedagogička, vedecká pracovníčka. Vyrastala už v Karpatoch v Usciu Gorlickom, kde sa jej  rodičia presídlili v r. 1961. Študovala ruskú filológiu, psychológiu a históriu umenia na Jagelovskej univerzite v Krakove. Je autorkou viac ako 200 vedeckých prác so zameraním na etnicitu, literatúru, kultúru, antropológiu literatúry, históriu a kultúru národnostných menšín, vrátane monumentálnej monografie Literatúra lemkovská v druhej polovici 19. stor. a na začiatku 20. stor. (Krakov, 2001) a habilitačnej práce o menšinovom diskurse na príklade bieloruskej, ukrajinskej a lemovskej menšinovej literatúry v Poľsku (2012). Básne začala písať ešte na lýceu, najprv po poľsky, neskôr po lemkovsky. Zbierky básní: "W modlitewnym blužnierstwie" (1985), "Z oboch stron slova" (2008). Je vedeckým pracovníkom Jagelovskej univerzity a Pedagogickej univerzity v Krakove, kde od r. 2001 vedie lemkovskú špecializáciu: ruská filológia s rusínsko-lemkovkým jazykom. Viac ako deväť rokov zastupovala Lemkov v Spoločnej komisii vlády a národnostných a etnických menšín Poľskej republiky, tajomníčka Východoeurópskej komisie Poľskej akadémie vied, členka Spoločnosti Lemkov, Spoločnosti Ruska Burza, šéfredaktorka vedeckého časopisu „Ričnyk Ruskoj Burzy“ a vydavateľskej edície „Knižnica lemkovskej klasiky“, členka redakčného kolégia dvojmesačníka "Besida", laureátka Ceny A. Duchnoviča (2009) a Ceny Cyrila a Metoda.
 
ANDREJ RUDLOVČÁK
09.08.1905 narodil sa v Nižnom Žipove, okr. Trebišov, Andrej Rudlovčák, prvý redaktor a neskôr riaditeľ rozhlasového štúdia, ktoré začalo vysielať 1.12.1934 z Košíc. Na začiatku zabezpečovalo vysielanie „naživo“ z celej oblasti Podkarpatskej Rusi a Prešovska, kde boli dramatické alebo spevácke krúžky a rozvíjala sa činnosť Spoločnosti A. Duchnoviča. V r. 1938 po "Mníchovskej zrade" sa redakcia presťahovala do Prahy, neskôr po vzniku Protektorátu Čiech a Moravy do Bratislavy a napokon v r. 1948 do Prešova ako Ukrajinské štúdio Československého rozhlasu. V r. 2003 sa hlavná redakcia národnostno-etnického vysielania okruhu Patria presťahovala do budovy regionálneho vysielania Regina v Košiciach. Zomrel 19.09.1977 v Prešove, pochovaný v Nižnom Žipove.
 
DEZIDER MILLY
07.08.1906 narodil sa v Kyjove, okr. Stará Ľubovňa, Dezider Milly, jeden z najvýznamnejších rusínskych výtvarných umelcov na Slovensku. Pedagóg. Skončil učiteľský seminár v Prešove a umelecko-priemyselnú školu v Prahe, kde sa učil pri prof. Šusserovi a Hofbauerovi. Učil v Orlove a v Prešove. Od r. 1946 žil v Bratislave, učil na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, na SVŠT a VŠVU, profesor, rektor, docent. Diela: Portrét A. Duchnoviča, V sade, Náš osud, Ľudia v prírode, Jazdci, Dievča, melancholické obrazy z okolia rodného Kyjova a mnoho iných. Tokajíku venoval cyklus prác Partizánska hliadka, Žena z Tokajíka. Ďalšie významné diela: Horúce leto Horizont, Rusínska balada, Večerná balada a i. Jeho tvorbu možno vidieť v Galérii Dezidera Millyho vo Svidníku. Zomrel 01.09.1971 v Bratislave.
 
ELAINE RUSINKO
07.08.1949 narodila sa v Coaldale, Pennsylvania, USA, Elaine Rusinko, pedagogička. Jej rodové korene siahajú do rusínskeho regiónu (okr. Stropkov). Pôsobila ako odborná asistentka ruského jazyka na Bucknell University, Lewisburg, Pennsylvania (1977-1980), od r. 1980 profesorka ruského jazyka a literatúry University Maryland Baltimore County. Zaoberá sa aj problematikou rusínskej literatúry, publikuje v odborných časopisoch. Autorka diela "Straddling Borders: Literature and Identity in Subcarpathian Rus" (2003), preklad diela A. Duchnoviča: "Virtue is More Important than Riches" (1994).
 
ANDY WARHOL
06.08.1928 narodil sa v Pittsburghu, USA, Andy Warhol (Varhola), kráľ umeleckého smeru pop-art. Jeho rusínski rodičia emigrovali začiatkom 20. storočia z obce Miková, okr. Stropkov, do USA. Študoval priemyselné umenie na Carnegie Institute of Technology (dnes Carnegie Mellon University) v Pittsbughu. V r. 1949 sa presťahoval do New Yorku a začal úspešnú kariéru ako ilustrátor časopisov a v reklame. V 60. rokoch začal maľovať slávne americké produkty ako série plechoviek Campbellovej polievky a Coca-Coly a ich stvárnenie povýšil na umenie. V snahe nielen o tvorbu umenia masového tovaru, ale k masovej tvorbe umenia, prešiel na techniku sieťotlače vo svojom štúdiu The Factory. V 70. a 80. rokoch vytváral výtlačky slávnych ľudí ako Marilyn Monroe, Elvis Presley, V. I. Lenin a i. Jeho štúdio bolo miestom stretávania sa mnohých umelcov. Bol známy aj ako filmový tvorca. Vytvoril viac ako 60 filmov. 03.06.1968 bol spáchaný na neho atentát, z ktorého sa nikdy celkom nevyliečil. Zomrel po bežnej operácii žlčníka 22.02.1987 v New Yorku. Pochovaný je na gréckokatolíckom cintoríne južne od Pittsburghu. V Pittsburghu sa nachádza "Andy Warhol Museum" s viac ako 4000 dielami. V r. 1991 pričinením jeho brata Johna Warhola vzniklo aj v Medzilaborciach Múzeum moderného umenia Andyho Warhola. 
 
VIKTOR ŠOSTAK
04.08.1948 narodil sa v Drahove, dnes Ukrajina, Viktor Šostak, huslista, hudobný vedec, zbormajster. Skončil hudobné učilište v Užhorode, Fakultu histórie Užhorodskej štátnej univerzity. Pôsobil v Zakarpatskom národnom súbore, vedúci oddelenia ľudovej tvorivosti Zakarpatského vlastivedného múzea, autor vedeckých prác o ľudových hudobných nástrojoch a hudobnej kultúre etnických a etnografických skupín obyvateľstva Podkarpatskej Rusi, ktoré vyšli na Ukrajine, v Rusku, na Slovensku, v USA a Poľsku .
 
JÁN GVOZDJAK
04.08.1926 narodil sa vo Veľkom Lipníku, okr. Stará Ľubovňa, Ján Gvozdjak, lekár-kardiológ. Skončil Lekársku fakultu UK v Bratislave. Pracoval v Ústave všeobecnej a klinickej biochémie, kandidát vied, docent, doktor vied, profesor. Skúmal problémy kardiológie. Publikoval vyše 100 vedeckých prác, vedecko-populárnych článkov, autor monografie Nekoronárne myokardiopatie a spoluautor publikácie Použitie samočinných počítačov v medicíne. Predseda Slovenskej kardiologickej spoločnosti. Zomrel v r. 2000.
 
ŠTEFAN BENDAS
03.08.1903 narodil sa Štefan Bendas, správca kostola sv. Nikolaja v dedine V. Kopanja, historik, bibliograf. V r. 1949 zatknutý orgánmi KGB za odmietnutie prechodu na pravoslávie, odsúdený na 25 rokov, do r. 1955 bol v gulagu. Po návrate ilegálne uskutočňoval dušpastiersku prácu. Autor historických prác: História a kronika dediny Novoselica, Kronika dediny V. Kopanja a i. V r. 1991 v Budapešti vyšiel jeho román Päť rokov za ostnatým drôtom, kde opisuje svoj život v gulagu. Zomrel v r. 1991.
 
IĽJA GALAJDA
01.08.1931 narodil sa v Čertižnom, okr. Medzilaborce, Iľja Galajda, spisovateľ, pedagóg. Skončil ruské gymnázium v Humennom a Filologickú fakultu Moskovskej univerzity. Pracoval v redakcii časopisu "Družno vpered" a Dukla, na katedre ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove, doktor, kandidát vied, docent. Poéziu písal po rusky a ukrajinsky, vydal niekoľko zbierok poézie, poviedok a publicistických statí. Diela: kolektívna zbierka „Vosmero“ (1963), zbierka básní „Spalachy“ (1974), „Spraha sercja i zemli“ (1981), „Bezsonňa“ (1986), „Pečaľ moja povsjakdenna“ (1994), zbierka poviedok „Koly jduť došči“ (1980), „Šče spivaje žajvoronok„ (1989), píše literárno-kritické state o tvorbe M. Lermontova, M. Gorkého, M. Nekrasova, G. Dostojevského, I. Macinského, A. Fariniča a iných.

IVAN RUSINKO
30.07.1941 narodil sa v Becherove, okr. Bardejov, Ivan Rusinko, pedagóg, dirigent, kultúrno-spoločenský aktivista. Zaoberá sa štúdiom ľudovej kultúry, aktivista v Rusínskej obrode na Slovensku. Bol riaditeľom svidníckeho múzea a Hvezdárne v Roztokách. Zostavil zborník vybranej poézie A. Pavloviča "Rusíni chcú byť Rusínmi" (1999), zborník vybranej poézie Nikolaja Hvozdu "Kvitky z mojoj zahorodky" (2002), výber poézie do zborníka "Materyne slovo hrich zabyvaty" (2004), spoluautor učebnice hudobnej výchovy, zborníka piesní "Medži dvoma horamy" (1983). 
 
VLADIMÍR MARUŠIN
29.07.1959 narodil sa v Prešove Vladimír Marušin, tanečník, choreograf, pedagóg. Absolvoval gymnázium v Prešove, VŠMU v Bratislave, kde v r. 2002 ukončil doktorandské štúdium a v r. 2012 habilitoval na docenta. Odborný asistent katedry tanečnej tvorby HaT fakulty VŠMU v Bratislave. Tanečník PUĽS-u (1983-1991), zakladateľ, choreograf a umelecký šéf Tanečného štúdia DAD (1991-1996), vedúci tanečnej zložky a choreograf PUĽS-u (1991-1996), umelecký šéf PUĽS-u (1993-1996), umelecký riaditeľ PUĽS-u (2008-2014). Prednášal o slovenskom ľudovom tanci vo Francúzsku a Holandsku. Nositeľ viacerých ocenení: Cena ministra kultúry SR za choreografiu v Tanečnom štúdiu DAD (1995), Cena Vasiľa Turka za rozvoj rusínskej kultúry (2013).
 
VASIĽ HADŽEGA
28.07.1864 narodil sa v obci Poľana, dnes Ukrajina, Vasiľ Hadžega, gréckokatolícky kňaz, filozof, pedagóg, historik, spoločensko-kultúrny dejateľ, pápežský prelát. Študoval v Užhorodskom a Budapeštianskom duchovnom seminári. Od r. 1914 archidiakon užskej župy, prednášal v Užhorodskom duchovnom seminári. Autor mnohopočetných prác o Ivanovi Fogarašim (1928), Michalovi Lučkajovi (1929). Najprínosnejšia pre rusínsku historiografiu je séria statí "Dodatky k histórii Rusínov a rusínskych chrámov" (1922-1937), v ktorých obhajoval tézy o autochtónnosti Rusínov a prijatí kresťanstva ešte do príchodu misií Cyrila a Metoda v r. 860. Zomrel 16.03.1938 v Užhorode.
 
IVAN RUSIŇÁK
27.07.1889 narodil sa v Becherove, okr. Bardejov, Ivan Rusiňák, umelecký rezbár, technik, stolár. V r. 1946 optoval na Ukrajinu do obce Moskovščina v Rovenskej oblasti. Skonštruoval mláťačku na obilie. V chotári obce postavil funkčný veterný mlyn. Ako rezbár vyhotovil a postavil dva ikonostasy pre pravoslávne chrámy v Becherove (1934–1935) a v Ľutine, pre viaceré chrámy zhotovil procesiové obrazy, svietniky, rámy na obrazy (Becherov, Regetovka, Ľutina, Lukov a iné). Zomrel v r. 1948 v obci Moskovščina na Ukrajine.
 
PAVEL ŠUŤÁK
23.07.1931 narodil sa v Borove pri Medzilaborciach Pavel Šuťák, inžinier, pedagóg. Skončil Ruské gymnázium v Humennom, Vysokú školu lesnícku vo Zvolene. Pracoval v drevospracujúcom podniku v Liptovskom Mikuláši a Žiline, riaditeľ závodu v Kysuckom Novom Meste. Učil a bol riaditeľom v Strednej priemyselnej škole drevárskej v Spišskej Novej Vsi. Zástupca ministra školstva SSR v Bratislave, prednášal na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove, vedúci katedry, docent. Vydal skriptá Vysušovanie dreva (1960,1970) a ďalšie odborné práce. Vypracoval niekoľko technologických zlepšení pri spracovaní dreva. 
 
MIKULÁŠ FECURA
22.07.1933 narodil sa v Medzilaborciach Mikuláš Fecura, pedagóg, zbomajster. Skončil pedagogické gymnázium v Medzilaborciach, Pedagogickú fakultu UPJŠ v Prešove a kurzy pre dirigentov v Bratislave. Spoluzakladateľ 70-členného súboru Verchovina v Medzilaborciach. Učiteľ hudby v Humennom, kde založil dievčenský zbor na gymnáziu, založil a dirigoval aj v známom 80-člennom zbore humenských učiteľov. Zbieral a upravoval rusínske ľudové piesne. Zomrel 03.08.2000 v Humennom. 
 
ZOLTÁN ŠOLTÉS
21.07.1909 narodil sa v obci Priekopa, okr. Sobrance, Zoltán Šoltés, gréckokatolícky kňaz, maliar, vedúca osobnosť mladšej generácie podkarpatskej maliarskej školy. Absolvoval gymnázium a duchovný seminár v Užhorode. Zároveň navštevoval Verejnú školu kreslenia J. Bokšaja a B. Erdélyiho. Po vysvätení slúžil v chudobnej horskej dedine Užok pri rovnomennom karpatskom priesmyku. Vďaka nemu sa malebné okolie tejto dediny stalo "Barbizonom" podkarpatskej maliarskej školy. Stal sa majstrom epickej impresionistickej karpatskej krajiny, karpatských zimných motívov (Zimný večer, 1931; Zima na dedine, 1939; Zima, 1957; Zima na Verchovine, 1959; Zima v Žornave, 1959; Zimný večer, 1964). V r. 1947 odmietol konvertovať na pravoslávie, opustil farnosť a odišiel na "prevýchovu k robotníckej triede" do Užhorodu. Pracoval ako stolár. V čase Chruščovových reforiem sa vrátil k profesii výtvarníka, za čo však musel zaplatiť niekoľkými obrazmi v štýle "socialistického realizmu" (Farma v kolchoze, 1954; Nová stavba na Zakarpatsku, 1955; Elektráreň v horách, 1956). Jeho impresionistické diela sa vrátili na výstavy v 60. rokoch. V r. 1975 mu bol prepožičaný titul "zaslúžilého umelca Ukrajiny". Zomrel 16.12.1990 v Užhorode.