„Múdroty“ mojej mamy (3)

KEĎ SOM BOLA BOHÁČKA.

Vraví sa, že najchudobnejší a najbohatší sú neviditeľní. Ale musíme si priznať, že na Slovensku chudobu cítiť. Aj keď nie tu naj. Chudobu, ktorá sa spája so sociálnym vylúčením, chudobu, ktorá je tabuizovaná a keď sa niečo o nej dozvieme, tak z hľadiská nejakých kliše ( mladí, nezamestnaní, bezdomovci...).

Preto väčšina z nás, ak sa s ňou osobne stretne, snaží sa skryť ju pokiaľ sa len dá. Pochopiteľne. V médiách nás masírujú bohatstvom reklamy, sladkého nič nerobenia, celebrít, „smotánky“,...my stigmatizujeme, prestávame si veriť , strácame víziu pozitívnej budúcnosti, hanbíme sa... až hľadáme útechu v alkohole. A naviac, sa u nás spája chudoba s morálnou spodinou. Kto by sa tým chválil? Ale chudoba nie je len materiálny nedostatok čohosi, to nie je len ekonomické videnie, ale aj duševné a pocitové. Myslím si, že by sme mali o nej viacej hovoriť a očistiť výraz chudoby. Nie je to nič ponižujúce a nemravné, ak ide o jav zvonku a nie z vnútra. Nemravné je, ak pred chudobou strkáme hlavy do piesku a neuvedomíme si, že najdôležitejšie pre človečenstvo je žiť dôstojne.

Aby sme nezažívali pocit: „Kolý im býla boháčka, býlam káždomu rodáčka. Jak im schudobňíla, tam káždomu nadojíla.“ Predsa morálnosť, charakter a osobnosť človeka sa nehodnotí priamou úmerou jeho materiálneho bohatstva . Práve takéto plytké hodnotenie je viditeľným príkladom skutočnej duševnej chudoby a to by už mal byť dôvod k hanbe.

1. Kolý im býla boháčka, býlam káždomu rodáčka. Jak im schudobňíla, tam káždomu nadojíla.
2. Choróba na kóňu prichódiť a pišo odchódiť.
3. Bolíť, bolíť a daj do róta, ta zhoríť.
4. Hósťi sa hósťať a kóňi pósťať.
5. Býla bidá za ďída a za otca, ne búde biďí kuncá.
6. Rýby vo vódi a zísty ne hódi.(nemôžeš)
7. U bidnóho, putéj mnóho.
8. Jakýj jíchav, takú zdýbav.
9. Bidá bidú nájde, choc i sónce zájde.
10. Šo búlšoj jak voš, odlóž.

„Múdroty“ mojej mamy sú zapísané v rusínskom nárečí a dĺžne slúžia ako prízvuky.

Daniela Kapráľová