Rusíni si odlišné vianočné zvyklosti zachovávajú dodnes

Rusíni sú ako etnikum na Slovensku svojím spôsobom unikát. Používajú iné písmo než latinské, cyriliku. Okrem nej po svojich predkoch zdedili náboženstvo východného obradu, ktoré je síce spojené s cyrilometodskou tradíciou - majú ju spoločnú s majoritným slovenským národom - ale jej stopy sa do života Rusínov stáročiami pretavili inak než si zachovalo v liturgických a iných bohoslužobných textoch aj prvky staroslovienskeho jazyka.

 

Staroslovienčina, prvý spisovný jazyk Slovanov pochádzajúci z 9. storočia, je prítomná i v obradoch gréckokatolíckeho i pravoslávneho náboženstva, ktoré sú prevažujúcim vierovyznaním rusínskeho etnika. Tieto staroslovienske prvky možno nájsť aj v rituáloch Vianoc, jedného z najvýznamnejších kresťanských sviatkov.

 

Sviatok podľa dvoch kalendárov

Rusíni si ako grécki katolíci zachovali až do 20. storočia zvyk oslavovať Vianoce podľa starého, Juliánskeho kalendára, teda o 13 dní neskôr. Na Slovensku to rusínske obce dodržiavali do 70. rokov minulého storočia. Za posledných asi 40 rokov však aj grécki katolíci postupne prešli na Gregoriánsky kalendár. Z praktických dôvodov, napríklad pre školské prázdniny. Naproti tomu absolútna väčšina pravoslávnych Rusínov sa ešte stále pridržiava starého Juliánskeho kalendára.

 

V Prešovskom kraji dnes slávia Štedrý večer 6. januára už len tri posledné gréckokatolícke obce: Jalová, Strihovce a Šmigovec v Sninskom okrese. Potvrdil to hovorca Ľubomír Petrík za Prešovskú archieparchiu, ktorá spravuje 163 farností. Z farností a obcí v Košickej eparchii sa už Juliánskym kalendárom neriadi žiadna. Podľa jej hovorcu Michala Hospodára poslednou obcou, ktorá sa pridŕžala januárového termínu, ale nedávno tiež prešla na nový štýl, bol Ruský Hrabovec v okrese Sobrance. Juliánsky kalendár sa však zachováva v pravoslávnej církvi.

 

Spolu s východnou pascháliou je kanonickým kalendárom Prešovskej pravoslávnej eparchie. Podľa hovorcu Pravoslávnej církvi na Slovensku Milana Gerku budú bohoslužby v starom štýle, podľa Juliánskeho kalendára, v 118 chrámoch na celom území Slovenska, ale najmä na východe a prevažujúco v Prešovskom kraji.

 

Starodávne zvyky

Rusínskym Vianociam predchádzal najprv prísny pôst, podobný, ako poznáme pred Veľkou nocou, ale kratší. Na Štedrý deň sa hneď po zotmení (na „Sjatyj večur“) začínali prvé obrady. Podľa starých zvykov gazda pred večerou naposledy obišiel domáce zvieratá a priniesol do izby snop slamy. Gazdiná položila v predsieni do kruhu reťaz ako symbol spojenia rodiny a dobrého hospodárenia a na sviatočnom stole nesmelo vedľa pripravených jedál chýbať zrno na znak bohatej úrody. „K úvodu večere patrilo aj umytie v potoku. Všetci sme šli k ´prorubu´, ktorý otec predtým vysekal v ľade, umyli sa a mama priniesla v kanvici vodu a za hrsť piesku z potoka aj domov. Bol to rituál očisty a zdravia rodiny,“ spomína rusínsky spisovateľ Vasiľ Choma, ktorý vyrástol v dedine Miková. Mnohí Rusíni, aj v mestách, istú podobu tohto zvyku ani dnes nestratili - pred večerou sa každý umyje len studenou vodou, hoci z vodovodu. Samotnú večeru začínal pán domu zapálením sviečky a spoločnou modlitbou. Potom gazdiná vyznačila každému na čelo krížik z medu so slovami „Christos roždajetsja“. A každý jej odpovedal „Slavime joho“.

 

Štedrá večera s deviatimi jedlami

Podľa rusínskej tradície sa na štedrovečernom stole má vystriedať deväť jedál. Od cesnaku s chlebom, soľou a medom, cez typické rusínske jedlá, ako sú hríbová „mačanka“, pôstna kapustnica, pirohy, studená slivková polievka „slivčanka“ a pečená ryba, až po bobaľky s makom a napečené koláče. Pre dospelých bola nachystaná aj pálenka.

„Po večeri otec na jednom mieste v izbe rozložil slamený snop ako symbol, že Ježiško sa narodil v Betleheme na slame. Deti si na slamu sadali, dávali tam vankúše a hrali sa, akože spia,“ pokračuje v

spomienkach Vasiľ Choma. „Patrilo to k všeobecnej vrave, ktorá nastala po skončení večere, keď si každý našiel pod stromčekom aspoň drobný darček od Ježiška.“

 

Po večeri chodievajú v rusínskych dedinách aj dnes od domu k domu koledníci. Po Štedrej večeri idú všetci na polnočnú omšu. Rusíni nemajú prvý a druhý sviatok vianočný. Deň po Štedrom večeri však nazývajú „Ristvo“ („Roždestvo“) - Narodenie. Zrána idú na rannú bohoslužbu („utreňa“), večer na večernú („večerňa“). Ďalší deň sa to opakuje, vrátane svätej liturgie. Bohoslužby sa nesú v nábožných spevoch v staroslovienskom jazyku, ale s prvkami hovorovej rusínčiny. Pravoslávni Rusíni slávia Vianoce, „Roždestvo Christovo“, slávnostným spôsobom tri dni. 1. deň: Roždestvo Christovo. 2. deň: Sobor presvjatoj Bohodrodici. 3. deň: Sv. prvomučeníka Štefana. Slávnostná atmosféra sviatkov, „Svjata“, trvajú až do Bohojavlenia - Zjavenia pána. 

 

Autor: Táňa Rundesová 

 

Realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. 

Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné Združenie inteligencie Rusínov Slovenska. 

 

Zdroj: 

http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/442326-rusini-si-odlisne-vianocne-zvyklosti-zachovavaju-dodnes/ /20.12.2011/

 

Foto: Ivan Marko