Zmeny v Novembri nepomohli všetkým, Slováci sú kritickejší ako Česi

Výskum ukázal, ako ľudia hodnotia život pred a po revolúcii v roku 1989.

BRATISLAVA. Zmena režimu v novembri 1989 nepomohla všetkým vrstvám spoločnosti.

Najviac priaznivých zmien priniesla podnikateľom, disidentom a odporcom komunistického režimu, mladým, veriacim, odborníkom a príslušníkom inteligencie.

Vyplýva to z reprezentatívneho výskumu názorov slovenskej a českej verejnosti na November 1989, ktorý v septembri uskutočnili Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky a agentúrou Focus na Slovensku a v Českej republike Centrum pre výskum verejnej mienky Sociologického ústavu Akadémie vied (AV) ČR.

Na stredajšej tlačovej besede výsledky výskumu predstavili zástupcovia inštitúcií, ktoré výskum uskutočnili.

Slováci sú pri hodnotení kritickejší
V slovenskej verejnosti sa podľa výskumu výrazne objavuje názor, že Nežná revolúcia a následné spoločenské a politické zmeny priniesli najviac strát starším ľuďom, farmárom, komunistickým funkcionárom, robotníkom, ako aj pracovitým, poctivým a slušným ľuďom.

Z porovnania výskumov na Slovensku a v Česku je zrejmé, že Slováci sú v hodnotení zmien po novembri 1989 kritickejší.

Respondenti v Českej republike i na Slovensku odpovedali aj na otázku:

„Skúste teraz porovnať niektoré stránky dnešného života so životom ľudí ako ste vy pred rokom 1989. Či už ste zažili dobu pred rokom 1989 na vlastnej koži, alebo ste o nej počuli z rozprávania iných - je dnes situácia ľudí, ako ste vy lepšia, horšia alebo rovnaká v porovnaní so situáciou ľudí ako ste vy pred 30 rokmi v nasledujúcich oblastiach?“.

Hodnotili pritom 13 rôznych oblastí života. Z výskumu vyplýva, že nadpolovičná väčšina slovenských respondentov považuje v súčasnosti za lepšiu situáciu v siedmich oblastiach.

Konkrétne ide o: možnosť študovať, pracovať alebo cestovať do zahraničia (75 percent vníma pozitívne); slobodný prístup k informáciám (67 percent); možnosť slobodne sa zúčastňovať na verejnom živote (65 percent); možnosť vyjadriť svoj názor (63 percent), prístup k vzdelaniu (61 percent), životná úroveň (57 percent) a možnosť ovplyvňovať politické rozhodnutia (55 percent).

V ďalších troch oblastiach - pracovné príležitosti, šanca získať slušné spoločenské postavenie na základe poctivej práce a rovnosť pred zákonom sa tiež najväčšia časť respondentov domnieva, že v súčasnosti je situácia lepšia ako pred rokom 1989.

Zdravotníctvo, kriminalita, istoty
Najkritickejšie súčasnú situáciu v porovnaní s obdobím pred rokom 1989 vnímajú respondenti situáciu v zdravotnej starostlivosti, sociálnych istotách a v oblasti bezpečnosti občanov a kriminalite.

Súčasnú situáciu v porovnaní s obdobím pred rokom 1989 v oblasti bezpečnosti občanov a kriminality negatívne hodnotí 55 percent, sociálne istoty ako horšie vidí 54 percent a zdravotnú starostlivosť považuje za horšiu 44 percent účastníkov výskumu na Slovensku.

Porovnanie s výskumom na Slovensku z roku 2009 ukazuje, že za posledných 10 rokov sa na Slovensku zlepšilo hodnotenie viacerých stránok súčasnej životnej situácie ľudí v porovnaní s prednovembrovými časmi.

Zvýšil sa podiel ľudí priaznivo hodnotiacich svoju terajšiu životnú úroveň (zo 48 percent v roku 2009 na 57 percent v roku 2019) i pracovné príležitosti (z 25 percent na 45 percent).

Priaznivejšie než pred desiatimi rokmi je aj hodnotenie možnosti ovplyvňovať politické rozhodovanie (z 39 percent na 55 percent) a možnosti získať slušné spoločenské postavenie na základe poctivej práce (z 31 percent na 41 percent).

V Česku hodnotí súčasný stav ako lepší viac respondentov ako na Slovensku. Výnimkou je jedine možnosť ovplyvňovať politické rozhodnutia.

Na Slovensku tvrdí 55 percent respondentov, že v súčasnosti je lepšia situácia v možnosti ovplyvňovať politické rozhodnutia ako pred rokom 1989.

V Českej republike si to myslí iba 45 percent. Najväčšie rozdiely medzi Českom a Slovenskom v neprospech hodnotenia súčasného stavu na Slovensku sú v hodnotení zmien v zdravotníctve (rozdiel 21 percentuálnych bodov) a životnej úrovne (rozdiel 15 percentuálnych bodov).

Konkrétne, oblasť zdravotnej starostlivosti v súčasnosti v porovnaní so situáciou pred rokom 1989 pozitívne vníma 34 percent Slovákov a 55 percent Čechov.

V prípade životnej úrovne je to 57 percent Slovákov a 72 percent Čechov.

O revolúcii sa hovorí málo
Výskum sledoval November 1989 aj ako tému rozhovorov. Iba pre tretinu občanov Slovenska (35 percent) sú novembrové udalosti častou alebo občasnou témou rozhovorov v okruhu ich blízkych - v rodine, medzi priateľmi či kolegami.

Častejšie sú rozhovory o tom, ako sa žilo pred rokom 1989 (často a občas o nich debatuje 48 percent), ako aj rozhovory o aktuálnom politickom dianí (56 percent). Slováci sa v tomto zásadne nelíšia od českej verejnosti.

Najmenej sú účastníkmi rozhovorov o prednovembrových časoch mladí ľudia. Zároveň však majú na Nežnú revolúciu o čosi priaznivejší názor, najmä v porovnaní s najstaršou generáciou, dodáva sa v správe z prieskumu.

Zber dát k výskumu na Slovensku uskutočnila agentúra Focus od 11. do 17. septembra formou osobného dopytovania.

Výberovú vzorku tvorilo 1027 respondentov, ktorí reprezentujú slovenskú populáciu vo veku nad 18 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkostných kategórií sídiel a krajského členenia.

Zber dát v Českej republike realizovalo Centrum pre výskum verejnej mienky Sociologického ústavu Akadémie vied (AV) ČR od 7. do 17. septembra formou osobného dopytovania.

Výberovú vzorku tvorilo 1046 respondentov, ktorí reprezentujú českú populáciu vo veku nad 15 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, veľkostných kategórií sídiel a krajského členenia.

Pri analýze postojov slovenskej verejnosti boli použité aj staršie výskumy IVO a Focusu.

Výskum bol podporený grantom „Hodnoty v dynamike spoločenských zmien na Slovensku a v Európe“.

SITA

Zdroj:
https://domov.sme.sk/c/22248852/zmena-rezimu-nepomohla-vsetkym-slovaci-su-kritickejsi-ako-cesi.html

Foto
Nežná revolúcia.(Zdroj: TASR)