„UKRADLI“ MEDZILABORCE PENIAZE MIKOVEJ ?

Prvá, už ukončená etapa projektu, ktorej výsledky možno vidieť v uliciach mesta, bola obmedzená finančnými zdrojmi vtedajšieho grantového programu. Aj keď sme získali maximum, s celkovým rozpočtovým nákladom 2,5 mil. Sk sme nemohli v žiadnom prípade pomýšľať na niečo rozsiahlejšie, čo by sa ujalo aj mimo nášho mesta. Vďaka patrí všetkým tým, ktorí sa na projekte zúčastnili a ktorí ho aj v súčasnosti prezentujú a obhajujú. Poďakovanie predovšetkým smeruje do Múzea moderného umenia Andyho Warhola. Druhá, súčasná etapa, bola od dátumu vyhlásenia po termín predloženia žiadosti krátka, približne tri mesiace. V tomto čase sme mali najviac práce s tým, aby sme vôbec nový "druhoetapový", rýdzo medzilaborský projekt pripravili tak, aby sa vyťažilo maximum.

Finančných prostriedkov bolo síce neporovnateľne viac, avšak veľkým problémom sa stala objektová skladba nových investícií. Podmienkou takýchto projektov je totiž jasne deklarovaný vlastnícky vzťah. A tak sme zistili, že skutočný majetkový stav mesta v podobe viacerých chodníkov, parkovísk, miestnych komunikácií a mnohých ďalších verejných priestranstiev nie je ani doposiaľ vysporiadaný. A tak sme - obrazne povedané - varili z toho, čo sme nakoniec mali k dispozícií. Napriek tomu si myslím, že tohtoročná 30 miliónová akcia aj tak nie je na zahodenie, aj keď samozrejme mohla byť vyššia. Počas tohto krátkeho obdobia, keď už aj v médiách prebehli prvé informácie o Warhol City, nás ani raz nenavštívil starosta obce Miková. Vtedy ho nezaujímalo absolútne nič, čo by sa aspoň okrajovo týkalo tohto projektu. Takýto laxný postoj bol na škodu veci, pretože partnerstvo s obcou Miková mohlo byť ukážkovým príkladom komplexného prístupu k využívaniu regionálnych daností, čo by iste nezostalo bez pozitívnej odozvy. Mňa ako človeka, ktorého korene siahajú do Mikovej, mrzí, že sme túto skutočnosť zanedbali. Čo ma však mrzí viac, je to, že sa táto téma objavila až teraz a to spôsobom, ktorý mi pripomína konanie našich tzv. "dukelských hrdinov". V predvianočnom čase sa na našom úrade zjavili neohlásení reportéri Markízy, ktorí ani nepovažovali za potrebné oboznámiť nás s obsahovým zámerom pripravovanej reportáže. Až po niekoľkých týždňoch som sa dozvedel, že sme zrejme "ukradli" nejaké peniaze Mikovej. Rozhodne sa ohradzujem voči takýmto podozreniam a indíciám a verím, že moje predchádzajúce slová, dúfam, dostatočne ozrejmili a vysvetlili tento kváziproblém.

Ak už je niekto v tej našej "rusnáckej" zemi v niečom úspešný, okamžite vyvolá negatívne reakcie svojho okolia. Toto memento venujem všetkým tým, ktorí ešte nestratili úprimnú chuť niečo v tomto meste a regióne dokázať. Kde boli všetci tí múdri, skúsení a spoločensky angažovaní, keď sa nielen tento úspešný projekt pripravoval? Keď sme ho dokázali urobiť a presadiť my, prečo to nedokázali iní? Či vari toto zahmlievanie úsudku má na svedomí blížiaci sa termín komunálnych volieb? Ak starosta obce Stropkovského okresu pýta peniaze v Medzilaborciach, pripadá mi to ako hyenizmus. Kde boli vtedy, keď sme tieto dediny potrebovali dostať do nášho okresu, ktorý by potom s najväčšou pravdepodobnosťou nedopadol tak ako teraz -v područí stropkovských úradníkov. Som pripravený pomôcť Mikovej, ale nie kvôli tomu, že to nebodaj odznelo v Markíze, či kvôli starostovi. Mal by to byť príklad toho, ako si musíme uvedomiť, že keď si nepomôžeme sami, nepomôže nám nik. Treba začať tvrdo pracovať a nie spoliehať sa na fiktívne sľuby či milodary. Pokiaľ si toto neuvedomíme, tak čochvíľa sa budeme všetci podobať na hercov z dnes už populárneho dokumentárneho filmu nemeckej televíznej spoločnosti o živote v našich končinách.

Ing. Adrián Kaliňák, koordinátor projektu Wárhol City,
vedúci oddelenia organizačného a VPK na MsÚ v Medzilaborciach