Rusínske kalendárium

29.12.1921 narodil sa v Pčolinom, okr. Snina, Vasiľ Latta, lingvista, pedagóg. Učil sa na gymnáziu v Mukačeve, pokračoval v Prahe na ruskom gymnáziu. Študoval chémiu na Polytechnickej univerzite vo Viedni. Jeden zo zakladateľov Ruského gymnázia v Medzilaborciach a Humennom, kde učil do r. 1947. Študoval ruskú filológiu v Petrohrade. Zakladal aj Pedagogické gymnázium v Medzilaborciach, kde bol riaditeľom. Prednášal ruský jazyk na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove, na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kandidát vied, docent. Zaoberal sa štúdiom a klasifikáciou rusínskych nárečí na východnom Slovensku, vyznačil slovensko-rusínsku jazykovú hranicu, rozpracoval teóriu regionálnych a národnostných lingvistických atlasov a periodizáciu rozvoja fonologických systémov východoslovanských jazykov a iné. V r. 1991 bol dopracovaný jeho atlas rusínskych nárečí východného Slovenska pod názvom "Atlas ukrajinských nárečí východného Slovenska". Zomrel 27.06.1965 v Bratislave, pochovaný je v Pčolinom.

29.12.1938 narodil sa vo Valentovciach, okr. Medzilaborce, Michal Salak, pedagóg, fyzik. Strednú školu skončil v Medzilaborciach, fyzikálno-matematickú fakultu v Odese. Pracoval na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove a na Strojníckej fakulte VŠT, kandidát vied, docent. Zaoberá sa problematikou teoretickej fyziky. Ako spoluautor vydal niekoľko monografií o kvantovej teórii, o využití metódy K-harmonik v atómovej a jadrovej fyzike, Dynamický opis nukleón-nukleónového rozptylu a mnoho ďalších štúdií a článkov.

01.01.1896 narodil sa v Teresovej, dnes Ukrajina, Ivan Párkányi, kultúrny činiteľ, politik a diplomat. Právnické vzdelanie získal na budapeštianskej univerzite. V r. 1924  ho poveril prezident T. G. Masaryk vedením referátu pre záležitosti Podkarpatskej Rusi v politickom odbore Kancelárie prezidenta republiky, kde pracoval takmer 25 rokov. Za zásluhy spojené so zriadením gréckokatolíckej farnosti v Prahe ho pápež vyznamenal v júli 1938 najvyšším laickým vyznamenaním - Rytier kontur pápežského radu sv. Silvestra. V októbri 1938, po turbulenciách na politickej scéne, ho vláda ČSR menovala za guvernéra Podkarpatskej Rusi, ale v krátkom čase podal demisiu. Zomrel 23.12.1996 v Prahe.

01.01.1928 narodil sa v Ladomírovej, okr. Svidník, Vasiľ Škurla, metropolita Lavr, cirkevný hierarcha. Učil sa vo Svidníku, pracoval v tlačiarni v pravoslávnom monastieri sv. Iova Počajevského v Ladomírovej. V r. 1944 emigroval do Nemecka, neskôr do Švajčiarska a v r. 1946 do USA do Svätotrojického monastiera v Jordanville. Tam bol postupne diakonom, jeromníchom, igumenom. V r. 1959 prijal meno Lavr. Biskup, arcibiskup Sirakúzsko-Trojickej Ruskej zahraničnej pravoslávnej cirkvi v USA. Pedagóg a rektor Svätotrojického duchovného seminára. 17. mája 2007 bol v Moskve na pozvanie prezidenta Ruskej federácie V. Putina, kde spolu s patriarchom moskovským a celého Ruska Alexejom II. podpísali Akt o kanonickom zblížení a zjednotení Ruskej pravoslávnej cirkvi a Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí. Takto sa Ruská pravoslávna cirkev, po 90 rokoch rozdelenia, znovu zjednotila aj zásluhou Rusína z Ladomírovej. Zomrel 16.03.2008 v USA.

02.01.1919 narodil sa v obci Smoholovyca, dnes Ukrajina, Vasiľ Burč, pedagóg, administrátor školského systému. Ukončil mukačevský učiteľský seminár. Maliar-krajinár, nasledovník podkarpatskej maliarskej školy. Zomrel 05.07.1993 v Užhorode.

02.01.1920 narodil sa vo Vyšnom Orlíku, okr. Svidník, Ivan Fecanin. Študoval na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. V tom čase pracoval aj v redakcii vysielania pre Rusínov, študoval na Vysokej škole ekonomickej, kde pracoval ako vedúci katedry, dekan, docent, kandidát vied, profesor. Bol podpredsedom Slovenskej plánovacej komisie. K otázkam plánovania vývoja národného hospodárstva publikoval viac ako 20 odborných štúdií.

03.01.1922 narodil sa v Berehove, dnes Ukrajina, Vasiľ Sočka-Boržavin, poét, literárny historik, prozaik a publicista, autor mnohých publikácií. Študoval na budapeštianskej univerzite. Jeden z iniciátorov založenia Spoločnosti podkarpatských Rusínov, v r. 1991-1992 jeho predseda. Účastník viacerých Svetových kongresov Rusínov. Diela: "Hory i doľa" (1943), "Verchovinskyje napevy" (1960), "Hory i doľa poezija i proza" (1990), "Buditeli Podkarpatskych Rusinov" (1995), "V podbeskidskych dolinach" (1996), "Zazvonili v seli na vičurňu" (1999). Zomrel 27.08.2010.     

05.01.1929 narodil sa v Malej Poľane, okr. Stropkov, Michal Šak, lekár, pedagóg. Skončil Ruské gymnázium v Humennom a Lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach. Tam pracoval na oddelení dermatológie, na katedre rádiológie a jadrovej mediciny, kandidát vied, docent. Napísal viac ako 60 odborných štúdií s problematikou chorôb kože, napr. Príspevok k profesionálnym dermatózam vyvolaných chlorovanými bifenilmi a ich prevencia (1978), Experimentálna štúdia kožných poškodení vyvolaných minerálnymi olejmi (1972), spoluautor práce Štúdium účinkov a vlastností včelieho peľu (1990) a iné. Zomrel 13.08.2016 v Košiciach.

06.01.1880 narodil sa v Boborvišči, dnes Ukrajina, Vasilij Antalovskij, pedagóg, školský administrátor, spoločensko-politický aktivista. Aktívne sa zúčastňoval na činnosti  Spoločnosti A. Duchnoviča, zapájal učiteľov do jeho aktivít. Stál na čele muzeálnej rady Archeologického múzea T. Lehockého v Mukačeve. Zomrel 02.06.1945 v Rosvigove, dnes Ukrajina.

06.01.1895 V Budapešti vznikla gréckokatolícka cirkevná obec a dostala chrám na Rózsak tere.

06.01.1907 narodil sa v Ruskom Keresture, v Srbsku, Julian Naď, spisovateľ a novinár.

07.01.1847 narodil sa v Okružnej, okr. Prešov, Jozef Mižičko, pedagóg, cirkevný činiteľ. Absolvoval gymnázium v Prešove a teologickú fakultu v Trnave a Viedni. Slúžil v gréckokatolíckej farnosti v Toryskách, Kamienke, Jakubanoch, v Porúbke pri Humennom, v Soboši a Okružnej. V Prešove v duchovnom seminári prednášal dogmatiku, neskôr kanonik a pápežský prelát. Zomrel 08.10.1918 v Prešove.

08.01.1937 narodil sa v Nižnej Jablonke, okr. Humenné, Ivan Kokorďák, biológ, pedagóg. Študoval na gymnáziu v Humennom a v Snine, potom na Fakulte biológie Štátnej univerzity T. Ševčenka v Kyjeve. Učil na strednej škole vo Svidníku, na vtedajšej Vysokej škole veterinárnej v Košiciach, pracoval v ústave pre výskum rúd, doktor, kandidát vied. Zaoberal sa problematikou parazitológie, ichtiológie, hydrochémie, hydrobiológie a ekológie. Hlavné publikácie: Biologické problémy vodného hospodárstva na Východnom Slovensku, Záplavy v toku rieky Bodrog, Biomeliorácia vodných tokov, Vstup do zoológie veterinárnych medikov, Biomeliorácia vôd Slovenska a iné.

08.01.1940 narodil sa v Habure, okr. Medzilaborce, Vasiľ Turok - Heteš, pedagóg, kultúrno-spoločenský dejateľ, dramaturg Divadla A. Duchnoviča v Prešove, zapojil sa do procesu obrody identity Rusínov po r. 1989, stál pri zrode prvej rusínskej národnostnej organizácie v Česko-Slovensku - Rusínskej obrody na Slovensku, predseda Svetovej rady Rusínov - výkonného orgánu Svetového kongresu Rusínov, ktorú zastupoval 10 rokov. Inicioval premenovanie divadla z Ukrajinského národného divadla v Prešove na  Divadlo Alexandra Duchnoviča a presadil, aby sa hralo v rusínskom jazyku. Zomrel 07.11.2005 v Prešove.

09.01.1889 narodil sa v Ľubovci, okr. Prešov, Štefan Gojdič, pedagóg, cirkevný činiteľ, spisovateľ, publicista. Študoval na učiteľskom seminári v Prešove, teológiu ukončil v Budapešti. Učiteľ a riaditeľ učiteľského seminára v Prešove, organizoval literárnu spoločnosť Pčolka, dlhoročný predseda Spoločnosti A. Duchnoviča. Zomrel 11.07.1968 v Modre.

10.01.1951 sa začalo štátnou mocou vykonštruované hlavné pojednávanie pred štátnym súdom v Bratislave proti trom biskupom: Pavlovi Gojdičovi, Jánovi Vojtaššákovi a Michalovi Buzalkovi. Predsedom senátu bol Karol Bedrna. Obžalobu predniesol štátny prokurátor Ján Feješ. 15.01.1951 bolo súdne pojednávanie ukončené odsúdením P. Gojdiča a M. Buzalku na odňatie slobody na doživotie, J. Vojtaššáka na odňatie slobody na 25 rokov, ako aj všetkých na stratu občianstva, konfiškácie majetku a vysoké peňažné tresty.

11.01.1865 narodil sa v Přehořove, okr. Tábor, Česko, Karel Kadlec, český historik, právnik. Venoval sa histórii práva slovanských národov, ako aj histórii Rusínov po začlenení Podkarpatskej Rusi do ČSR. Spoluautor návrhu ústavy českého štátu. Prorektor Karlovej univerzity, generálny tajomník Českej akadémie vied a umení (1920). Zomrel 04.12.1928 v Prahe.

11.01.1978 zomrel Anton Skyba, zbormajster, ukončil mukačevský učiteľský seminár, kde neskôr pracoval ako učiteľ hudby. Založil mužský spevácky zbor "Meteor".

13.01.1889 narodil sa v Čornotisove, dnes Ukrajina, Alexander Ilnickij, kňaz, žurnalista, redaktor, hlavný dejateľ Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie. Absolvoval duchovný seminár v Prešove, vysvätený za kňaza v r. 1914. Slúžil na farnostiach v dedinách Iľnica, Veľké Lúčky. Bol členom hornej snemovne maďarského parlamentu (1939-1944), predsedom "Podkarpatského spolku vied" (1942-1944). Po smrti biskupa A. Stojku dočasne viedol Mukačevskú gréckokatolícku eparchiu. S príchodom "sovietskeho režimu" bol za odmietnutie prechodu na pravoslávie odsúdený na 25 rokov väzenia. Zomrel v r. 1947 v gulagu v sibírskom Tomsku, Rusko.

13.01.1900 zomrel Petro Kuzmjak, pedagóg, básnik, zberateľ národopisných artefaktov rusínskej materiálnej kultúry Vojvodiny. Študoval v Debrecíne. Plodnú tvorbu v oblasti pedagogiky a kultúrno-osvetovú činnosť vykonával v Ruskom Keresture v Srbsku. Po ňom je pomenovaná základná škola a gymnázium v Ruskom Keresture. Narodil sa v r. 1816 v Stráňanoch, okr. Stará Ľubovňa.

14.01.1884 narodil sa v Slovenskom Novom Meste, okr. Trebišov, Pavel Fedor, pedagóg, spisovateľ, kultúrno-spoločenský dejateľ. Vyštudoval ruský učiteľský seminár v Prešove, učil v Pčolinom, Habure a iných obciach. V r. 1925 spolu s Ivanom Dobošom vydali "Karpatorusskij bukvar", ktorý mal ešte ďalšie štyri vydania. Pripravili učebnice pre 2. a 3. ročník ruských národných škôl, bol jeden z organizátorov a predsedov Učiteľského obščestva (spoločnosti) Podkarpatskej Rusi a členom redakcie jej orgánu Narodnaja škola. Organizoval kurzy pre zvyšovanie kvalifikácie učiteľov, zostavoval kalendáre, písal divadelné hry, vydal zbierku poézie, román. Jeho diela sú napísané podkarpatským variantom rusínskeho jazyka. Cení sa aj kniha "Očerki karpatorusskoj literatury druhej pol. 19. storočia", "Krátka biografia Adolfa Dobrianskeho", "História Spoločnosti A. Duchnoviča" a iné. Zomrel 02.03.1952 v Prešove.

15.01.1887 narodil sa v Legnave, okr. Stará Ľubovňa, Alexander Beskyd, právnik, kultúrny činiteľ, čsl. správny úradník. Vyštudoval právo na budapeštianskej univerzite. V r. 1912-1919 školský inšpektor v Debrecíne. Po pripojení Podkarpatskej Rusi k Československu sa vrátil do Užhorodu, bol menovaný inšpektorom školského referátu. V napätej konfesnej situácii v kraji presadzoval tolerantný, ústavný postup. Ako čsl. úradník napomáhal vzniku Mukačevského pravoslávneho biskupstva, biskupstva reformovanej cirkvi evanjelickej, bol žiadaným sprostredkovateľom v ostrých konfliktoch medzi ortodoxnými a neortodoxnými Židmi, v jazykových sporoch medzi zástancami ukrajinského, ruského a rusínskeho smeru. V krízových mesiacoch r. 1938 sa snažil presadzovať zachovanie jednotného, demokratického Československa. 28.9.1938 za podpory guvernéra Konštantína Hrabara ponúkol svoju kandidatúru na miesto viceguvernéra Podkarpatskej Rusi tradične obsadzovanej Čechmi, čo malo, podľa jeho názoru, zmenšiť napätie medzi pražskou vládou a rusínskymi autonomistami. 1.10.1938 bol menovaný viceguvernérom, túto funkciu vykonával len do polovice októbra 1938. Ignorovaný miestnou vládou Andreja Brodyho sa vzdal svojej funkcie. Po rozpade ČSR v marci 1939 ponúkol svoje služby slovenskej vláde, bol odmietnutý a odišiel do Košíc, pripojených k Maďarsku na základe viedenskej arbitráže. Do štátnych služieb sa vrátil na krátku dobu v r. 1945. Po r. 1948 zostal v ústraní. Zomrel 24.02.1975 v Košiciach.

15.01.1930 narodila sa v Žitomire, Ukrajina, Tamara Simková, rod. Pazderníková. Herečka Ukrajinského národného divadla, súčasné Divadlo A. Duchnoviča v Prešove. Okrem mnohých charakterových rolí hrala aj vo filme Pásla kone na betóne. Zomrela 22.05.1993 v Prešove.

15.01.1949 narodil sa Jozsef Botlik, historik, publicista, teológ. Autor množstva prác o histórii stredoeurópskych regiónov Uhorska, vrátane Podkarpatskej Rusi.

16.01.1879 narodil sa v obci Ruske Pole, dnes Ukrajina, Julij Hadžega (pseudonym Julij Rusak), gréckokatolícky cirkevný dejateľ, historik, pedagóg, politik. Študoval na gymnáziu v Užhorode, v duchovných seminároch v Ostrihome a na univerzitách v Budapešti a vo Viedni. Vysvätený za kňaza v r. 1902, v r. 1907 menovaný za profesora duchovného seminára v Užhorode. Pod pseudonymom vydal "Očerki kuľturnoj istorii Podkarpatskoj Rusi" (1927), "Vospominanija" (1938). Zomrel 01.12.1947 vo väznici NKVD vo Ľvove.

16.01.1942 narodil sa v Užhorode Ivan Manajlo, výtvarný umelec, syn Fedora Manajla. Zakladateľ a riaditeľ Memoriálneho múzea Fedora Manajla. Od r. 1998 pôsobil v Maďarsku. Zomrel 02.08.2010 v Budapešti.

17.01.1897 narodil sa v obci Viľchivci, dnes Ukrajina, Alexander Chira, gréckokatolícky dejateľ, pedagóg, biskup ilegálnej gréckokatolíckej cirkvi na Podkarpatsku. Študoval v Užhorodskom duchovnom seminári, neskôr na Teologickej fakulte budapeštianskej univerzity. 06.08.1949 bol za odmietnutie prechodu na pravoslávie zatknutý a odsúdený na 25 rokov galejí v gulagu. V septembri 1956 bol oslobodený a začal vykonávať tajnú dušpastiersku prácu v rodnej dedine. Tajne vykonával duchovné povolanie v ilegálnej Mukačevskej gréckokatolíckej eparchii. Tajne vysvätil Jozefa Holovača a Ivana Semediho za biskupov. Zomrel 23.05.1983 v Karagande, Kazachstan.

18.01.1850 narodil sa v Sulíne, okr. Stará Ľubovňa, Július Stavrovský-Popradov, básnik, etnograf, publicista, filológ. Absolvoval duchovný seminár v Budapešti, študoval na budapeštianskej univerzite. Tu sa zoznámil s ruským diplomatom K. L. Kustodijevom, ktorý mal veľký vplyv na formovanie jeho slovanských a rusofilských názorov. Po vysvätení za kňaza (1875) slúžil v biskupskej kancelárii v Prešove. V r. 1879 na odporúčanie A. Dobrianskeho prevzal miesto farára v Čertižnom a zostal tam do konca života. Vo svojej tvorivej činnosti pokračoval v tradícii dejateľov staršej generácie, písal vlastenecké básne, etnografické a folklórne štúdie (Očerky iz Popradskoj Rusi; Skazka iz Spišskoj Rusi; Russkije poslovicy; Jarmarka v odnom gorode na Spiše), články z dejín Rusínov (nečto ob obrazovaniji vengro-ruskogo naroda; Otnošenije vengro-ruskych k madjaram), Iingvistické štúdie (Umstvovanije o vspomogatelnom glagole; Vylety na pole slavjanskoj filologii). Napísal (maďarsky) dejiny kláštora v Krásnom Brode a farnosti v Čertižnom. V r. 1883 zostavil rusínsky šlabikár (Russkij bukvar). Dospel k názoru, že prvou podmienkou úspešného ukončenia procesu národného obrodenia je kodifikácia rusínskeho jazyka, aj keď svoje diela písal podkarpatskou variantou ruštiny. Spolupracoval s redakciami novín Svet, Novyj Svet, Karpat, Listok, na stránkach ktorých publikoval svoje básne a štúdie. Zomrel 17.03.1899 v Čertižnom, okr. Medzilaborce.

18.01.1907 narodil sa v Šarišskom Štiavniku, okr.Svidník, Dionýz Ilkovič, fyzik, fyzikálny chemik, pedagóg. Gymnázium skončil v Prešove, Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity v Prahe, kde učil na stredných školách. Neskôr pôsobil ako profesor na Slovenskej vysokej škole technickej a Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Dekan, docent, profesor, akademik SAV, doktor vied. Známa vo vede ostala Iľkovičova formula (1934), vedecké práce: Polarografia, Technická fyzika, Teoretické základy elektrotechniky, Fyzika pre študujúcich na vysokých školách technických a ďalších 20 iných teoretických vedeckých prác. Vychoval celú generáciu fyzikov, inicioval založenie Ústavu matematiky a fyziky SAV, člen viacerých európskych vedeckých spoločností. Zomrel 03.08.1980 v Bratislave.

19.01.1890 narodil sa v Korostenku na Lemkovine Ivan Rusenko, ľudový básnik a dramatik. Po maturite na gymnáziu v Novom Sonczi ho povolali do rakúskej armády. Počas 1. svetovej vojny bojoval na srbskom a talianskom fronte. Po vojne bol učiteľom, v r. 1945 bol presídlený na Ukrajinu. Spolupracoval s Vaňom  Huňankom (D. Vyslocký), ktorý redigoval lemkovský časopis Lemko a kalendáre v USA.

22.01.1880 narodil sa Šándor Bonkaló, etnograf, historik, filológ, slavista, pedagóg. Študoval v Budapešti. Profesor, bol vedúcim katedry rusínskeho jazyka a literatúry budapeštianskej univerzity. Katedra bola otvorená v októbri 1919.

25.01.1932 narodil sa v Ruskom Keresture, Srbsko, Joachim Chološňaj, protoijerej ďjurďovský a dekan Bačky (Srbsko).

26.01.1791 narodil sa v Novej Sedlici, okr. Snina, Joann Čurgovič - "Karpatoruský Plutarch", cirkevný dejateľ, pedagóg, kanonik. Gymnázium ukončil v Užhorode, filozofiu študoval v Budapešti. Profesor užhorodského gymnázia a učiteľského seminára. Známa je jeho kniha "Cirkevné kázanie Joanna Čurgoviča". Titul doktora teológie dosiahol vo Viedni. Spolu s A. Duchnovičom a A. Dobrianskym bojovali za národné práva Rusínov, za ruský (rusínsky) jazyk v školách a v úradoch, podieľal sa na príprave memoranda Rusínov do Viedne. V škole sa riadil ideami Pestalocciho, bol proti telesným trestom v školách. Zomrel 02.10.1862 v Užhorode.

26.01.1879 narodil sa v obci Solnok (Abauj), Ivan Gender – Suchodolskij, spisovateľ, pedagóg a verejný činiteľ. 25 rokov učil v učiteľskom seminári v Prešove, bol vo vedení Spolku učiteľov Prjaševčiny, redaktorom časopisu Russkaja škola a tajomníkom Spoločnosti A. Duchnoviča v Prešove. Zomrel 04.01.1952 v Prešove.

26.01.1941 bola v Užhorode založená Podkarpatská vedecká spoločnosť (Podkarpatskoje Obščestvo Nauk), ktorá sa zaoberala výskumnou a vydavateľskou činnosťou. Spoločnosť vydala mnoho kníh, učebníc, časopisov v rusínskom jazyku. Čestným predsedom spoločnosti bol A. Hodinka. Prvým výkonným riaditeľom bol I. Harajda.

26.01.1945 narodil sa v Englewoode, New Jersey, USA, Paul Robert Magocsi, historik, pedagóg, profesor, akademik, ideológ národného obrodenia Rusínov vo svete. Autor viac ako 600 publikácií z histórie, politológie, bibliografie, socioligvistiky a kartografie, ktoré vyšli v anglickom, nemeckom, francúzskom, čínskom, rumunskom, ukrajinskom jazyku a v iných slovanských jazykoch. Viac ako polovica prác je o Rusínoch, ich histórii a kultúre. Diela: Formovanie národnej identity. Podkarpatská Rus (1948-1948), (Užhorod 1994), Galicia: A Historical and Bibliographic Guide( Toronto 1983), Our People: Carpatho-Rusyns and Their Descendants in North America (Toronto 1984), Ukraine: A Historical atlas (Toronto 1985), Carpatho-Rusyn Studies: An Annotated Bibliography (NY 1988-2005), The Rusyns of Slovakia (NY 1993), Rusyny na Sloveňsku / Rusíni na Slovensku (Prešov 1994),  Historical Atlas of East Central Europe (Seattle 1993), A History of Ukraine (Toronto 1996), Encyclopedia of Rusyn History and Culture (Toronto 2002), The Roots of Ukrainian Nationalism: Galicia as Ukraine´s Piedmont (Toronto 2002), Rusyňskyj jazyk (Opole 2004), Narod nyvydky (Užhorod 2007) - kniha vyšla v niekoľkých jazykoch. memorandum

27.01.1741 narodil sa v obci Malá Pastil, dnes Ukrajina, Ioann Pastelij, osvietenský činiteľ, gréckokatolícky duchovný, pedagóg a historik. Teológiu študoval v Užhorode, Budíne a Jágri. Od r. 1765 profesor etiky na Mukačevskom duchovnom seminári, niekoľko rokov slúžil na farnostiach v Humennom, Chuste a Mukačeve. V r. 1787 ho biskup Andrej Bačinský vymenoval vikárom nového Prešovského vikariátu so sídlom v Košiciach. Prívrženec osvietenského absolutizmu, napísal elégiu na počesť cisára Jozefa II. Kritizoval prázdny život časti duchovných (Pisň o dolžnosti pastyrja duševnago). Aktívne sa zúčastnil hľadania argumentov proti nežiadúcemu patronátu jágerského biskupa nad Mukačevskou eparchiou. Napísal významné historické práce z dejín Mukačevskej diecézy (Historia Diocesis Muncasiensis, M. Lučkaj ju prevzal ako súčasť 5. zväzku svojej práce Historia Carpato-Ruthenorum) a dejín Rusínov (De origine Ruthenorum). V nich opakoval romantickú teóriu svojho staršieho súčasníka A. F. Kollára o dejinách Mukačevskej diecézy a pôvode Rusínov. Zomrel v r. 1799 v Užhorode.

27.01.1926 narodil sa Pavel Bedzir, umelec, grafik. Ukončil Užhorodské umelecké učilište. Jeho filozofické krédo - duchovný rast, odmietnutie "socrealizmu". Spolu s manželkou, E. Bedzir-Kremnickou boli v centre užhorodskej novej vlny "šesťdesiatnikov", založili neformálnu avantgardnú skupinu. Vytvoril sériu grafických filozofických kompozícií "Život stromov".

27.01.1995 bola pred zástupcami štátu, akademickou, vedeckou a národnou verejnosťou vyhlásená a prijatá kodifikácia rusínskeho jazyka na Slovensku. Prvým, ktorý sa chopil neľahkej úlohy stvorenia prvých pravidiel rusínskeho pravopisu, bol bývalý učiteľ Štefan Bunganič. Najväčšie zásluhy v procese kodifikácie v 90. rokoch sa pripisujú Vasiľovi Jaburovi a Jurajovi Paňkovi. Dôležitým medzníkom bol prvý medzinárodný vedecký seminár o rusínskom jazyku, ktorý zorganizovala Rusínska obroda na Slovensku v Bardejovských Kúpeľoch (6.-7.11.1992). Tento seminár vytýčil taktiku a stratégiu kodifikácie a ďalšieho rozvoja rusínskeho jazyka nielen na Slovensku, ale aj v okolitých štátoch, kde Rusíni žijú (Ukrajina, Poľsko a Maďarsko). Ďalším medzníkom v tomto procese bolo založenie Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry pri ROS v Prešove v januári 1993, ktorého prvým vedúcim sa stal Juraj Paňko. Vasiľ Jabur predniesol hlavný referát na vedeckom seminári pri slávnostnom vyhlásení kodifikácie rusínskeho jazyka v Bratislave. Na budove, v ktorej sa celý akt udial - študenský domov Družba, je umiestnená pamätná tabuľa, ktorú venovali vďační podkarpatskí Rusíni 27.01.2013. 
                           
29.01.1905 narodil sa v Zaričove, dnes Ukrajina, Ivan Harajda, maďarsko-poľský lingvista rusínskeho pôvodu, prekladateľ, redaktor a vydavateľ. Maturoval v Székesfehérváre, absolvoval právnickú fakultu budapeštianskej univerzity. Od r.1929 štipendista poľskej vlády na Jagelonskej univerzite v Krakove, kde po štúdiu aj učil, prekladal klasické diela poľskej a maďarskej literatúry. So začiatkom 2. svetovej vojny ako občan Poľska (od r. 1935) zdieľal osudy svojich kolegov z univerzity. Spolu s nimi bol zatknutý v r. 1939 a uväznený v koncentračnom tábore Saxenhausen. V r. 1940 ako ťažko chorý prepustený. Usadil sa v Užhorode, kde sa zapojil sa do kultúrneho života. Výkonný riaditeľ Podkarpatskej vedeckej spoločnosti (Podkarpatskoje Obščestvo Nauk, 1941). Redaktor a vydavateľ vedeckého časopisu PON "Zorja-Hajnal", literárnych časopisov "Literáraturna Nedilja", "Ruska molodež", série kníh v edíciách Ľudová knižnica ("Narodna biblioteka"), Detská knižnica ("Ditoča biblioteka"), Literárno-vedecká knižnica ("Literaturno-naukova biblioteka"). Zostavoval veľké hospodárske kalendáre, publikoval monografie, preklady. Jeho najvýznamnejším prínosom bolo vydanie Gramatiky rusínskeho jazyka ("Grammatika ruskoho jazyka", PON, 1941), ktorou Harajda ukončil proces kodifikácie rusínskeho jazyka, a Všeobecnej bibliografie Podkarpatska ("Zahalna bybliografija Podkarpatja", PON,1944). Zostavil poľsko-maďarský slovník, rusínsky slovník cudzích slov, pripravoval rusínsko-maďarský slovník. Po príchode Červenej armády na Podkarpatsko bol zatknutý sovietskou protišpionážnou službou SMERŠ (17.11.1944). Zomrel 13.12.1944 počas vypočúvania na zlyhanie srdca vo väznici v Užhorode.

29.01.1930 sa narodil vo Veľkých Bukovciach, okr. Stropkov,  Šlepecký, Andrej, literárny historik, pedagóg. Študoval na ruskom gymnáziu v Prahe a Humennom (1951) a na Karlovej univerzite v Prahe (1951-1956). Vyučoval ruskú literatúru na Univerzite P.J. Šafárika (1958-1992), kde dosiahol titul (docent a kandidát vied). Publikoval niekoľko prác o národnom obrodení Karpatských Rusínov v 19. storočí, vrátane série životopisov o národných buditeľoch - Zakarpatski buditeli a naša súčastnisť (1957). Osobitnú pozornosť venoval Alexandrovi Pavlovičovi, vrátane jeho rozsiahleho životopisu (1982) a antológie autorovho spisu Izbranoje proizvedenija (1955), ktoré zostavil so svojím strýkom Ivanom Šlepeckým.  Šlepeckého výskum v archívoch po celom Československu súvisiaci s Karpatskými Rusinmi vyústil do spracovania Fondu bývalého gréckokatolíckeho eparchiálneho archívu v Prešove (1984) a zverejnenia archívnych materiálov pozostalosti o.i. Ivana Kapišovseho, biskupa Andrija Bačinského, Alexandra Pavloviča a Eugena Fencika. Šlepecký nikdy nezaujal jasné stanovisko k národnostnej otázke, opísal rusínske národné obrodenie raz v kontexte ruskej a inokedy v kontexte ukrajinskej kultúry. Bol jedným z mála vedcov z Československa, ktorí v období komunizmu publikovali na Západe, najmä v novinách a zborníkoch Lemkovského združenia v USA a Kanade. Zomrel 29.1.2013 v Prešove.   Bibliografia: Jurij Bača, „Za Andrijem Šlepeckým“ Družno vpered XL1I, 3 (Prešov, 1993), s.9; Tamara Bajcurová, "Pamjati kolehy," Dukla, XLII, 4 (Prešov, 1994), s. 72-74.

29.01.1932 narodil sa v Sukove, okr. Humenné, Andrej Gaj, maliar. Skončil Ruské gymnázium v Humennom a Vyššiu školu výtvarného umenia v Bratislave. Výtvarný redaktor Družno vpered, učil výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. Autor početných portrétov, krajiniek, známe sú: Máj, Odliv, Trio, Ruiny, Útek, Žena s kohútom, Mamina sestra, Balada o koscoch a iné. Monumentálne práce robil spolu s Mikulášom Dicom v Starine, mozaiky v Bardejove, vo Svidníku, vlastné mozaiky v Prešove, Humennom, Košiciach, Svidníku. Vystavoval doma i v zahraničí. Zomrel 15. februára 2016 v Prešove.

30.01.1765 narodil sa v Mukačeve, dnes Ukrajina, Vasilij Kukoľnik, pedagóg, fyzik, agronóm, právnik, jeden z plejády rusínskych učencov, ktorý prišiel do Ruska na začiatku vlády  Alexandra I. Po absolvovaní Viedenskej univerzity, viedol katedru agronómie v Zamostí na Západnej Haliči. Na pozvanie Ivana Orlaja v r. 1805 prišiel do St. Peterburghu, kde sa stal profesorom a neskôr aj riaditeľom Hlavnej pedagogickej univerzity. Prednášal fyziku, chémiu, agronómiu a rímske právo. V lete 1820 viedol v Nežine vyššie gymnázium, ale strata kontaktu s hlavným mestom mu spôsobila ťažkú depresiu, ktorá ho priviedla až k samovražde. Zomrel 06.02.1821 v Nežine, Rusko.

30.01.1932 narodil sa v Chuste, dnes Ukrajina, Ivan Krivskyj, fyzik, spoločenský dejateľ. Absolvent Fyzikálno-matematickej fakulty Užhorodskej univerzity, doktor fyzikálno-matematických vied, vedúci oddelenia elektrónovej fyziky Akadémie vied Ukrajiny. Po rozpade ZSSR sa stal členom komisie na rozpracovanie projektu o Špeciálnom samosprávnom území Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, člen Federácie národnostných menšín Maison de PAIS, zástupca predsedu Spoločnosti karpatských Rusínov.   

31.01.1929 narodil sa v Geraltove, okr. Prešov, Peter Dziak, pedagóg. Skončil učiteľskú akadémiu, Pedagogickú fakultu Slovenskej univerzity. Učil v Klenovej, Starine, Rudňanoch a na Strednej pedagogickej škole v Prešove. Pôsobil aj na Pedagogickej fakulte v Prešove. Spoluautor koncepcie vyučovania hudobnej výchovy na základných školách, autor učebnice hudobnej výchovy pre 8. ročník a spoluautor učebnice pre 3. ročník základnej školy. Zomrel 08.09.1991 v Prešove.