„Môj život a prácu ovplyvnili náhodné, ale osudové stretnutia s významnými chirurgmi,“

Pred desiatimi rokmi získal od Svetovej akadémie neurochirurgie čestné uznanie za rozvoj neurochirurgie v prospech ľudstva. Tohto roku ho prezident Slovenskej republiky vyznamenal Pribinovým krížom I. triedy. Neurochirurg, profesor MUDr. Juraj Šteňo, PhD., prednosta Neurologickej kliniky v Bratislave, je mimoriadnou osobnosťou, uznávanou odborníkmi na celom svete a množstvom vďačných pacientov, ktorých vytrhol smrti a vyliečil. Doma – v Klenovej si významného rodáka predminulú nedeľu v rámci osláv 460. výročia prvej písomnej zmienky o obci uctili udelením čestného občianstva.

„Ak má niekto čo i len štipku talentu a je usilovný, pracovitý - vždy sa časom jeho námaha a práca zúročí. V Klenovej bývali ľudia, ktorí boli veľmi pracovití, usilovní, aj nadaní. Preto sa dokázali presadiť. Traja sme získali čestné občianstvo. Ale generácia chlapcov, ktorí sú dnes vyše 70-tnici, bola veľmi silná. Viacerí sa presadili vo vtedajšom Československu, zastávali rôzne významné funkcie – akademické a iné,“ povedal po slávnostnom akte čestný občan Klenovej Juraj Šteňo Ďalší medzník v živote úspešného neurochirurga bol podnetom zaspomínať si na tie predchádzajúce.

Kto a čo najviac ho v živote ovplyvnilo? „Otec mi vždy kládol na srdce, aby som sa porovnával s lepšími a snažil sa im vyrovnať. Myšlienku byť lekárom mi vnukla mama, lebo medicínu už študoval môj starší brat,“ začal spomienkami na detstvo a mladosť. Život a prácu J. Šteňa podľa jeho vlastných slov ovplyvnili náhodné, ale zároveň osudové stretnutia s významnými chirurgmi.

„V poslednom ročníku medicíny to bol môj pedagóg a vtedajší prvý prednosta kliniky prof. Nádvorník, ktorý robil nábor medzi poslucháčmi na neurochirurgiu. Zdôrazňoval, že ak má neurochirurg urobiť zákrok, musí ho urobiť zavčasu, neskoršia operácia už nemusí pomôcť.“ Za dôležitú etapu považuje MUDr. Šteňo svoju externú ašpirantúru v rokoch 1975-1979 v Moskve na Burdenkovom ústave. „Mal som možnosť vidieť operovať profesora Konovalova a študovať morfológiu, mikroskopickú anatómiu na trojrozmerných preparátoch z ojedinelej zbierky preparátov – mozgov so zriedkavými nádormi. Naučil som sa, čo všetko možno robiť inak a neskôr som prispel k novej medzinárodnej klasifikácii jedného typu nádorov.

Následne to ocenili najmä v USA, kde som prednášal o svojich poznatkoch.“ Šťastie mu podľa jeho slov prialo aj počas študijného pobytu v Nemecku v roku 1985. „U profesora Fahlbuscha som sa učil špeciálnym operačným prístupom, napríklad operovať nádor mozgového prívesku cez nos.“ Najväčším medzníkom v profesijnom raste MUDr. Šteňa bolo jednodňové stretnutie s profesorom Yasargilom, Švajčiarom tureckého pôvodu. „Bol to chirurgický génius. Počas dovolenky u priateľa vo Švajčiarsku v roku 1991 som sa vybral za profesorom do nemocnice a sledoval som jeho prácu. Strávil som tam iba jeden deň, ale inšpiroval ma na dlhší čas a ovplyvnil moju operačnú techniku,“ prezradil. Prácu neurochirurga by Juraj Šteňo nemenil.

„Fascinuje ma pokrok, ktorý sme v tejto oblasti za posledných 35 rokov dosiahli. Dnes sa bez problémov dostaneme na ktorékoľvek miesto v mozgu bez toho, aby sme poškodili okolité štruktúry. Máme k dispozícii takzvanú neuronavigáciu - prístroj, ktorý na obraze mozgu z magnetickej rezonancie ukáže, kadiaľ vedie najlepšia cesta k chorobnému útvaru. Pôvodne ho vyvinuli Američania na vojenské účely a teraz ho využíva zdravotníctvo. Niekedy to ale nestačí. Vnútri mozgu je všetko tkanivo na pohľad rovnaké, skrýva však dôležité štruktúry. Aby sme sa vyhli poškodeniu nejakého centra, pacientov s nádormi vo vnútri mozgu v súčasnosti čoraz častejšie operujeme pri vedomí. Teda počas vŕtania lebky a v okamihoch, kedy by pacient mohol cítiť bolesť, je v anestézii, ale potom ho preberieme, rozprávame sa s ním, aby sme vedeli, že nespôsobíme trvalé neurologické poruchy, napríklad reči alebo pohybu. Keď zistíme, že je riskantné odstrániť celý nádor, tak časť necháme. Pri viacerých typoch nádorov sa zvyšok dá ošetriť cieleným ožiarením,“ zasvätil nás do neurochirurgie.

Profesor Šteňo je členom Svetovej akadémie neurochirurgie, viceprezidentom Európskej asociácie neurochirurgickej spoločnosti, čestným členom Stredoeurópskej neurochirurgickej spoločnosti, ktorej bol prvým prezidentom. Prednáša na európskych i svetových kongresoch. Publikuje v medzinárodných odborných časopisoch.

„Lekár sa neustále vzdeláva. Po promócii je učeň, po atestáciách tovariš. Ale kým sa stane majstrom, ešte si počká,“ konštatuje svetovo uznávaný neurochirurg. O jeho chirurgickom majstrovstve sa laická verejnosť dozvedela aj vďaka jeho prominentným pacientom – spevákovi Jožovi Ražovi, futbalistovi Jurajovi Čobejovi či politikovi Veteškovi. A čo on osobne považuje za svoj najväčší úspech? „Každý zachránený život je úspech. Každý vyliečený pacient je úspech. Držím sa v práci zásady: vyliečiť pacienta tak, aby nemal žiadne poruchy a mal sa dobre. Samozrejme, pociťujem isté zadosťučinenie, ak moju prácu oceňuje spoločnosť.“ S dôverou sa naňho obracajú aj ľudia z rodného kraja. „Naši ľudia chodia, vedia, že majú dvere otvorené. Snažím sa urobiť, čo sa dá,“ konštatuje čestný občan Klenovej.

Mária Lopatníková