Rusínske kalendárium

01.02.1931narodil sa Volodymyr Mykyta, maliar, žiak B. Erdélyiho, J. Bokšaja, F. Manajla. Okrem Užhorodu úspešne vystavoval svoje obrazy vo Francúzsku, Švajčiarsku, Maďarsku, Bulharsku, Japonsku a Kanade.

01.02.1919 narodila sa v Mukačeve Helena Rudlovčáková, rod. Mikitová. Manželka Andreja Rudlovčáka, s ktorým spolupracovala od prvých rokov existencie vysielania pre Podkarpatskú Rus a od začiatku vysielania v ukrajinskom jazyku v Prešove. Organizovala prácu redakcie literárnych relácií, bola režisérkou a redaktorkou. Neskôr si zvolila cestu za vedou v Slovenskej akadémii vied, potom vo Výskumnom kabinete ukrajinistiky FF UPJŠ, kde napísala mnoho vedeckých prác, monografií, recenzií a učebníc najmä o literatúre a žurnalistike v karpatskom regióne a na Prešovsku. Zomrela v r. 2007 v Prahe.

01.02.1947 narodil sa András Benedek, historik kultúry, publicista, básnik. Ukončil Užhorodskú štátnu univerzitu, pracoval ako redaktor v novinách. Od r. 1976 žije v Maďarsku, kde prezentuje históriu a kultúru Podkarpatských Rusínov. Diela: Susedia dobrí aj všelijakí, Rusíni - gens fidelissima (Užhorod 2000) a (Budapešť 2004) a iné.

03.02.1892 narodil sa v Jarabine, okr. Stará Ľubovňa, Ivan Kynďa, drotár, publicista, prozaik. S drotárskou krošňou sa dostal do mnohých krajín Európy. V čase 1. svetovej vojny sa ocitol v ruskom zajatí (1914), bol svedkom revolučných udalostí v Rusku (1917-1918), zúčastnil sa protifašistického odboja medzi partizánmi na Zamagurí. Zbieral ľudovú tvorbu, písal o svojich drotárskych zážitkoch a publikoval. Diela: História spišských drotárov a Drotári. Zomrel 20.07.1964 v Jarabine.

04.02.1897 začala sa akcia Edmunda Egana na Verchovine (Podkarpatsko), ktorá bola praktickou pomocou dedinčanom horských oblastí v čase katastrofálnej hospodárskej situácie. Z Tyrolska, Švajčiarska a Bavorska bol dovezený dobytok, ktorý bol rozdelený medzi gazdov. Vo verchovinských dedinách boli organizované kooperácie (družstvá), kreditné banky (kasy), ktoré poskytovali výhodné pôžičky na rozvoj hospodárstva. Fungovali hospodárske školy, boli vybudované farmy.

04.02.1912 narodil sa v obci Holubinoje, dnes Ukrajina, Michail Molnar, pedagóg, spisovateľ, folklorista. Ukončil mukačevské ruské gymnázium. Organizoval dedinský komorný spevácky zbor "Holubynska borona". Písal eseje o etnografii Svaljavštiny, zapisoval obrady, lexiku rusínskeho jazyka, hudobný folklór. Časť jeho etnografických zápisov bola vydaná jeho bratom Vasiľom Molnarom v zborníku "Vičurky u vujny Polani". Zomrel 18.12.1997.

04.02.1924 narodil sa v Košeľove, dnes Ukrajina, Ivan Kalinič, pedagóg, spisovateľ, maliar. Po skončení gymnázia vstúpil dobrovoľne do Červenej armády. Po skončení vojny učil na školách, bol riaditeľom a popri práci študoval na Užhorodskej univerzite. V r. 2001 sa stal laureátom medzinárodnej Ceny A. Duchnoviča. Vydal ako spoluautor knihu o chustskej internátnej škole (1963), zborník poézie „Chust nad Tisou“(1994), po rusínsky „Smije sja Verchovina“ (1996), „Verchovynski večurnyci“ a „Poetyčni iskrynky“ (2002). 

04.02.1941 narodil sa v Nižných Čabinách, okr. Medzilaborce, Michal Čabala, maliar. Študoval na umelecko-priemyselnej škole v Brne, Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesorov D. Millyho, J. Mudrocha a J. Matejku. Po krátkom pôsobení na katedrách výtvarnej výchovy PdF v Trnave a v Prešove, umelec v slobodnom povolaní od r. 1972. Bol to posledný bohém prešovskej výtvarnej obce. Svoju tvorbu prezentoval na 60 kolektívnych výstavách (posledná v r. 2001 v Prešovskej galérii) a na šiestich samostatných výstavách. Jeho doménou bola krajinomaľba, rád stvárňoval divadelné motívy, skvelé boli jeho portréty i zátišia. Patril k najvernejším a najobľúbenejším autorom „prešovských montmartrov“. Zomrel 03.08.2002 v Prešove.   

07.02.1864 narodil sa v obci Ladomirov, okr. Snina, Anton Hodinka, maďarský slavista, etnograf, akademik Maďarskej akadémie vied, rektor Pécskej univerzity, čestný predseda Podkarpatskej vedeckej spoločnosti (1941-1943). Sú známe jeho historické práce, medzi nimi aj populárna "Utcjuznina, gazdustvo i prošlosť južnokarpatskych Rusynuv" (1923), ktorá bola preložená aj do anglického a francúzskeho jazyka. V jeho tvorbe možno nájsť aj lexikografické a etnografické práce, ktoré aj dodnes nestratili svoju hodnotu: "Hlaholnycja", "Pisni našych predkuv" a ďalšie. V práci "Peršoje i vstupiteľnoje slovo moje id čestnym členam Podkarpatskoho obščestva nauk", sa razantne postavil na stranu zástancov miestneho rusínskeho nárečia ako základu literárneho jazyka. Zomrel 15.07.1946 v Budapešti.

08.02.1896 narodil sa v obci Saražinki pri Kyjeve, Vsevolod Kolomackij, archimandrita Andrij. Skončil kyjevské duchovné učilište, duchovný seminár aj vojenské učilište. V r. 1916 dobrovoľne vstúpil do 127. pluku československých legionárov, neskôr do armády gen. Denikina. Po porážke v r. 1920 emigroval do Turecka, ďalej do Rumunska a na Podkarpatskú Rus do Československa. Vybral si cestu kňaza. Na začiatku 30. rokov 20. storočia sa stal hlavným architektom a budovateľom pravoslávnych chrámov, vybudoval chrám Pokrovu Božoj Materi v Užhorode, chrám - pamätník v Užhorode i Medzilaborciach, chrámy v Čechách, na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi, celkom 90 chrámov. Zomrel 13.02.1980 v Rumburku v Českej republike.

08.02.1932 narodila sa v Habure, okr. Medzilaborce, Mária Chomová, rod. Dupkaničová, pedagogička, jazykovedkyňa, autorka mnohých literárnych diel, spoluautorka knižky "Obrodžinja Rusyniv" (2005), zodpovedná redaktorka Rusínskych literárnych almanachov, aktívna kultúrna dejateľka Rusínskej obrody na Slovensku, Spolku rusínskych spisovateľov Slovenska a dopisovateľka novín INFORUSÍN. Zomrela 16.02.2009 v Bratislave.

12.02.1866 narodil sa v Brezničke, okr. Stropkov, Ivan Polivka, pedagóg, spoločenský dejateľ, blízky priateľ a spolupracovník A. Pavloviča. Ukončil užhorodský učiteľský seminár. Pedagóg na školách východného Slovenska (Sedliska, Svidník). Zostavil univerzálnu učebnicu, zahrňujúcu základnú látku z dejepisu, zemepisu, matematiky, fyziky, prírodovedy, poľnohospodárstva a účtovníctva "Učebnaja kniha realnych nauk dlja podkarpatskych ugroruskych narodnych škol dlja povsedennoho i povtoriteľnoho učenija" (1896, 1901). Zapisoval ľudové rozprávky, piesne, legendy, príslovia a iné. Zozbierané piesne boli publikované M. Vrabeľom. Vydal zborník básní A. Pavloviča "Vinec" (Užhorod 1920). Zomrel 03.10.1930 v Bukovciach.

12.02.1835 narodil sa v Čabinách, okr. Medzilaborce, Anatolij Kralickyj, cirkevný dejateľ, spisovateľ, pedagóg, etnograf. Študoval v bohosloveckej škole v Mariapovčanskom monastieri, neskôr v Krásnobrodskom. Vysvätený bol v r. 1858 v Prešove, vstúpil do rádu sv. Vasilija Velikoho, bol protoigumenom Svätonikolajevského monastiera v Mukačeve, žiakom a nasledovateľom A. Duchnoviča, autorom viacerých historických opisov monastierov a historických pamätnikov, ako aj národopisných štúdií. Významná je jeho povesť Knieža Laborec. Zomrel 01.02.1894 v mukačevskom monastieri.

12.02.1922 narodil sa v obci Holubinoje, dnes Ukrajina, Vasiľ Molnar, spisovateľ, filológ, pedagóg. Spoluautor gramatiky "Materyňskyj jazyk". Svoju tvorbu publikoval ešte počas štúdia na gymnáziu v almanachu "Žyva struja". Vydal zborníky "Poklik otčoho kraja", "Vičurky u vujny Polani", "Što ňa boliť...".

12.02.1966 zomrel v Ruskom Keresture, Srbsko, Petro Riznič Ďaďa, divadelný režisér, dramaturg a publicista. Je po ňom pomenované poloprofesionálne rusínske divadlo v Ruskom Keresture.

14.02.869 zomrel Konštantín Filozof (svätý Cyril), vierozvestca Slovanov, autor slovanského písma, prvých prekladov sv. Písma a liturgických textov do slovanského jazyka. Narodil sa v r. 827 v meste Solún (Grécko).

14.02.1732 narodil sa v Kamienke, okr. St. Ľubovňa, Ivan Bradáč, cirkevný dejateľ, osvietenec, biskup Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie. Učil sa v Kamienke, Spišskej kapitule, Levoči a Trnave. V r. 1771 dosiahol nezávislosť mukačevskej eparchie od katolíckych jágerských biskupov. Vydal "Bukvar" (1770). Zomrel 05.07.1772 v Mukačeve
.
14.02.1937 narodil sa v Jarabine, okr. Stará Ľubovňa, Michal Barnovský, historik. Strednú školu skončil v Prešove, potom študoval na Historickej fakulte Kyjevskej štátnej univerzity T. Ševčenka. Pracoval v Krajskom múzeu v Prešove, v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, v Ústave histórie SAV v Bratislave, kandidát vied, doktor vied. Špecializoval sa na novšiu históriu ČSR. Jeho monografické práce: Hospodársky rozvoj Slovenska v r. 1945 - 1955, Na ceste k monopolu vlády, Otázky industrializácie východného Slovenska po roku 1945, Ruské politické strany na Podkarpatskej Rusi a východnom Slovensku v medzivojnovom období, K otázkam tzv. buržoázneho nacionalizmu na Slovensku a iné. Publikoval okolo 60 prác. Zomrel 31.05.2008 v Bratislave.

16.02.1854 narodil sa Viktor Kaminský, kňaz, pedagóg, žurnalista. Ukončil duchovný seminár v Budapešti. V rokoch 1878-1891 profesor Užhorodského duchovného seminára, od r. 1896 predseda Spoločnosti sv. Vasilija Velikoho. Vydal Cirkevné kázne J. Čurhoviča, napísal Históriu Užhorodského učiteľského seminára.

17.02.1750 narodil sa Alexej Povčij, gréckokatolícky cirkevný dejateľ, biskup Mukačevskej eparchie. Študoval vo Veľkom Varadíne (Rumunsko) a v Barbareu vo Viedni (1775-1778). Významne prispel k rozvoju školského vzdelávania Rusínov, zabezpečoval vydávanie bohoslužobných kníh, jeho podporu využili V. Dovhovič, M. Lučkaj, A. Duchnovič.

17.02.1829 zomrel v Odese, Ukrajina, Ivan Orlaj, vedec, lekár, filozof, historik. V r. 1791 emigroval do Ruska do St. Peterburgu, kde získal lekárske vzdelanie. Pracoval ako lekár v Semenovskom pluku, neskôr na cárskom dvore, bol tajomníkom chirurgickej akadémie, redaktorom jediného lekárskeho časopisu v Rusku. Organizátor a zakladateľ zdravotníckeho systému v cárskom Rusku. V období reformy vysokoškolského vzdelávania boli v Rusku založené mnohé univerzity, lýceá a tak počet profesorských kádrov doplňovali aj karpatskí Rusíni, ako Lodij, Kukolnik, Baluďanský a iní. Orlaj sa zaoberal aj históriou juhozápadnej Rusi, tu zahrnul aj oblasť od Visly k Čiernemu moru, oboznamoval ruských vedcov s históriou Karpatskej Rusi. Narodil sa v r. 1770 v Chuste, dnes Ukrajina.

17.02.1949 narodila sa v Stráňanoch, okr. Stará Ľubovňa, Anna Kuzmiaková. Po skončení štúdia na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove učila v Jakubanoch, neskôr prišla do Prešova, kde pracovala v aparáte KZUP, potom v redakcii ukrajinských novín Nove žytťa. Po vzniku Rusínskej obrody (1991) a týždeníka Narodne noviny od začiatku pracovala ako jeho redaktorka. Predsedníčka Rusínskej obrody na Slovensku (2001-2006). Organizátorka podujatí ako Duchnovičov Prešov, Na figľarsku notu, klubové večery, festivaly a založila noviny INFORUSÍN. V spoluautorstve vydala knihu "Naša dvadsaťročna puť" o činnosti Rusínskej obrody na Slovensku a Hymnické spevy Rusínov (CD nosič). 
19.02.1930 narodil sa v Turja Pasike, dnes Ukrajina, Ernest Šofranko, pedagóg, biológ. Skončil Ruské gymnázium v Humennom a Vysokú poľnohospodársku školu v Nitre. Pracoval na Katedre biológie Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove a v Ústave ochrany životného prostredia Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. Kandidát vied, docent. Skúmal problematiku rastlinnej genetiky. Spoluautor učebnice Základy rastlinnej fyziológie (1959). Napísal štúdiu Metódy polárnej hybridizácie rastlín (1965), študoval rastlinstvo parkov vo Fričovciach, Župčanoch, Ostrovanoch a napísal publikáciu Dendrologický prieskum parkov Prešovského okresu a iné. Zomrel 02.03.1992 v Prešove.

20.02.1914 narodil sa v obci Strabičovo, dnes Ukrajina, Ivan Kerča, básnik, novinár, politik. Vyštudoval Filozofickú faktultu KU v Prahe. Jeho tvorba sa stala živelnou demonštráciou rusínskej inteligencie Podkarpatska proti sovietskemu totalitnému režimu. Zomrel v r. 1951 v Užhorode.

20.02.1923 narodila sa v obci Ostružnica, okr. Snina, Anna Halgašová, ľudová spisovateľka. Autorka knihy "Stružnickyma pišnykami", jej básnická tvorba je vydaná v zborníku rusínskej národnej poézie "Terňova ruža" (2002) a v antológii rusínskej poézie Rusínske/ruské piesne (1997). Zomrela 15.01.1996 v Prešove.

20.02.1943 narodil sa v obci Horonda, Ukrajina, Igor Kerča, spisovateľ, prekladateľ, spoluautor súčasnej gramatiky rusínskeho jazyka "Materyňskyj jazyk" (1999). Zostavil čítanku pre nedeľné školy "Utcjuznyna" (2001), Matiáš, kráľ Rusínov (2001). V r. 2007 publikoval Rusínsko-ruský slovník s 59 tisíc heslami.

21.02.1888 narodil sa v Chuste, dnes Ukrajina, Ivan Kurťak, učiteľ, politický dejateľ, poslanec československého parlamentu za Autonomnyj zemledilskyj sojuz. Základným obsahom jeho politickej aktivity bol boj za autonómiu Podkarpatskej Rusi. Zomrel 02.01.1933 v Sevľuši, Ukrajina.

21.02.1919 narodil sa v obci Huklivoje, dnes Ukrajina, Emilian Baleckij, jazykovedec, historik, vysokoškolský pedagóg v Budapešti a Bratislave. Pripravil malú antológiu rusínskych textov (1980). Analyzoval nárečie Rusínov obce Komloška v Maďarsku, skúmal lexiku historických dokumentov 17. storočia. Zomrel v r. 1981 v Budapešti.

23.02.1945 pri príležitosti osláv Dňa Červenej armády padlo rozhodnutie o založení Štátneho ruského gymnázia v Medzilaborciach. Iniciátormi jeho založenia boli bratia Peter a Štefan Bunganičovci a Vasiľ Latta. Prijímacie skúšky sa konali v marci, inde v krajine ešte prebiehali posledné vojnové boje. Vyučovať sa začalo v budove bývalého notárstva, prvým riaditeľom školy sa stal Peter Bunganič. Učiteľský zbor okrem neho tvorili Štefan Bunganič, Vasiľ Latta, Alexander Ljubimov, Gabriela Stavrovská a duchovný otec M. Molčány. V Medzilaborciach po vojne nebolo možné vytvoriť vhodné podmienky pre normálny chod školy. V lete 1945 sa gymnázium presťahovalo do Humenného, kde boli, aj keď skromné, priestory pre triedy aj pre internát. Počet žiakov v nasledujúcich rokoch rýchlo rástol a v šk. r. 1947/48 študovalo na gymnáziu v 10 triedach už 367 žiakov. Štátne ruské gymnázium, ako jediná škola svojho druhu v širokom okolí, si získalo veľkú popularitu a veľkou mierou prispievalo k zvyšovaniu vzdelanosti mládeže širokého okolia. Vyučovalo sa podľa sovietskych učebníc písaných v ruskom jazyku, ktoré škola žiakom zapožičiavala. V r. 1950 sa škola presťahovala do humenského kaštieľa, ktorý poskytoval lepšie podmienky pre celkový chod školy a zotrvala tu do r. 1953. 

23.02.1959 narodil sa v Hostoviciach, okr. Snina, Stanislav Stankoci, výtvarník, dizajnér, grafik, pedagóg. Študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Košiciach, úžitkovú grafiku na VŠVU v Bratislave. Absolvoval študijné pobyty v Paríži (1982-1983) a v Helsinkách (1992–1993), docent, profesor na VŠVU v odbore dizajn. Výtvarník a grafický dizajnér v slobodnom povolaní, pedagóg na Fakulte architektúry STU v Bratislave, od r. 2002 vedúci Ateliéru grafického dizajnu VŠVU, od r. 2011 rektor VŠVU v Bratislave. Člen mnohých odborných porôt, komisií a poradných orgánov. Vystavoval na vyše 70 kolektívnych a 40 samostatných výstavách doma i v zahraničí (Poľsko, Švédsko, Belgicko, Dánsko, Portugalsko, Fínsko, Rakúsko, Holandsko, Česko, Nemecko, Mad‘arsko, Francúzsko, Kanada). Získal viacero ocenení: Cena Za najkrajšiu knihu Slovenska (1994, 1995, 1998, 2002), Najkrajší kalendár Slovenska (1999), 1. miesto v súťaži Plagát SFVU (1986, 1987). V r. 2000 Galéria mesta Bratislavy mu vydala monografiu Ivan Jančár: Stanislav Stankoci 84:00.

24.02.1921 narodil sa v obci Dubriniči, dnes Ukrajina, Anton Kaššaj, maliar - monumentalista, žiak J. Bokšaja. Predstaviteľ mladšieho pokolenia podkarpatskej maliarskej školy. Zviditeľnil sa hneď prvým dielom Zima v Karpatoch (1952). Dlhoročný predseda Spolku umelcov Podkarpatska. Zomrel 01.01.1991 v Užhorode.

24.02.1952 narodil sa v Ňagove, okr. Medzilaborce, Jozef Kudzej, básnik, spisovateľ, prekladateľ, bájkár. Poéziu začal písať v r. 1997 pre baziliánsky časopis Blahovistnyk, od  r. 2005 publikuje v časopise Spoločnosti sv. Ioana Krstiteľa - Artos a v gréckokatolíckych rusínskych kalendároch. Z prózy sú to krátke poviedky zo života ľudí Laboreckej doliny. Spolupracoval s Františkom Krajňákom, gréckokatolíckym kňazom, na všetkých prekladoch cirkevných kníh a textov z cirkevnoslovanského do rusínskeho jazyka. Diela: „Malý gréckokatolícky katechizmus pre rusínske deti“ (preklad 1992), „Akafist svjaščenomučenikovi P. P. Gojdičovi“ (autor 2006). Akafist vo veršoch bol nahratý pre rusínske vysielanie NEV Slovenského rozhlasu. Naspievali ho, okrem J. Kudzeja, I. Blaško, S. Smetanka, M. Smetanková a O. Kosť. Vydal niekoľko zbierok bájok na svetské aj náboženské témy: „Múdrosť života“ (2008), „Bajky-zabavľajky“ (2008), „Duchovné piesne“ (2008), “Pacerky“ (2008), „Bajkárove myšlienky“ (2009), „Kadylo“ (2011), „(Ča)bajka“ (2012), “Bajkal“ (2013), „Bajkomat“ (2014) a ďalšie. Laureát Ceny A. Duchnoviča.

25.02.1917 narodil sa v Ňagove, okr. Medzilaborce, Teodor Haburčák, pedagóg. Študoval na učiteľskom seminári v Prešove a neskôr na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Učil na obchodnej akadémii, zdravotníckej škole, bol vedúcim katedry ruského jazyka pri rektoráte UK v Bratislave, docent, kandidát vied. Skúmal ruskú lexikológiu a lexikografiu, technickú terminológiu. Autor okolo 20 učebníc ruského jazyka pre rôzne typy škôl na Slovensku, zostavil niekoľko slovensko-ruských terminologických slovníkov pre lekárov, stavbárov, architektov novinárov a iné.

25.02.1922 narodil sa v Kule, Srbsko, Eugen E. Kočiš, sochár a maliar.

27.02.1910 narodil sa v obci Osoj, dnes Ukrajina, Fedor Potušniak, vedec, etnograf, archeológ, pedagóg, spisovateľ. Napísal monografiu "Archeologični znachidky bronzovoho ta zaliznoho viku na Zakarpatsku" (1958). Zomrel 11.02.1960 v Užhorode. 

28.02.1931 narodila sa v Medzilaborciach Anna Simková, rod. Klecová, herečka Ukrajinského národného divadla v Prešove, v súčasnosti Divadlo A. Duchnoviča. Divadlo vzniklo v r. 1945 a medzi prvými hercami boli aj Anna Simková, jej manžel Mikuláš Simko, švagor Pavel Simko s manželkou Tamarou Simkovou. Všetci boli vynikajúcimi hercami, dlhé roky spolupracovali s ukrajinským, neskôr s rusínskym rozhlasovým vysielaním. 

29.02.1920 bola autonómia Podkarpatskej Rusi zakotvená v Ústave ČSR. Funkciu guvernéra Podkarpatskej Rusi (vysoký štátny úradník) vykonával Rusín, ale závislý na centrálnej vláde, resp. na viceguvernérovi, ktorý bol českým úradníkom.