Rusínske kalendárium

ŠTEFAN BITTNER
30.04.1913 narodil sa v Kamienke, okr. Stará Ľubovňa, Štefan Bittner, učiteľ, kultúrno-osvetový aktivista. V mladosti zarábal na štúdium drotárstvom (Belehrad, Záhreb). Skončil učiteľský seminár v Prešove. Učil na základných školách v Kamienke, Toporci, riaditeľ Ukrajinského národného divadla (1946-1947). Neskôr odišiel do Starej Ľubovne a do Kamienky, kde bol riaditeľom v základnej škole a zakladateľom niekoľkých súborov detí a dospelých, medzi nimi "Barvinok", "Radosť" a balalajkový orchester. Najväčšiu popularitu ziskal pri úpravách miestnych ľudových piesní „Kolo mlyna, javoryna“, „Rajta koňu, rajta“, “Naj že bude dobryj čas“ a iné. Bol autorom a spoluautorom niekoľkých učebníc. Zomrel 18.12.1994 v Kamienke.

PREŠOVSKÝ SOBOR
28.04.1950 bol štátnou mocou Československa zinscenovaný tzv. „Prešovský sobor“ na likvidáciu gréckokatolíckej cirkvi v Československu a pravoslavizáciu gréckokatolíkov (akcia P – pravoslavizácia). Gréckokatolíci boli de facto postavení mimo zákon. Gréckokatolícka cirkev v Československu sa obnovila v r. 1968.

GYMNÁZIUM MEDZILABORCE 
27.04.1936 Ministerstvo školstva ČSR v Prahe odobrilo projekt na založenie gymnázia pre Rusínov na Prešovsku. 1.3.1936 z iniciatívy „Obščestva ruskoj moloďoži“ a „Sojuzu ruskich učitelej“ bolo vyhlásené Memorandum ôsmich rusínskych organizácií, adresované predsedovi čsl. vlády Milanovi Hodžovi. Verejné školské zariadenie v tom čase mohol zriadiť iba štát, okres alebo cirkev. Štát však už od 20. rokov 20. st. sústavne odmietal takéto požiadavky Rusínov a okres nepripadal do úvahy. Výbor na založenie gymnázia požiadal biskupa Gojdiča, aby sa zriaďovateľom školy stalo Gréckokatolícke biskupstvo v Prešove, čo Gojdič s potešením prijal. V liste, ktorý  adresoval T. G. Masarykovi, sa okrem iného píše: „Neprosíme zlaté hory, lesy, nežiadame odpustenie daní, ani pomoc pre nezamestnaných, nežobreme o nijakú almužnu. Žiadame len to, čo nám na základe Ústavy a prírodného práva patrí – aby sa rusínske deti v rusínskych obciach mohli učiť po rusínsky.“ Tak vzniklo Gréckokatolícke ruské reálne gymnázium v Prešove od šk. r. 1936/1937. Vyučovacím jazykom sa stal ruský jazyk. Prvým jeho riaditeľom sa stal Mikuláš Bobák a od  polovice mája 1945 až do r. 1953 Alexej Farinič O vznik gymnázia sa najviac pričinili: biskup Gojdič, advokát Ivan Pješčak, lekári Dionýz Rojkovič a Pavol Dubaj. Po uverejnení výzvy v rusínskej tlači prišlo na účet gymnázia za prvé dva týždne 20 tisíc korún a v priebehu ďalších týždňov sa suma zásluhou zbierok, sponzorov, rodičov, inteligencie, živnostníkov, roľníkov a obcí, zdvojnásobila a koncom roka bolo na účte 50 tisíc korún. Štát začal čiastočne podporovať školu až od šk. r. 1942/1943. Po rozpade ČSR v r. 1939 sa gymnázium dostalo do úplnej nemilosti štátu, biskup Gojdič však dve triedy umiestnil do svojej rezidencie a ďalšie dve do nájomného domu. Od šk. r. 1939/1940 sa názov školy zmenil na Gréckokatolícke ruské gymnázium. Po vojne škola bola opäť premenovaná na Štátne ruské gymnázium. V r. 1953 v rámci reformy československého školstva škola zanikla, jej posledné triedy boli pripojené k Jedenásťročnej strednej škole s vyučujúcim jazykom slovenským na Konštantínovej ul., avšak ruský jazyk v týchto triedach bol zmenený na ukrajinský, niektoré predmety sa učili i naďalej po rusky. Od r. 1956 z ukrajinského oddelenia tejto školy bola vytvorená samostatná Jedenásťročná stredná škola s vyučujúcim jazykom ukrajinským a neskôr ukrajinské Gymnázium Tarasa H. Ševčenka. Ruské gymnázium v Prešove bolo prvým gymnáziom v dejinách Rusínov na Prešovsku, úspešne fungovalo plných 17 rokov, vychovalo mnoho absolventov, ktorí sa úspešne zapojili do života spoločnosti.

VLADIMÍR LJUBIMOV
26.04.1934 narodil sa v Kalinove, okr. Medzilaborce, Vladimír Ljubimov, pedagóg, skladateľ, hudobník. Skončil Pedagogické gymnázium v Medzilaborciach, Pedagogickú fakultu KU v Prahe. Učil na hudobnej škole v Medzilaborciach, na Strednej pedagogickej škole a Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. Dirigent a zbormajster v PUĽS-e. Upravoval ľudové piesne, komponoval scénickú hudbu pre divadelné predstavenia UND v Prešove, je autorom piesní, zhudobnil poéziu mnohých miestnych básnikov. Skomponoval operu Knieža Laborec na libreto J. Baču (premiéra v r. 1994). Zomrel v r. 2013 v Prešove.

ANASTASIA DALIDA
25.04.1940 narodila sa Anastasia Dalida, poétka. V r. 2001 jej vyšiel zborník veršov "Dzvony karpatskoho kraja". Aktívne sa zúčastňovala v začiatkoch rusínskeho obrodenia na Ukrajine.

ŠTEFAN ČEPA
25.04.1939 narodil sa v Hamiltone, Kanada, Štefan Čepa, filantrop, potomok rusínskych prisťahovalcov, podnikateľ. Jeho otec Vasiľ Čepa pochádzal z Malého Berezného a mama Mária Pirčová z lemkovského Ušča Gorlického (Ušča Ruske). V 90. rokoch sa začal intenzívnejšie zaujimať o svojich predkoch v Európe. Podporoval rusínske nedeľné školy na Podkarpatsku, vydávanie učebníc a literatúry, poskytol významnú pomoc obyvateľom pri záplavách, podporuje školy a internetové informácie o živote Rusínov. Financuje Cenu za významný prínos pre Rusínov, Cenu Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru s finančnou odmenou a bronzovým karpatským medveďom. Financuje aj tretiu cenu za rozvoj rusínskeho jazyka, v rámci ktorej sa udeľuje plaketa s portrétmi Cyrila a Metoda.

LADISLAV BORECKÝ
25.04.1924 narodil sa v Ubli, okr. Snina, Ladislav Borecký, lekár - virológ, vedec, pedagóg. Študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Zakladateľ a riaditeľ Virologického ústavu SAV. Zaoberal sa epidemiológiou a patogenézou vírusových ochorení a problematikou imunity a rezistencie pri týchto ochoreniach. Najvýznamnejšie výsledky dosiahol v oblasti štúdia interferónu, kde patril medzi svetovú špičku. V domácich i zahraničných časopisoch publikoval vyše 220 odborných článkov. Autor monografie Laboratórne metódy vo virológii (1954), autor prác Mechanizmy nešpecifickej obrany organizmu (1967), Vírusy, imunita a interferón (1977), Dvojaká tvár mikróbov (1987), ako aj niekoľkých skrípt pre študentov lekárskych fakúlt. Bol expertom UNESCO a WHO. Zomrel 15.01.2008 v Bratislave.

OĽGA GLOSÍKOVÁ
24.04.1953 narodila sa v Kamienke, okr. Stará Ľubovňa, Oľga Glosíková, vysokoškolská pedagogička a prvá riaditeľka SNM - Múzea rusínskej kultúry v Prešove, ktoré vzniklo v r. 2007. Po revolúcii v r. 1989 bola poslankyňou Snemovne národov Federálneho zhromaždenia v Československu za Komunistickú stranu Slovenska, neskôr za Stranu demokratickej ľavice.

ALEXANDER DUCHNOVIČ
24.04.1803 narodil sa v Topoli, okr. Snina, Alexander Duchnovič, najvýznamnejší rusínsky národný buditeľ, gréckokatolícky kňaz, pedagóg, historik, spisovateľ, dramaturg, publicista. V r. 1851 bolo v Budapešti vydané jeho dielo Liturgický katechizmus a modlitebník "Chlib duši". Zakladateľ prvej rusínskej kultúrnej organizácie - Literaturnoje zavedenije Prjaševskoje (1850), Obščestva sv. Joanna Krestiteľa v Prešove (1862), autor dvoch hymnických piesní Podkarpatských Rusínov: "Podkarpatskije Rusyny, ostavte hlubokyj son..." a "Ja Rusyn byl, jesm i budu...", šlabikára "Knižicja čitalnaja dlja načinajuščich" (1847), vydával kalendáre (mesiacoslovy). Zaslúžil sa o založenie prvého internátu pre rusínskych študentov Alumneum v Prešove. Zomrel 30.03.1865 v Prešove, je pochovaný v krypte Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Prešove.

UŽHORODSKÁ ÚNIA
24.04.1646 63 pravoslávnych duchovných na čele s biskupom Petrom Parthenom zložili sľub vernosti rímskemu pápežovi v kaplnke Užhorodského hradu za účasti grófa Drugetha. Žiadali, aby aj naďalej užívali východný obrad, biskup mal byť volený synodou hierarchov a potvrdený pápežom, nemal sa na nich vzťahovať celibát a požadovali zrovnoprávnenie unijnej (gréckokatolíckej) cirkvi s rímskokatolíckou. Ku vzniku Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie došlo až v r. 1771. 

VLADIMÍR PROTIVŇÁK
23.04.1952 narodil sa vo Vydrani, okr. Medzilaborce, Vladimír Protivňák, tajomník Svetovej rady Rusínov, kultúrno-spoločenský a športový aktivista, predseda Rusínskej obrody na Slovensku (2006-2014). Spoluzakladateľ Spoločnosti Andy Warhola a Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach.
 
SERGEJ KOPČÁK
23.04.1948 narodil sa v Ďačove, okr. Sabinov, Sergej Kopčák, operný spevák, bas. Stredné hudobné vzdelanie získal v Košiciach, pokračoval v Bratislave na VŠMU a na Štátnom konzervatóriu v Sofii, potom v Miláne a Viedni. Operný spevák v Banskej Bystrici, Košiciach, sólista opery v Bratislave (1974-1996). Laureátom a finalista mnohých svetových speváckych súťaží. Takmer hneď po štarte svojej profesionálnej kariéry sa uplatnil v milánskej La Scale, londýnskej Covent Garden, v parížskej Opere, na newyorských scénach Carnegie Hall a v Metropolitnej opere, ktorej je už roky stálym hosťujúcim sólistom.
 
MARTIN MAĽCOVSKÝ
23.04.1924 narodil sa v Drienici (Šoma), okr. Sabinov, Martin Maľcovský, pedagóg, maliar. Gymnázium skončil v Prešove, študoval na Vyššej pedagogickej škole, učil v Sabinove, maľoval ľudovú architektúru v Drienici, Olejníkove, Jakubanoch a inde. Krajinomaľba: Jeseň v lese, Sypanec, Po búrke a iné. Zomrel 13.01.1995 v Drienici. 
 
VASIĽ GRENDŽA
23.04.1897 narodil sa vo Volovom, dnes Ukrajina, Vasiľ Grendža Donskyj, básnik, prozaik, dramaturg. Študoval na Obchodnej akadémii v Budapešti, pracoval v Podkarpatskej banke v Užhorode, vydával časopis Naša zemlja, na Slovensku vydal zbierky poézie "Zoloti kľuči", "Ternovi kvity Polonyn", "Tobi, ridnyj kraju", zbierku poviedok Poviedky z Karpatských polonín, povesti a romány Petro Petrovič, Iľko Lypej - karpatský zbojník, Petrik, Synovia Verchoviny, Rusalka, Skamenené srdcia, Kňažná Huculie a iné. Po r. 1945 sa angažoval v proukrajinskom hnutí. Zomrel 25.11.1974 v Bratislave.
 
VASIL GRIVNA
22.04.1915 narodil sa v Becherove, okr. Bardejov, Vasiľ Grivna, historik, pedagóg. Históriu vyštudoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, krátko tam aj pracoval. Zástupca riaditeľa na Ruskom gymnáziu v Humennom, prednášal históriu Slovanov a Československa na Pedagogickej a Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove, vedúci katedry histórie, docent. Napísal prácu Vzťahy Poľska a Maďarska s Haličskou Rusou v 12.–13. st., štúdiu Eugen Perfeckyj, skúmal národno-oslobodzovacie hnutie na Slovensku, autor početných populárno-vedeckých článkov z regionálnej histórie. Skúmal aj ľudovú kultúru. Vydal publikáciu Ľudové zvyky na Makovici (1972), ktorej jadro tvoria zozbierané materiály z Becherova. Bol veľkým bibliofilom. Zomrel 19.01.1987 v Prešove.
 
JURAJ VENELIN HUCA
22.04.1802 narodil sa vo Veľkej Tibave, dnes Ukrajina, Juraj Venelin Huca, historik, etnograf. Študoval na gymnáziu v Užhorode, v satumarskom lýceu, Ľvove a medicínu ukončil v Moskve. Paralelne študoval dejiny Slovanov, vrátane histórie karpatských Rusínov. Zaslúžil sa o národné obrodenie Bulharov. Vydal 40 vedeckých prác, napísal prvú gramatiku bulharského jazyka a históriu Bulharov. Zomrel 07.04.1839 v Moskve. 
 
VASIL HOPKO
21.04.1904 narodil sa v Hrabskom, okr. Bardejov, Vasiľ Hopko, gréckokatolícky biskup, rusínsky patriot, ochranca staroslovanského cirkevného obradu. Gymnázium a duchovný seminár absolvoval v Prešove, misie absolvoval v Prahe, kde v r. 1934 zakladal gréckokatolícku parafiu - farnosť. Bol spirituálom v duchovnom seminári v Prešove, katechét v ruskom gymnáziu a učiteľskom seminári, profesor v duchovnom seminári, tajomník biskupa Pavla Petra Gojdiča, hlavný redaktor časopisu Blahovistnyk (1944-1947). V r. 1947 vysvätený za svätiaceho biskupa Prešovskej eparchie. Po zákaze gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku bol vo vykonštruovanom procese odsúdený v r. 1951 na 15 rokov väzenia. V r. 1964 bol podmienečne prepustený. Biskup P. P. Gojdič pred svojou smrťou v r. 1960 odovzdal biskupské povinnosti svojmu pomocníkovi, vladykovi V. Hopkovi, no vláda Slovenskej republiky uznávala iba slovenských gréckokatolíkov. Tak sa pomaly spustila slovakizácia v rámci gréckokatolíckej cirkvi. Zomrel 23.07.1976 v Prešove. Je pochovaný v krypte Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Za blahoslaveného bol vyhlásený v r. 2003 v Bratislave pápežom Jánom Pavlom II.

MICHAL KOSŤ
18.04.1957 narodil sa v Ladomírovej, okr. Svidník, Michal Kosť, popularizátor rusínskych drevených cerkví, aktivista kultúrno-spoločenského života Rusínov. Študoval na VŠ poľnohospodárskej v Nitre, starosta v obci Ladomírová (1990-1999), predseda okresnej organizácie RO (1995-1997). Vydal po jednom čísle noviny „Ladomirskyj dzvin“ (1992) a „Holos Makovicy“ (1995). Založil neziskovú organizáciu „Záchrana a obnova NKP – drevené chrámy pod Duklou“ a zabezpečil obnovu siedmich drevených chrámov. Inicioval a v spolupráci s MK SR organizoval akciu Cyrilometodské tradície – spoločné európske dedičstvo vo Svidníku. Autor projektu a publikácie Karpatská drevená cesta (2004).
 
IVAN LJAVINEC
18.04.1923 narodil sa v obci Volovec, dnes Ukrajina, Ivan Ljavinec, pražský gréckokatolícky biskup rusínskeho pôvodu. Teológiu vyštudoval v Užhorode a Viedni. Z poverenia biskupov P. Gojdiča a V. Hopka zastupoval ilegálnu gréckokatolícku cirkev ČSR, za čo bol väznený. V r. 1958 prepustený na slobodu ako ťažko chorý, avšak duchovná činnosť mu bola zakázaná. Na jar v r. 1968 inicioval obnovenie gréckokatolíckej cirkvi v Československu, tajne vysvätený na biskupa F. M. Davídkom. V r. 1993 menovaný biskupským vikárom gréckokatolíkov v Čechách a na Morave, od r. 1996 prvý exarcha. Biskupské právomoci vykonával v Katedrálnom chráme sv. Klimenta v Prahe. Autor básnickej zbierky "Kvety na stole" (2003), redaktor časopisov "Blahovistnik", "Zorja". Zomrel 09.12.2012 v Prahe. Pochovaný je v rodnej obci.
 
DMITRIJ POP
16.04.1941 narodil sa v obci Strabičovo, dnes Ukrajina, Dmitrij Pop, lingvista a regionalista, podieľa sa na zdokonaľovaní rusínskeho literárneho jazyka. V r. 2001 inicioval súbežne s oficiálnym sčítaním obyvateľstva na Ukrajine sčítanie Rusínov, ktoré preukázalo zámernú falzifikáciu národnostného zloženia obyvateľstva v Zakarpatskej oblasti. Spolu s rusínskymi pedagógmi založil sieť súkromných nedeľných škôl, pre ktoré napísal učebnice dejepisu a zemepisu. Diela: "Rusynskyj sinonimičnyj slovar" (2001),"Rusynsko-russkyj slovar..."(2005), "Istorija Podkarpatskoji Rusy"(2005), veľký "Rusynsko-ukrajinsko-russkyj slovar..." (2007),  Dejiny podkarpatských kláštorov, hradov a zámkov. Ocenenia: Cena A. Pavloviča Národnej rady Rusínov Podkarpatska (2007) a Cena A. Hodinku (2008). 
 
JURAJ GAVULA
15.04.1942 narodil sa v Čabinách, okr. Medzilaborce, Juraj Gavula, pedagóg, sochár. Skončil Strednú školu úžitkového umenia v Bratislave a Akadémiu výtvarného umenia. Začal pracovať ako vedúci dielní sochárstva na Strednej škole úžitkového umenia. Pracuje na Akadémii výtvarného umenia, zaoberá sa skleným sochárstvom, docent. Zúčastnil sa mnohých výstav doma aj za hranicami republiky. Jeho diela sa nachádzaju v Slovenskej národnej galérii, Východoslovenskej galérii, Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku, v Šarišskej galérii a inde.
 
ALEXANDER HOMIČKOV
15.04.1892 zomrel v Užhorode Alexander Homičkov, právnik, etnograf, publicista, člen "Literaturnoho zavedenija Prjaševskoho", publikoval na stránkach "Cerkovnoj gazety", v novinách "Karpat" uverejňoval cyklus statí "O uhro-ruskom národnom živote" (1885), zostavoval kalendáre (mesiacoslov). Diela: "Pokorenije Užhoroda", "Istorija Uhorskija Krajiny" a iné. Narodil sa v r. 1830 v Čičarovciach, okr. Michalovce.  
 
ELIZAVETA BEDZIR-KREMNICKÁ
14.04.1925 narodila sa Elizaveta Bedzir - Kremnická, výtvarníčka. Ukončila užhorodské učilište výtvarno-úžitkového maliarstva. Jedna z predstaviteliek podkarpatskej avantgardy 60. rokov. V jej tvorbe sa objavujú výrazné mnohofigurálne kompozície, originálne portréty. Nikdy nepristúpila na kompromis s "maliarstvom socialistického realizmu". Zomrela v r. 1978 v Užhorode.
 
TEODOR ROMŽA
14.04.1911 narodil sa vo Veľkom Bočkove, dnes Ukrajina, Teodor Romža, gréckokatolícky biskup Mukačevskej eparchie, veľkomučeník. Gymnázium absolvoval v Chuste, v Ríme študoval pápežskú Gregoriánsku univerzitu. Za biskupa vysvätený 24.09.1944. Po pripojení Podkarpatskej Rusi Sovietskemu zväzu aktívne vzdoroval stalinskému režimu, podporoval veriacich, odmietal prechod na pravoslávie. Zomrel 01.11.1947, bol zavraždený NKVD v mestskej nemocnici v Mukačeve, kde sa zotavoval z atentátu. Teodor Romža sa stal prvým novodobým mučeníkom z územia bývalého Československa. V r. 2001 bol vo Ľvove blahorečený pápežom Jánom Pavlom II.
 
JURAJ KRESILA
13.04.1932 narodil sa v Michajlove, okr. Snina, Juraj Kresila, výtvarník. Vyučil sa krajčírskemu remeslu v Trenčíne, skončil Strednú umelecko-priemyselnú školu v Uherskom Hradišti a Vyššiu školu výtvarného umenia v Bratislave u prof. D. Millyho, L. Čemického, J. Želibského. Prednášal na Katedre výtvarného umenia Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove a na Vyššej škole výtvarného umenia v Bratislave. Hlavné diela: S kolískou, Jazdec, V Starine, Portrét, U nás v Michajlove, Cesta do Michajlova, Príkra, portréty starých ľudí z domova dôchodcov v Novej Sedlici a iné. Zomrel 22.03.2007 v Prešove.
 
MARIAN MARKO
11.04.1962 narodil sa v Palote, okr. Medzilaborce, Marian Marko, herec, riaditeľ divadla. Študoval na gymnáziu v Medzilaborciach, absolvoval Kyjevskú národnú univerzitu - Divadelný inštitút Karpenka-Kareho v Kyjeve (1988). Od r. 1983 pôsobí v Divadle A. Duchnoviča v Prešove, od r. 1999 doposiaľ ako jeho riaditeľ. Divadlo A. Duchnoviča je jediným profesionálnym divadlom vo svete hrajúcim v rusínskom jazyku. Účinkoval v predstaveniach: Bačova žena, Strieborný potôčik, Mandragora, Mlyn šťastia, Adolf Ivanovič Dobriansky, Ťapákovci, Márnosť, Hamlet, Rovina Tortilla, Okresný špitál, Ženba, Ukradnuté štastie, Žarty z rozmaru a iné.

EUGEN PERFECKÝ
10.04.1888 narodil sa v obci Nosov, dnes Poľsko, Eugen Perfecký, historik - slavista. Študoval históriu na univerzite v Petrohrade, skúmal archívne materiály z dejín Podkarpatskej Rusi v archívoch Mukačeva, Užhorodu, Krásneho Brodu a Budapešti. Bol docentom kyjevskej univerzity. V r. 1921 odišiel do Bratislavy na univerzitu, kde prednášal dejiny Podkarpatskej Rusi. Zaujímal sa o pôsobenie kniežaťa Teodora Korjatoviča na Podkarpatsku. Medzi jeho diela patria: "Obzor uhro-ruskej historiografie", "Ioannykij Bazilovič a jeho Brevis notitia", publikoval práce o kráľovi Matejovi Korvínovi. Zomrel 18.08.1947 v Bardejovských Kúpeľoch.

JOZEF GAGANEC
10.04.1793 narodil sa vo Vyšnom Tvarožci, okr. Bardejov, Jozef Gaganec, cirkevný dejateľ a osvietenec, obrodenecký činiteľ. Ukončil akadémiu vo Veľkom Varadíne, kde študoval filozofiu a duchovný seminár v Trnave. Od r. 1843 biskup Prešovskej gréckokatolíckej eparchie. Ostro vystupoval proti maďarizácii rusínskeho obyvateľstva, podporoval A. Duchnoviča v jeho buditeľskej činnosti. V revolučných rokoch 1848-1849 podporoval A. Dobrianskeho v snahe zaistiť národné práva Rusínov. Po porážke revolúcie sa zúčastnil príprav rusínskej delegácie, ktorá odovzdala vo Viedni cisárovi memorandum s požiadavkami Rusínov. Jeden z iniciátorov založenia spoločnosti "Literaturnoje zavedenije prjaševskoje", Spoločnosti sv. Jána Krstiteľa (1863) a študentského internátu Alumneum. Zomrel 22.12.1875 v Prešove.

IVAN ŠLEPECKÝ
09.04.1907 narodil sa v Bukovciach, okr. Stropkov, Ivan Šlepecký, literárny historik, spoločensko-kultúrny aktivista, žurnalista. Študoval na Lekárskej fakulte KU v Prahe, viedol študentskú organizáciu "Vozroždenije", redaktor časopisu "Kosťor" a almanachu "Prjaševščina". Autor rukopisu "Starinnyje narodnyje pesni Prjaševskoho kraja". Ďalšie diela: "Za rodinu", zborník nepublikovanej poézie A. Pavloviča, "Izbrannyje proizvedenija A. Pavloviča (1955)". V jeho archíve sa našli významné dokumenty z histórie, kultúry a literatúry Rusínov. Zomrel 09.10.1976 v Prahe.

ALEXEJ IĽKOVIČ
08.04.1779 zomrel Alexej Iľkovič, kanonik, jeden z predstaviteľov neolatinistiky. Napísal významné chválospevy v mene rusínskeho národa vládcovi Jozefovi II. Zaraďuje sa k najlepším poétom, ktorí písali v neolatinskom jazyku.

STOWARYŠYŇA LEMKIV
07.04.1989 Rusíni v Poľsku zaregistrovali združenie pre obhajobu záujmov lemkovských Rusínov "Stowaryšyňa Lemkiv". Prvým predsedom sa stal Andrej Kopča.

ALEXANDER ZOZUĽÁK
06.04.1953 narodil sa v Prešove Alexander Zozuľak, šéfredaktor Národných novín a Rusína (1991-2007), predseda Slovenskej asociácie rusínskych organizácií Slovenska (SARO), kultúrno-osvetový aktivista Rusínov na Slovensku, bývalý tajomník Svetovej rady Rusínov. S jeho menom je spojené vydanie viac ako 100 titulov v rusínskom jazyku (učebnice, krásna a odborná literatúra).

FRANTIŠEK GIBALA
05.04.1912 narodil sa v Krajnej Poľane, okr. Svidník, František Gibala, sochár. Skončil Priemyselnú kamenársku školu v Hořiciach, Akadémiu výtvarného umenia v Bratislave. Pracoval v žánri portrét a busta: Janko Kráľ, Ľudo Ondrejov, Železničiar, Pamätník osloboditeľom (Starý Smokovec), Návrat do spálenej dediny (Tokajík), Vítanie (Kalinov), pamätník Duchnovičovi v Topoli, pamätník A. Pavlovičovi, Svidník. Zomrel v r. 1987 v Bratislave.

NIKOLAJ BOBÁK
04.04.1906 narodil sa v obci Viszló, Maďarsko, Nikolaj Bobák, pedagóg, cirkevný aktivista, kanonik, pápežský komorník, prvý riaditeľ gréckokatolíckeho ruského gymnázia v Prešove (1936-1944), ústredný školský inšpektor. Násilne presídlený na Moravu, kde pracoval ako lesný robotník. Rehabilitovaný, kňaz v obci Hlinné (1968-1970). Zomrel 18.12.1986 v Prešove.

ANDREJ TIMKOVIČ
03.04.1959 narodil sa v Košiciach Andrej Timkovič, rehoľným menom Gorazd, OSBM, cirkevný a kultúrno-spoločenský dejateľ. Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu VŠT v Košiciach. Pracoval v Ústave experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a v r. 1989 emigroval do Talianska. V Ríme vstúpil do rehole baziliánov a vyštudoval Pápežský východný inštitút Gregoriánskej univerzity. Na kňaza vysvätený v r. 1991. Cirkevné právo študoval na Pontificio Istituto Orientale pápežskej Gregoriánskej univerzity. Ako rehoľník žil a pracoval v monastieroch v Kule (Juhoslávia), Trebišove a v Prešove. Pôsobil ako farár v Kamienke. Padol do nemilosti cirkevnej vrchnosti a od r. 2008 mimo pastorácie. Veľa publikoval v Blahovistniku, ktorý spolu s rodným bratom Jozafátom redigovali. Spolu s bratom vydali aj dve čísla Krásnobrodského zborníka. Diela: "Cyrilika je staršia ako glagolika", "Ikonostas a jeho teológia", "Sv. Cyril bol Katanským episkopom", "Timkovič Andrej (1919-1997)" a iné.

Učiteľské noviny "UČITEĽ"
03.04.1864 v Užhodode začali vychádzať prvé učiteľské noviny „Učiteľ“ pod redakciou Andreja Ripaja. V r. 1864 vyšlo iba 26 čísel. Andrej Ripaj sa narodil v Uličskom Krivom (okr. Snina). Študoval na Učiteľskom seminári v Košiciach a vo Viedni. V r. 1862-1894 bol profesorom na Užhorodskom učiteľskom seminári. Napísal knihu „Narodnoje hospodarstvo v poľzu i upotreblenije zemledelcev Russkich“.

ANDREJ JEDINÁK
01.04.1913 narodil sa v Habure, okr. Medzilaborce, Andrej Jedinák, pedagóg. Študoval na Učiteľskom seminári v Mukačeve a v Prešove, na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Počas štúdia  predseda študentskej spoločnosti Dobriansky (1945-1947). Učil na základných školách v Havaji a Roškovciach. Aktívne bojoval pri oslobodzovaní Slovenska, bol predsedom Ústrednej rady Zväzu mládeže Karpát, poslanec SNR. Prednášal na vysokých školách v Prešove a v Bratislave, pracoval na Ministerstve zahraničných vecí ČSSR v Prahe a v zahraničí. Zomrel v Bratislave.

MICHAL BESKYD
01.04.1858 narodil sa v Šarišskom Jastrabí, okr. Stará Ľubovňa, Michal Beskyd, gréckokatolícky kňaz, publicista, etnograf a kultúrno-osvetový dejateľ. Bojoval za pričlenenie Podkarpatskej Rusi k ČSR. Vystupoval proti maďarizačnej politike prešovského gréckokatolíckeho biskupa Š. Nováka. Zomrel 30.11.1932 v Košiciach.

LADISLAV DUBAJ
31.03.1916 narodil sa vo Veľkej Poľane, okr. Snina, Ladislav Dubaj, lekár - mikrobiológ. Skončil gymnázium v Prešove a Lekársku fakultu UK v Bratislave. Od r. 1948 vedúci Katedry mikrobiológie na Lekárskej fakulte, dekan, predseda Slovenskej mikrobiologickej spoločnosti. Vyznamenaný národnou cenou. Vydal niekoľko učebníc s lekárskou tématikou, Malý rusko-slovenský lekársky slovník a iné. Zomrel 07.05.1978 v Košiciach.
 
MÁRIA MAČOŠKOVÁ 
30.03.1940 narodila sa Potočkách, okr. Stropkov, Mária Mačošková, zaslúžilá umelkyňa, interprétka ľudových piesní. Od r. 1956 bola sólistkou v PUĽS-e v Prešove. Spievala prevažne rusínske ľudové piesne v úprave J. Kosťuka, Š. Ladižinského, J. Cimboru, M. Burgera, T. Andrašoviča a iných. So súborom, aj ako sólistka, koncertovala mnohokrát za hranicami Československa: na Ukrajine, v Bulharsku, Poľsku, v Anglicku, Francúzsku, Rakúsku, USA, Kanade, Japonsku a inde. Naspievala rusínske a šarišské piesne aj na niekoľkých CD nosičoch, pre Českoslovenký rozhlas - ukrajinské a rusínske vysielanie, nahrala rusínske piesne s Orchestrom ľudových nástrojov v Brne.
 
VIKTOR DOBRIANSKY
30.03.1816 narodil sa v Rudlove, okr. Vranov n/Topľou, Viktor Dobriansky, starší brat Adolfa Dobrianskeho, kňaz, školský dejateľ, publicista. Teológiu študoval vo Viedni, pomocník tajomníka pri biskupovi Prešovskej eparchie. Prefekt internátu fundácie Bečeja pre schudobnelé deti šľachty, tajomník biskupa, poradca a notár konzistórie. V r. 1849 viedol delegáciu Rusínov k rakúskemu cisárovi Františkovi Jozefovi I., ktorému odovzdali Memorandum Rusínov uhorských. Bol školským inšpektorom v Užhorode a školským poradcom v Košiciach, dbal, aby rusínske školy mali dostatok učebníc. Zomrel 12.06.1860 v Prešove. Pochovaný je v krypte pod Katedrálnym chrámom gréckokatolickej cirkvi sv. Jána Krstiteľa v Prešove vedľa Alexandra Duchnoviča.  
 
JAROSLAV KACZMARCZYK 
29.03.1884 narodil sa v obci Bilcarova na Lemkovine Jaroslav Kaczmarczyk, právnik, politický aktivista,  väzeň Talerhofu, predseda vlády Lemkovskej ľudovej republiky v r. 1918-1920. V r. 1921 uväznený a obvinený z vlastizrady, súd ho však oslobodil. Následne odišiel z verejného života. V r. 1939 utiekol pred Nemcami do Ľvova, kde ho NKVD zatklo. Zomrel v r. 1944 v gulagu v Sovietskom zväze.
 
JÚLIUS MUŠKA
28.03.1919 narodil sa v Medzilaborciach Július Muška, maliar, pedagóg, ilustrátor, autor učebníc o výtvarnom umení. Študoval v Užhorode na reálnom gymnáziu pri podkarpatskom výtvarnom umelcovi J. Bokšajovi, potom na Vyššej technickej škole v Bratislave na oddelení kresby a maľovania. Jeho talent zdokonaľovali aj M. Benka, J. Mudroch a D. Milly. Učil a tvoril v Prešove. Ilustroval mnoho kníh. Osídlenie východného Slovenska z cyklu Starí Slovania daroval Ukrajinskému múzeu vo Svidníku v r. 1984. Zomrel v januári 2013 v Prešove. 
 
JUSTÍNA MAŤAŠOVSKÁ - KYNĎOVÁ
27.03.1931 narodila sa v Jarabine, okr. Stará Ľubovňa, Justína Maťašovská - Kynďová. Skončila mešťanskú školu a zdravotnícke kurzy, pracovala v redakcii Nove žytťa a Družno vpered. Písala básne, balady, prózu a zbierala ľudové zvyky. Vydala zbierku poézie Orjabinskyj vinok (1975) a zbierku poviedok Velyki dribničky (1979), mnoho básní venovala téme o drotároch a spomienkam na otca, známeho drotára Ivana Kynďu.
 
FERENC SEMAN
27.03.1937 narodil sa v Užhorode, Ferenc Seman, hlavný predstaviteľ podkarpatskej avantgardy 60-tych rokov. Bol jedným z vedúcich umelcov novej vlny. Sovietskou propagandou bol vyhlásený za "formalistu". Prezentoval sa na mnohých výstavách, ktoré mali veľký úspech. Obrazy F. Semana sa nachádzajú v mnohých galériách Európy a Ameriky. Zomrel v r. 2004 v Budapešti.
 
LIST PÁPEŽA MUKAČEVSKÉMU BISKUPOVI 
25.03.1995 bol napísaný apoštolský pozdravný list pápeža Jána Pavla II. mukačevskému biskupovi Ivanovi Semedijovi pri príležitosti 350. výročia Užhorodskej únie. V liste spoločenstvo veriacich tohto biskupstva pápež oslovuje ako „spoločenstvo Rusínov“, „Rusínov katolíkov“ alebo len „Rusínov“, teda starobylým i súčasným etnickým pomenovaním – Rusíni. V liste konštatuje, že Mukačevská eparchia bola kolískou Prešovskej, Hajdúdorogskej a Križevacskej a následne vysťahovalectvom do Ameriky založenej Pitsburskej metropólie so sufragantnými biskupstvami v Passaiku, Parme a Van Naisu. Záverom listu udeľuje svoje apoštolské požehnanie okrem iného aj „eparchom a veriacim iných rusínskych eparchií“. V ďakovnom liste zo dňa 07.07.1995 traja biskupi Ivan Semedij, Ján Hirka a Silard Keresteš, aj v mene križevackého biskupa Slavomira Miklovša, vyjadrili pápežovi poďakovanie „za otcovskú lásku a dušpastiersku starostlivosť o Rusínov, ako aj o iné národy v Kristovej Cirkvi“.
 
JURIJ ČORIJ
25.03.1933 narodil sa Jurij Čori, poét, prozaik, publicista. Strednú školu ukončil v Mukačeve. Za protisovietsku aktivitu bol odsúdený špeciálnym súdom na 10 rokov nútených prác v nápravno-pracovnom tábore. Rehabilitovaný bol v r. 1991. Autor diel: "Slovo ne polova", "Legendy našoho kraju", "Cvit paporoti", "Žyva historia" a iné.
 
ANDREJ MICAJ
25.03.1933 narodil sa v Kalinove, okr. Medzilaborce, Andrej Micaj, pedagóg, hudobník, diplomat. Skončil Ruské gymnázium v Humennom, Vyššiu pedagogickú školu v Prešove, Filozofickú fakultu UPJŠ v Prešove. Učil hudobnú výchovu a ukrajinský jazyk na základných a stredných školách, riaditeľ ZŠ, školský inšpektor. Pôsobil v diplomacii: prvý tajomník veľvyslanectva ČSSR v Moskve, poradca veľvyslanca. Autor učebníc hudobnej výchovy a Zborníka ľudových piesní. Zakladateľ úspešného učiteľského zboru Verchovina v Medzilaborciach a dirigent. Zomrel v Prahe.
 
ALEXEJ SUCHÝ
25.03.1904 narodil sa v Hostoviciach, okr. Snina, Alexej Suchý, učiteľ, organizátor speváckych krúžkov detí a dospelých. Študoval v Prešove na učiteľskom seminári, učil na školách v Zbudskej Belej a v Medzilaborciach. Upravoval ľudové piesne, skladal aj sám pre detský súbor, obecný súbor a dramatický krúžok, s ktorým naštudoval niekoľko hier ako Vertep, Kandidati, Ponemčený Jurko, kompozíciu na motívy tvorby bajkára Ezopa. Radvanský malý komorný orchester spolu s učiteľmi z okolia naštudoval jeho vlastnú operu. Založil Okresný učiteľský zbor v Medzilaborciach, ktorý sa predstavil v mnohých mestách Československa a spolu s A. Ljubimovom v Kalinove založili školský balalajkový orchester. Zomrel 22.12.1950. 
 
IGOR HRABAR
25.03.1871 narodil sa v Budapešti Igor Hrabar, vzdelanec, umelec, maliar. Bol riaditeľom Tretiakovskej galérie v Moskve, riadnym členom Akadémie vied ZSSR a Akadémie umenia ZSSR. Napísal šesťdielnu históriu ruského umenia. Jeho otec bol poslancom maďarského parlamentu a mama Oľga Dobrianska, dcéra Adolfa Dobrianského. I. Hrabar prežil detstvo v Čertižnom u svojho deda A. Dobrianskeho. Zomrel 16.05.1960 v Moskve.
 
GYULA ORTUTAY
24.03.1910 narodil sa Gyula Ortutay, etnograf, člen Maďarskej akadémie vied, rozvíjal rusínsko-maďarské vzťahy, vydal rozprávky Michala Fediča. Člen Podkarpatskej vedeckej spoločnosti (1941).
 
ANNA SEDLÁKOVÁ JAVIĽAKOVÁ
23.03.1937 narodila sa v Staškovciach, okr. Stropkov, Anna Sedláková - Javiľáková. Strednú školu skončila v Medzilaborciach, študovala na Biologickej fakulte KDU. Pracovala na Katedre všeobecnej biológie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a na Prírodovedeckej fakulte, v Ústave experimentálnej mediciny Lekárskej fakulty UPJŠ, doktorka vied. Skúmala zmeny v metabolizme lipidov u zvierat po jednorázovom a dlhotrvajúcom ožarovaní, metabolizmus lipidov pri ischemii miokardu, pri cukrovke a iných chorobách. Publikovala desiatky prác a referátov, členka Európskej rádiobiologickej spoločnosti.
 
I. SVETOVÝ KONGRES RUSÍNOV
22.03.1991 sa uskutočnil I. Svetový kongres Rusínov v Medzilaborciach.
 
MICHAL PUSTAJ
22.03.1944 zomrel v Zboji Michal Pustaj, rozprávkár, roľník. V r. 1896 v oblasti Zboja, Klenovej, Uliča, Novej Sedlice v okr. Snina robil etnografický zber etnograf V. Hnaťuk, stretol M. Pustaja, jedného z najlepších rozprávačov rozprávok v celej tradícii rusínského folklóru. Zapísal jeho 42 rozprávok, ktoré publikoval v Etnografickom zborníku vo Ľvove (1897-1898). Pustaj rozprával aj legendy, fígle, ľudové múdrosti a iné. Hrdinami jeho rozprávok sú najčastejšie vojaci, dedinčania, páni, služobníctvo. Najznámejšie: "Ďjak-zlodej, pip vorožbyt", "Žoňi pravdu ne kazaty", "Rusyn - vojak i kráľ", "Christos i sv. Petro i Pavlo", "Čudova mašyna", "Pokarane zlo", "Durnyj dumaje, mudryj bere". Rozprávky boli publikované aj v zborniku "Baronskyj syn v Ameryci" (1916), "Súpis slovenských rozprávok" (1923), "Ukrajinski narodni kazki Schidnoji Slovaččiny"(1965), "Z hlubin vikiv"(1968), "Kazky Zakarpatja" (2001). Narodil sa v r. 1858 v Zboji.
 
SPOLOLOČNOSŤ A. DUCHNOVIČA
22.03.1923 v Mukačeve vznikla Kultúrno-osvetová spoločnosť A. Duchnoviča.
 
JOZEF ZMIJ MIKLOŠÍK
20.03.1792 narodil sa v Slovinkách, okr.Spišská Nová Ves, Jozef Zmij - Miklošík, výtvarník. Učil sa v Krásnobrodskom monastieri. Od r. 1814 kantor v cirkvi sv. Barbary vo Viedni, zároveň študoval maliarstvo na Viedenskej akadémii umenia a v Taliansku. Od r. 1830 bol ikonopiscom Prešovskej kapituly, staval ikonostasy miestnych chrámov, maľoval portréty miestnych dejateľov, žánrové obrazy, aj portrét biskupa Grigorija Tarkoviča. Zomrel 01.12.1841 v Prešove.
 
SPOLOČNOSŤ A. HODINKU
19.03.2003 v Budapešti bola zaregistrovaná Celoštátna spoločnosť rusínskej inteligencie Antola Hodinku (VORIAH - Vsedežavnoje obščestvo rusinskoji inteligencii imeni A. Hodinku).
 
NOVINY PRJAŠEVŠČINA
17.03.1945 vyšlo prvé číslo tlačového orgánu UNRP noviny „Prjaševščina“. Kolektív prvej redakcie tvorili: V. Karaman, zodpovedný redaktor,  I. Pješčak, hlavný redaktor, F. Lazorik, J. Dzurenda, J. Fecanin, I. Masica, M. Dubaj a korektorom bol A. Farinič. 
 
IVAN IVANČO
16.03.1935 narodil sa v Matovciach, okr. Svidník, Ivan Ivančo, režisér v Ukrajinskom národnom divadle v Prešove (dnes Divadlo A. Duchnoviča). Študoval na VŠMU v Bratislave, v UND v Prešove pracoval ako režisér a umelecký vedúci činohry. Naštudoval mnoho významných a úspešných hier ukrajinskej, slovenskej a svetovej klasiky i súčasnej tvorby. Metodicky pomáhal dramatickým krúžkom v regióne, viedok krúžok Smoloskyp. Zomrel 18.07.1994 v Prešove.
 
IVAN BIRČÁK
15.03.1937 narodil sa v Ruskej Voli nad Popradom, okr. Stará Ľubovňa, Ivan Birčák, pedagóg. Strednú školu skončil v Prešove, Fyzikálno-matematickú fakultu Štátneho pedagogického inštitútu v Odese na Ukrajine. Učil fyziku na gymnáziu vo Svidníku, na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove, prodekan, kandidát vied, docent, čestný doktor Užhorodskej univerzity. Jeho práce: Vlastnosti polovodičov a metódy určovania ich parametrov, Fyzika slnečných článkov a iné.
 
VASIĽ DOVHOVIČ
15.03.1783 narodil sa Vasiľ Dovhovič, gréckokatolícky kňaz, básnik svetských tém, spisovateľ, vedec-filológ, antropológ, muzikant, umelec. V r. 1830 bol zvolený za člena - korešpondenta Akadémie vied Uhorska. Vydal 248 latinských, 36 maďarských a 10 rusínskych prác. Zomrel 13.12.1848 v Chuste. 
 
IVAN SILVAJ
15.03.1838 narodil sa v obci Suskovo, dnes Ukrajina, Ivan Silvaj (pseudonym Urijil Meteor), prozaik, básnik, publicista, teológ. Študoval na gymnáziu v Užhorode a v Satu-Mare, bohoslovie v Budapešti. Písal lyrickú poéziu, smutnú poéziu, náboženskú poéziu, povesti, historické poviedky, cirkevné kázania a pod. Počas života mu vyšiel len zborník cirkevných spevov s notami "Pisennik" (1903). Jeho tvorbu najkomplexnejšie spracovali Ivan a Andrej Šlepeckí (Prešov, 1957). Zomrel 13.02.1904 v obci Novoje Davydkovo.
 
ARSENIJ KOCAK
14.03.1737 narodil sa v Bukovciach, okr. Stropkov, Arsenij Kocak, vedec, lingvista, poét, pedagóg, historik, filozof, teológ. Autor gramatiky "Škola ili učilište gramatiky russkoj a pročich mnohorazličnych otrokam nadležaščych..." (bibliotéka Debrecínskej univerzity). Gramatika bola napísaná v rokoch 1768-1788, omnoho skôr ako M. Lučkaja, ale nebola publikovaná. Učil v monastierskych školách v Krásnom Brode, Imstičeve a Maria-Povče, neskôr v Mukačevskom monastieri. Igumen v monastieri v Bukovciach. Napísal vyše 30 prác v rusínskom a latinskom jazyku. Vystupoval proti maďarizácii a latinizácii Rusínov. Zomrel 12.04.1800 v Mukačevskom monastieri.  

PETER HOĎMAŠ
11.03.1939 narodil sa v obci Barbovo, dnes Ukrajina, Peter Hoďmaš, právnik, publicista, jeden z aktivistov rusínskeho národného obrodenia na Podkarpatsku v čase perestrojky. Zakladateľ Spoločnosti karpatských Rusínov (1989), spoluautor knihy "Podkarpatská Rus a Ukrajina".
 
IVAN GAVULIČ
10.03.1940 narodil sa v Oľke, okr. Medzilaborce, Ivan Gavulič, pedagóg, maliar. Strednú školu skončil v Medzilaborciach, výtvarnú výchovu a ruský jazyk na Vyššej pedagogickej škole v Prešove a neskôr na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Učil na školách v Hostoviciach, Stropkove, Prešove, na Pedagogickej fakulte UPJŠ, vedúci katedry, kandidát vied, doktor vied, docent. Maľoval rodný kraj, známe sú diela Tri brezy, Cesta do Oľky, Modlitba a iné. Ilustroval 15 kníh, autor plagátov, navrhoval festivalové scény, výstavy. Časť jeho prác sa nachádza v Galérii D. Millyho vo Svidníku, v Zemplínskom múzeu v Michalovciach a Krajskom múzeu v Prešove. Zomrel v Prešove.
 
BARTOLOMEJ HADŽEGA
09.03.1906 narodil sa v obci Vyšné Remety, okr. Sobrance, Bartolomej Hadžega, pedagóg, etnograf, spoločensko-politický aktivista. Ukončil Užhorodský učiteľský seminár. Zbieral a publikoval folklórne materiály. Od r. 1936 spracovával zápisy v Pamätnej knihe, osobitnej národnej encyklopédii. Zomrel 12.05.1998 v obci Brod na Ukrajine.
 
IVAN MURANI
09.03.1881 narodil sa v Turja-Remetoch, dnes Ukrajina, Ivan Murani, gréckokatolícky kňaz, osvietenec, pedagóg, lingvista. Vzdelanie získal v Užhorodskom duchovnom seminári, vysvätený za kňaza v r. 1905. Ako matematik bol zvolený za člena Maďarskej akadémie vied. Autor učebníc matematiky, astronómie, gramatiky. Preložil W. Shakespeara, Ch. Dickensa. Svoje state, preklady, publicistiku publikoval na stránkach časopisov "Učiteľ" a "Literaturnaja nediľa". Archív a bibliotéka I. Muraniho bola zlikvidovaná na príkaz NKVD. Zomrel 28.10.1945 v Užhorode.
 
LITOPIS
08.03.1360 nájdený "Litopis" v Mukačevskom monastieri sv. Nikolaja. V ňom sa píše, že knieža Fedor Korjatovič  "...v česť i pamjať Svjatiteľa Christova Nikolaja položen chram sej, i uvede v on inokov..." Bol štedrým fundátorom a podporovateľom monastiera, kde bol pochovaný v r. 1414.
 
ŠTEFAN LADIŽINSKÝ
07.03.1925 narodil sa v obci Matysová, okr. Stará Ľubovňa, Štefan Ladižinský, dirigent, skladateľ, libretista, kultúrny dejateľ. Skončil gymnázium v Banskej Bystrici, hudobné vzdelanie dostal v Prešove, dirigoval hudobno-spevácke kolektívy v Prešove a Bratislave. Jeden zo zakladateľov Vojenského súboru kpt. Nálepku, jeho dirigent a dramaturg. Dirigoval aj Armádny umelecký súbor V. Nejedlého v Prahe. Bol umeleckým vedúcim v PUĽSe pri UND v Prešove, kde pre osem predstavení činohry divadla skomponoval hudbu. Založil a viedol divadlo Štúdio S v Bratislave, dramaturg SĽUK-u, riaditeľ umeleckej scény Slovkoncertu, pripravil okolo 70 scenárov pre estrády. Bol dirigentom cirkevného zboru Kyrillomethodeon pri gréckokatolíckom chráme v Bratislave, znotoval liturgiu sv. Jána Zlatoústeho, koledy, vydal kazetu cirkevnoslovanských spevov z liturgie sv. Jána Zlatoústeho "Tebe pojem". Spoluzakladateľ Združenia inteligencie Rusínov Slovenska v Bratislave (1995), predseda Rusínskej obrody na Slovensku (1999-2001). Vydal zbierku rusínskych piesní "Rusynsky perly - troma holosamy" (Prešov, 2009) a iné.

NIKIFOR PETRAŠOVIČ
07.03.1915 narodil sa v Čukalovciach, okr. Medzilaborce, Nikifor Petraševič, gréckokatolícky kňaz,  historik cirkvi, hudobný odborník. Gymnázium skončil v Egeri, bohosloveckú fakultu v Budapešti, bohosloveckú akadémiu v Užhorode. Dirigent katedrálneho zboru v Užhorode, kde usporiadal hudobný archív Konštantína Matezonského. Po druhej svetovej vojne sa vrátil na Slovensko, slúžil v Jarabine, Ľutine, Mikovej, Borove. Robil výskum cirkevnej zborovej kultúry východného obradu, zbieral koledy, študoval cirkevný spev, spev bez hudby, starodávne piesne. Napísal okolo 40 publikácií o zborovej kultúre karpatských Rusínov. Nahral 150 cirkevných piesní, ktoré priniesol do Prešova na starých platniach. Prešovské štúdio vydalo prvýkrát kazetu s cirkevnými mariánskymi piesňami a koledami, ktoré naspievali M. Kandráčová a F. Čitbaj. Druhú kazetu s názvom "Christos voskrese" podľa jeho melódií naspievali M. Kandráčová a P. Medviď (1996). Obe kazety boli na Slovensku veľmi úspešné.

TOMAS ADALBERT BELL
07.03.1903 narodil sa v Pensylvánii, USA, Tomas Adalbert Bell - Tomáš Adalbert Belejčák. Narodil sa  v rodine rusínskeho emigranta Michala Belejčáka z Vyšného Tvarožca, okr. Bardejov. Ako 15-ročný sa zamestnal v metalurgickom kombináte, kde najťažšie práce robili emigranti z Európy. V r. 1931 sa presťahoval do New Yorku, začal písať romány. Od r. 1955 žil v Kalifornii. Jeho tvorbu v USA zaradili do ľavého, tzv. proletárskeho toku americkej literatúry, ktorý kulminoval v 30. rokoch 20. storočia. Jeho tvorba bola poznačená kriticko-realistickým názorom na život robotníkov, emigrantov. Problémy rodín emigrantov boli iné ako problémy domácich. Bol to psychický problém, zvykali si na novú krajinu, inú kultúru, mali problém integrovať sa. Keby tam neboli spolky, skončila by sa táto integrácia plnou asimiláciou. Napísal romány: Vasilov rod, Druhý princ, Všetky nevesty sú prekrásne, Od dnes ďalej, Preč z tej pece, Dva svety, Prichádza čas, drámu Ešte sa vrátim k tebe. Niektoré diela boli sfilmované a preložené do iných jazykov. Zomrel v r. 1961 v New Yorku, pochovaný je v Kalifornii v meste Santa Cruz. 

HIADOR STRIPSKÝ
07.03.1875 narodil sa v obci Šelestovo, dnes Ukrajina, Hiador Stripský, spisovateľ, žurnalista, tlmočník, folklorista, etnograf, literárny historik, rusinofil. Pracoval v Národnom múzeu v Budapešti, pre ktoré získal mnoho zbierkových predmetov a kníh z Podkarpatska. Vydal prvé rusínske staropečatné knihy (Uhro-rusky letopysni zapisky, 1911). Bol členom Maďarskej akadémie vied. V práci "Gde dokumenty staršej istoriji Podkarpatskoj Rusi?" (1924) vyzýval Rusínov vážiť si svoj rodný jazyk a chrániť miestopisné názvy v obciach, kde žijú. Zomrel 09.03.1946 v Budapešti.
 
ANTON PODHAJECKÝ
06.03.1906 narodil sa v Kremnej, okr. Stará Ľubovňa, Anton Podhajecký, kňaz, básnik, skladateľ. Navštevoval hudobnú školu v Prešove, skončil učiteľský seminár a duchovný seminár. Učil na Podkarpatsku, neskôr slúžil ako kňaz v Sulíne, Mikulášovej, Čertižnom, v Šapinci a Ruskej Novej Vsi. Na každom mieste založil spevácky zbor. Rusínske ľudové piesne publikoval v zborníkoch (1958, 1963, 1965, 1976), skomponoval orchestrálnu skladbu "Tokajícka poéma", v Košiciach pri MV KZUP založil zbor Kalina. Učil teóriu hudby na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove, dirigoval cirkevný zbor. Jeho piesne vyšli vo viacerých zborníkoch. Pochádzal z najstaršej rodiny cirkevných činiteľov v republike. Jeho dávny predok Teodor Podhajecký slúžil v chráme vo Svidníku ešte v r. 1677, jeho potomkovia slúžili tiež vo Svidníku s malými prestávkami, podľa zvyklostí Svidník bol „rodinnou farnosťou“ Podhajeckých. Zomrel 18.10.1990.
 
JOZEF BULIK
05.03.1932 narodil sa v Jarabine, okr. Stará Ľubovňa, Jozef Bulík, výskumník, vedec. Strednú školu absolvoval v Starej Ľubovni, Chemickú fakultu SVŠT v Bratislave. Pracoval v Ústave na výrobu sér a očkovacích látok IMUNA v Šarišských Michaľanoch, kde sa celých 30 rokov venoval výrobe a vývoju imunobiologických liečiv z ľudskej plazmy. Jeho výskumný kolektív sa pričinil o vznik nových liečiv (fibrinogén, imunoglobulín, hemostatiká, antitrombolytiká a iné), čím sa jeho pracovisko zaradilo medzi svetovú špičku. V poslednom období vyvinul novú formu organického jódu. Publikoval viac ako 40 vedeckých prác, držiteľ viac ako 35 patentov, čím významne obohatil slovenskú farmaceutiku. 

JOANN RAKOVSKIJ
05.03.1815 narodil sa v obci Stavnoje, dnes Ukrajina, Joann Rakovskij, podkarpatsko-rusínsky buditeľ, autor školských učebníc. V Budíne v r. 1856 pre Spolok Sv. Štefana redigoval "Cerkovnuju gazetu" - prvé periodikum podkarpatských Rusínov v Maďarsku. V r. 1859 odišiel z Budapešti do obce Iza (Maramoroš). Jeden zo spoluzakladateľov Spoločnosti sv. Vasilija Velikoho a spolu s A. Dobrianskym, V. Kimakom, J. Ihnatkovom, K. Sabovom a M. Molčanom viedol ťažký zápas s maďarizátorom - mukačevským biskupom Š. Pankovičom. Zomrel 03.12.1885 v obci Iza.

MARMAROŠ SIHOŤ - SÚDNY PROCES
03.03.1914 V decembri 1913 začal v Marmarošskej Sihoti najväčší súdny proces proti 94 rusínskym pravoslávnym roľníkom. Uhorská justícia ich obvinila z velezrady, zo snahy podriadiť pravoslávnych Rusínov pod ruskú pravoslávnu cirkev, pripojiť časť územia Uhorského kráľovstva k cárskemu Rusku. Justícia ignorovala dôkazy o nevine obžalovaných, rovnako tak aj protesty európskej verejnosti. 33 z 94 obžalovaných bolo odsúdených celkom k 37 rokom väzenia a k pokute 6800 korún. Sedliakov sa však nepodarilo zastrašiť, odsúdení sa v očiach veriacich stali mučeníkmi za vieru a pravoslávne hnutie ďalej silnelo. Bol to prvý politický proces proti rusínskym roľníkom v Uhorsku, ktorí pasívnou formou protestovali proti politike maďarizácie. Hanebný rozsudok bol súdom vynesený 03.03.1914.

JURAJ KOSŤUK                            
03.03.1912 narodil sa v obci Sirma, dnes Drotynci, Ukrajina, Juraj Kosťuk, pedagóg, folklorista, dirigent, skladateľ, umenovedec a kultúrny dejateľ. Vyštudoval učiteľský seminár, gymnázium v Mukačeve, konzervatórium v Prahe a hudobnú vedu na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učil na základných, meštianskych, učiteľských seminároch a gymnáziách na Podkarpatsku a v Prahe. Príslušník 1. čsl. armádneho zboru (1944-1945). Od r. 1948 pôsobil v Prešove. Učil na stredných školách, na vyššej pedagogickej škole a od r. 1964 na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. Umelecký vedúci profesionálneho Ukrajinského ľudového súboru v Medzilaborciach (1953) a Podduklianskeho ukrajinského ľudového súboru v Prešove (1956-1958). Založil a viedol vyše 40 zborov, orchestrov, komorných združení a súborov. Zapisoval, upravoval a publikoval rusínske a slovenské ľudové piesne. Knihy: „Narodni pisni podkarpatskych Rusinov“ (v spoluautorstve s P. Miloslavským a D. Zadorom, 1944), Piesne pre detský a ženský zbor (1952), Piesne pre detský zbor (1952), Ukrajinské ľudové piesne Prešovského kraja, 1. diel (1958), učebnica hudobnej výchovy pre 6. ročník ZŠ. V rukopise zostali: „Muzyčna kuľtura Prjašivščyny do r. 1945", „Chorova kuľtura Zakarpatťa i Prjašivščyny do r. 1945" a iné. Komponoval kantáty (Tokajik, „Vitčyzno-maty“, Jubilejná, Boje  dohrmeli), scénickú hudbu, hudbu pre choreografické kompozície PUĽS-u a iné. Zomrel 12.07.1998 v Prešove.

IGOR LATTA
02.03.1947 narodil sa v Pčolinom, okr. Snina, Igor Latta, herec, rusínsky aktivista. Skončil strednú školu v Snine, Pedagogickú fakultu UPJŠ v Prešove a Divadelný inštitút Karpenka Kareho v Kyjeve. Herec v Ukrajinskom národnom divadle, od r. 1990 Divadlo A. Duchnoviča v Prešove. Predstavil sa v mnohých úlohách, vynikal v úlohách komických, veseloherných, vystupoval ako konferenciér, rozhlasový herec a predstaviteľ Kuma Mačanku v relácii "Bisida kumiv", hral v 18 filmoch a televíznych inscenáciách. Filmy: Vlny Čierneho mora, Odesa (1975), Ja milujem, ty miluješ (1980), Utekajme, už ide (1986), Anjel milosrdenstva (1993), Albert, Albert (1994), Popaterce na nas (1996), Četnické humoresky (1997), Krajinka (2000), Sokoliar Tomáš (2000), Želary (2003), Všetko je osvetlené (2005) a iné. 

MARIJKA - NEVIRNICA
02.03.1934 v pražskom kine Kotva sa uskutočnila premiéra prvého českého plnometrážneho, experimentálneho a zvukového filmu zo života podkarpatských Rusínov "Nikola Šuhaj (Marijka - nevirnica)". Scenár napísali Ivan Olbracht a Karel Nový, režisérom bol Vladislav Vančura, hudbu zložil Bohuslav Martinu. Vo filme hrali neprofesionálni herci, rusínski obyvatelia Podkarpatskej Rusi, miestni Židia, Nemci, českí úradníci. V hlavnej úlohe sa predstavila Anna Škelebejová (vydatá Slobašpická) z dediny Vyšné Bystré. Zomrela na Slovensku.

UKRAJINSKÁ NÁRODNÁ RADA PRJAŠEVČINY 
01.03.1945 v Ruskom dome v Prešove bola oficiálne na zjazde delegátov z okresov východného Slovenska, obývaných prevažne rusínskym obyvateľstvom, založená Ukrajinská národná rada Prjaševščiny. Zjazd sa uskutočnil v koordinácii s Vojenským výborom 4. ukrajinského frontu. UNRP vo svojich začiatkoch nevylučovala variantu pripojenia severovýchodného Slovenska, obývaného ""etnickými Ukrajincami"", k Ukrajinskej sovietskej socialitickej republike podobne, ako bola pripojená Podkarpatská Rus. Základným dokumentom zjazdu sa stala rezolúcia, v ktorej delegáti vyslovili podporu Manifestu prvého zjazdu národných výborov Zakarpatskej Ukrajiny o zjednotení so sovietskou Ukrajinou, proklamovali národnú jednotu obyvateľstva Prjaševščiny s ľudom Zakarpatskej Ukrajiny a ruským národom. UNRP bola vyhlásená za národno-politický orgán, reprezentujúci ukrajinské a ruské obyvateľstvo žijúce na východnom Slovensku a mala chrániť a presadzovať práva i záujmy uvedeného obyvateľstva. Rusínov, odvekých obyvateľov východného Slovenska, UNRP prezentovala v novom svetle. Označila ich za ukrajinskú národnostnú menšinu. Tento názov nezodpovedal ani tradícii ani cíteniu väčšiny obyvateľstva, bol len administratívno-politickým krokom. Predseda UNRP - V. Karaman, prvý podpredseda P. Babej, druhý podpredseda P. Židovský, ďalší členovia vedenia: I. Rohaľ-Iľkiv, D. Rojkovič, A. Jedinák, D. Milly. UNRP schválila vytvorenie šiestich odborných referátov, prostredníctvom ktorých vykonávala svoju činnosť - ekonomický, administratívny, školský, sociálno-zdravotný, organizačný a propagačný. UNRP vo svojich začiatkoch nevylučovala variantu pripojenia severovýchodného Slovenska, obývaného ""etnickými Ukrajincami"", k Ukrajinskej sovietskej socialitickej republike podobne, ako bola pripojená Podkarpatská Rus. V rokoch 1945-46 mala UNRP svojich piatich zástupcov a samostatný poslanecký klub v Dočasnom národnom zhromaždení aj v Slovenskej národnej rade. Ukrajinská národná rada Prjaševčiny sa neúspešne snažila dosiahnuť zakotvenie UNRP a ukrajinských menšinových inštitúcií do právneho poriadku povojnového Československa a do systému Národnej fronty Čechov a Slovákov a v januári 1946 navrhla SNR, aby bol Zbor povereníkov doplnený o Úrad pre záležitosti Ukrajincov (Rusov). Predsedníctvo SNR túto požiadavku odmietlo. Tlačovým orgánom UNRP sa stali noviny „Prjaševščina“ ako dvojjazyčný rusko-ukrajinský týždenník, ktorý vychádzal od 18.3.1945 do 18.8.1951.Po prevrate vo februári 1948 sa UNRP stala pre nový režim nežiadúcou a nedemokratickým spôsobom bola zlikvidovaná (11.12.1952). Nahradil ju Kultúrny zväz ukrajinských pracujúcích v Československu.

TEODOR DUFANEC 
01.03.1892 narodil sa vo Ľvove, dnes Ukrajina, Teodor Dufanec, aktivista, kultúrno-osvetový pracovník. Narodil sa v Galicii (Halič), ktorá v časoch Rakúsko-Uhorska bola v správe Rakúska. Po maturite vo Ľvove sa zapísal na štúdium práva, ale vypukla prvá svetová vojna, narukoval do rakúskej armády. Pre neznesiteľné podmienky celý pluk povstal, za čo sa dostal do táborov v Talerhofe a Terezíne. Tu sa osobne spoznal s Gavrilom Principom (Srbom, ktorý v Sarajeve zavraždil vtedajšieho následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este a ktorý bol za atentát odsúdený na doživotie). Po dvoch rokoch väzenia sa dostal k maďarskému vojsku v Senci. Po vojne sa už nevrátil na Halič, pretože ju obsadili poľské vojská. Zostal medzi Rusínmi na Podkarpatskej Rusi, ktorá bola pričlenená k ČSR. Bol notárom, neskôr sa odsťahoval do Prešova, kde organizoval dni rusínskych tradícií, večery ruskej kultúry. Stál pri založení Ruského domu (1925), bol tajomníkom výboru pre budovanie pamätníka A. Duchnovičovi. Organizoval prácu v kluboch, čitárňach, v krúžkoch na celej Prešovskej Rusi. Bol posledným predsedom Ruského klubu v Prešove, ktorý spravoval Ruský dom, tento bol zoštátnený a neskôr využívaný Kultúrnym zväzom ukrajinských pracujúcich. Zomrel 04.11.1973 v Prešove.

AUTONÓMIA PODKARPATSKEJ RUSI
29.02.1920 bola autonómia Podkarpatskej Rusi zakotvená v Ústave ČSR. Funkciu guvernéra Podkarpatskej Rusi (vysoký štátny úradník) vykonával Rusín, ale závislý na centrálnej vláde, resp. na viceguvernérovi, ktorý bol českým úradníkom.

ANNA SIMKOVÁ
28.02.1931 narodila sa v Medzilaborciach Anna Simková, rod. Klecová, herečka Ukrajinského národného divadla v Prešove, v súčasnosti Divadlo A. Duchnoviča. Divadlo vzniklo v r. 1945 a medzi prvými hercami boli aj Anna Simková, jej manžel Mikuláš Simko, švagor Pavel Simko s manželkou Tamarou Simkovou. Všetci boli vynikajúcimi hercami, dlhé roky spolupracovali s ukrajinským, neskôr s rusínskym rozhlasovým vysielaním.

FEDOR POTUŠNIAK
27.02.1910 narodil sa v obci Osoj, dnes Ukrajina, Fedor Potušniak, vedec, etnograf, archeológ, pedagóg, spisovateľ. Napísal monografiu "Archeologični znachidky bronzovoho ta zaliznoho viku na Zakarpatsku" (1958). Zomrel 11.02.1960 v Užhorode.

TEODOR HABURČÁK
25.02.1917 narodil sa v Ňagove, okr. Medzilaborce, Teodor Haburčák, pedagóg. Študoval na učiteľskom seminári v Prešove a neskôr na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Učil na obchodnej akadémii, zdravotníckej škole, bol vedúcim katedry ruského jazyka pri rektoráte UK v Bratislave, docent, kandidát vied. Skúmal ruskú lexikológiu a lexikografiu, technickú terminológiu. Autor okolo 20 učebníc ruského jazyka pre rôzne typy škôl na Slovensku, zostavil niekoľko slovensko-ruských terminologických slovníkov pre lekárov, stavbárov, architektov novinárov a iné

JOZEF KUDZEJ
24.02.1952 narodil sa v Ňagove, okr. Medzilaborce, Jozef Kudzej, básnik, spisovateľ, prekladateľ, bájkár. Poéziu začal písať v r. 1997 pre baziliánsky časopis Blahovistnyk, od  r. 2005 publikuje v časopise Spoločnosti sv. Ioana Krstiteľa - Artos a v gréckokatolíckych rusínskych kalendároch. Z prózy sú to krátke poviedky zo života ľudí Laboreckej doliny. Spolupracoval s Františkom Krajňákom, gréckokatolíckym kňazom, na všetkých prekladoch cirkevných kníh a textov z cirkevnoslovanského do rusínskeho jazyka. Diela: „Malý gréckokatolícky katechizmus pre rusínske deti“ (preklad 1992), „Akafist svjaščenomučenikovi P. P. Gojdičovi“ (autor 2006). Akafist vo veršoch bol nahratý pre rusínske vysielanie NEV Slovenského rozhlasu. Naspievali ho, okrem J. Kudzeja, I. Blaško, S. Smetanka, M. Smetanková a O. Kosť. Vydal niekoľko zbierok bájok na svetské aj náboženské témy: „Múdrosť života“ (2008), „Bajky-zabavľajky“ (2008), „Duchovné piesne“ (2008), “Pacerky“ (2008), „Bajkárove myšlienky“ (2009), „Kadylo“ (2011), „(Ča)bajka“ (2012), “Bajkal“ (2013), „Bajkomat“ (2014) a ďalšie. Laureát Ceny A. Duchnoviča.

ANTON KAŠŠAJ
24.02.1921 narodil sa v obci Dubriniči, dnes Ukrajina, Anton Kaššaj, maliar - monumentalista, žiak J. Bokšaja. Predstaviteľ mladšieho pokolenia podkarpatskej maliarskej školy. Zviditeľnil sa hneď prvým dielom Zima v Karpatoch (1952). Dlhoročný predseda Spolku umelcov Podkarpatska. Zomrel 01.01.1991 v Užhorode.

STANISLAV STANKOCI
23.02.1959 narodil sa v Hostoviciach, okr. Snina, Stanislav Stankoci, výtvarník, dizajnér, grafik, pedagóg. Študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Košiciach, úžitkovú grafiku na VŠVU v Bratislave. Absolvoval študijné pobyty v Paríži (1982-1983) a v Helsinkách (1992–1993), docent, profesor na VŠVU v odbore dizajn. Výtvarník a grafický dizajnér v slobodnom povolaní, pedagóg na Fakulte architektúry STU v Bratislave, od r. 2002 vedúci Ateliéru grafického dizajnu VŠVU, od r. 2011 rektor VŠVU v Bratislave. Člen mnohých odborných porôt, komisií a poradných orgánov. Vystavoval na vyše 70 kolektívnych a 40 samostatných výstavách doma i v zahraničí (Poľsko, Švédsko, Belgicko, Dánsko, Portugalsko, Fínsko, Rakúsko, Holandsko, Česko, Nemecko, Mad‘arsko, Francúzsko, Kanada). Získal viacero ocenení: Cena Za najkrajšiu knihu Slovenska (1994, 1995, 1998, 2002), Najkrajší kalendár Slovenska (1999), 1. miesto v súťaži Plagát SFVU (1986, 1987). V r. 2000 Galéria mesta Bratislavy mu vydala monografiu Ivan Jančár: Stanislav Stankoci 84:00.

ŠTÁTNE RUSKÉ GYMNÁZIUM V MEDZILABORCIACH
23.02.1945 pri príležitosti osláv Dňa Červenej armády padlo rozhodnutie o založení Štátneho ruského gymnázia v Medzilaborciach. Iniciátormi jeho založenia boli bratia Peter a Štefan Bunganičovci a Vasiľ Latta. Prijímacie skúšky sa konali v marci, inde v krajine ešte prebiehali posledné vojnové boje. Vyučovať sa začalo v budove bývalého notárstva, prvým riaditeľom školy sa stal Peter Bunganič. Učiteľský zbor okrem neho tvorili Štefan Bunganič, Vasiľ Latta, Alexander Ljubimov, Gabriela Stavrovská a duchovný otec M. Molčány. V Medzilaborciach po vojne nebolo možné vytvoriť vhodné podmienky pre normálny chod školy. V lete 1945 sa gymnázium presťahovalo do Humenného, kde boli, aj keď skromné, priestory pre triedy aj pre internát. Počet žiakov v nasledujúcich rokoch rýchlo rástol a v šk. r. 1947/48 študovalo na gymnáziu v 10 triedach už 367 žiakov. Štátne ruské gymnázium, ako jediná škola svojho druhu v širokom okolí, si získalo veľkú popularitu a veľkou mierou prispievalo k zvyšovaniu vzdelanosti mládeže širokého okolia. Vyučovalo sa podľa sovietskych učebníc písaných v ruskom jazyku, ktoré škola žiakom zapožičiavala. V r. 1950 sa škola presťahovala do humenského kaštieľa, ktorý poskytoval lepšie podmienky pre celkový chod školy a zotrvala tu do r. 1953.

EMILIAN BALECKIJ
21.02.1919 narodil sa v obci Huklivoje, dnes Ukrajina, Emilian Baleckij, jazykovedec, historik, vysokoškolský pedagóg v Budapešti a Bratislave. Pripravil malú antológiu rusínskych textov (1980). Analyzoval nárečie Rusínov obce Komloška v Maďarsku, skúmal lexiku historických dokumentov 17. storočia. Zomrel v r. 1981 v Budapešti.

IGOR KERČA
20.02.1943 narodil sa v obci Horonda, Ukrajina, Igor Kerča, spisovateľ, prekladateľ, spoluautor súčasnej gramatiky rusínskeho jazyka "Materyňskyj