Z obvoďáka v Jarovniciach župan a diplomat. Cesta Petra Chudíka

Uspel, hoci mu nikto neveril. Správal sa vždy pragmaticky.

PREŠOV. Keď Vladimír Mečiar presadil nové územnosprávne členenie Slovenska, do čela novovzniknutého Krajského úradu v Prešove posadil Petra Chudíka.

Tak sa začala jeho politická kariéra, ktorá pomyselne skončila posledný októbrový deň toho roku.

V ten deň Peter Chudík opustil parlamentné lavice a odišiel pracovať na generálny konzulát na Ukrajinu.

Začínal v HZDS
Chudíkova kariéra bola plná nečakaných zvratov.

Rok 1997 bol teda štartom jeho reálnej a dnes vieme, či už sa nám to páči alebo nie, že úspešnej politickej dráhy, hoci do HZDS vstúpil už v apríli 1992 a v roku 1995 sa stal poverený vedením okresného predstavenstva.

Keď ho Mečiar dosadil na post prednostu krajského úradu, prvé skúsenosti z riadenia už Chudík mal.

Sabinovčan (v tom čase), narodený v Lipanoch, mal za sebou nielen pôsobenie na poste obvoďáka v Jarovniciach a v Sabinove, ale od roku 1993 viedol sabinovskú polikliniku a o rok na to sa stal šéfom prešovskej nemocnice.

To bol zároveň jeho posledný profesijný dotyk so zdravotníctvom.

Odvtedy sa venoval politike, hoci nič nenasvedčovalo, že práve on bude úspešný. HZDS v roku 1998 prehralo voľby, jeho ľudia sa z funkcií porúčali.

Vtedy by na Chudíkovu politickú budúcnosť asi stavil málokto.

On sám si na túto éru zaspomínal v jednom zo starších rozhovorov pre Korzár slovami: „Zaujímavé boli chvíle po voľbách v roku 1998. Po odvolaní som spoznal, kto boli moji praví priatelia a kto tí, čo sa na nich len hrali. Ľudia prechádzali na druhú stranu chodníka, aby sa so mnou nemuseli stretnúť. Rozmýšľal som, prečo sa to stalo. Cítil som sa ako komunista po roku '89.“

Potom prišiel rok 2001. V tom čase už bol Peter Chudík poslancom NR SR, kde nastúpil na chvíľu ako náhradník.

Z outsidera víťaz
Vznikli vyššie územné celky alias župy, pričom (nezmyselne) kopírovali Mečiarom ustanovených osem krajov.

Jasným favoritom prvých volieb bol prešovský primátor Juraj Kopčák, vtedajší exponent vládnej SDKÚ, majúci aj podporu KDH.

Prehral. V druhom kole o 261 hlasov, za dodnes známych okolností s Petrom Chudíkom, členom HZDS, ktoré vytvorilo spoločnú kandidátku s vtedy novým subjektom Smer.

Pritom to mal byť klinec do jeho politickej rakvy, čo s odstupom času pripustil aj sám: „Dostal som sa na kandidátku, ani som nevedel ako. V podstate som ani nechcel ísť, skôr to bolo také, že Chudík nech ide, s Kopčákom nemá šancu a potom nám vypadne z HZDS.“

Stal sa opak. Peter Chudík sa zrazu vrátil do najvyššej regionálnej politiky a uši sklopil dokonca aj Mečiar, ktorý verejne vyhlásil, že „víťaz nič vysvetľovať nemusí“.

Nevídaný úkaz dlho nevydržal, čoskoro došlo k roztržke a Chudík sa postavil proti Mečiarovi. Z parlamentu medzičasom odišiel.

Už vtedy sa ukázalo, aký má politický cit a tým nie je myslená jeho krátka podpora dnes už zabudnutej marginálnej strany Ľudová únia, ale pôsobenie v regionálnej politike.

Bol to ľudový typ politika, športovec, ktorý sa správal maximálne pragmaticky a bol ochotný pripustiť veľké kompromisy, z čoho dlhodobo politicky profitoval.

Vždy sa dokázal dohodnúť
Hoci v župnom parlamente mal po prvých voľbách pohodlnú väčšinu, hneď na začiatku dostala niektoré pozície na čele komisií opozícia.

Keď sa poslanecký klub HZDS-Smer potom rozbil, Chudík mal dostatočný rezervoár hlasov.

Čo si vyskúšal v prvom volebnom období, naplno využil v tom ďalšom. Proti nemu stála pravicová opozičná väčšina.

A hoci to občas v pléne iskrilo, v zásade mu všetky dôležité materiály prechádzali. Bol mužom kompromisu a dokázal si aspoň navonok dať veci do poriadku a získať rešpekt.

Aj keď mu tiež občas rupli nervy.

Ďalšie dve volebné obdobia, to už bol pevne ukotvený v Smere, boli z tohto pohľadu relatívne pokojné. V zastupiteľstve mal pohodlnú väčšinu, pokojnú opozíciu, zabehaný úrad...

Dobrý a zlý policajt
Aj v tých časoch nechýbali turbulencie, či už súkromné, alebo aj pracovné, popri vedeniu VÚC sa dal aj na podnikanie, ktoré dodnes vzbudzuje mnohé otázniky.

So svojím súpútnikom, dlhoročným riaditeľom úradu (hneď od druhého volebného obdobia, keď Chudíka prichýlil Smer) a odjakživa prešovským šéfom Smeru boli ako dobrý a zlý policajt.

Stanislav Kubánek a Peter Chudík stáli bok po boku aj teraz v parlamente.

Ich mená sa skloňovali v súvislosti s viacerými ekonomickými kauzami či s kupovaním rómskych hlasov, ale vždy to vyšumelo.

Akoby boli v regióne príliš silní a pre Bratislavu neboli dostatočne zaujímaví.

Spadol mu kameň zo srdca?
V roku 2017, po nepretržitých 16 rokoch na poste župana, prišlo k nečakanej zmene, keď Petra Chudíka vystriedal Milan Majerský z KDH.

Hoci na štábe Smeru vtedy vládol smútok, najpokojnejší bol práve Chudík, akoby mu spadol balvan zo srdca. Asi to tak aj bolo.

Jednak čakali prírastok v rodine a jednak mu aj dobre padlo vycúvať z politiky...

Aj inaugurácia nového predsedu pripomínala skôr oslavu nanebovstúpenia toho bývalého. Odovzdanie moci prebehlo v priateľskom duchu.

Záverečný jackpot
Chudík - či už svojím pričinením alebo zhodou okolností - načasoval svoj odchod z politiky v pravú chvíľu.

K ukrajinskému konzulátu mal vždy blízko a keďže táto trafika bola asi pre vplyvnejšie osoby príliš vzdialená a nezaujímavá, nemal rezort diplomacie problém prideliť toto štátnozamestnanecké miesto vernému straníkovi.

Pre Chudíka prišla táto ponuka ako na zavolanie.

Asi okolo toho tri dni haló bude, ale inak sa dá povedať, že elegantným spôsobom sa zbavil politiky v čase agónie Smeru a pritom si ešte zvýšil svoj spoločenský status pôsobením v diplomatických službách.

O Petrovi Chudíkovi ako o politikovi si môžeme myslieť čo chceme, no faktom je, že jeho bezmála štvrťstoročný politický príbeh bol skutočne interesantný.

MICHAL FRANK

Zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/22252005/z-obvodaka-v-jarovniciach-zupan-a-diplomat-aka-bola-cesta-petra-chudika.html

Foto:
Peter Chudík (vľavo) odovzdal po 16 rokoch úrad. Vpravo nový župan Milan Majerský.
Zdroj: TASR/František Iván