15. narodeniny speváckeho súboru „Sami sebe"
V priestoroch expozície ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch sa v predminulú nedeľu (26. júla) uskutočnilo milé podujatie. Pri príležitosti 15. výročia založenia speváckeho súboru „Sami sebe", ktorý pôsobí pri Klube dôchodcov v Bardejove, sa tu, za pekného slnečného počasia, uskutočnila prehliadka regionálneho folklóru. Na príprave prehliadky, ktorú finančne podporilo Ministerstvo kultúry SR v rámci programu Kultúra národnostných menšín 2009, sa podieľala Rusínska obroda - Regionálny klub Bardejov, súbor Sami sebe a Šarišské múzeum v Bardejove.Program podujatia svojím spevom obohatili folklórne skupiny a sólisti z nášho regiónu. Tí všetci prišli pozdraviť oslávenca, ktorým bol už spomenutý jubilujúci spevácky súbor Sami sebe.
V prvom programovom bloku sa najprv predstavil folklórny súbor Bilovežanka z Beloveže, ktorý vedie Mária Baroľáková. Hostí z Beloveže potom vystriedala sólistka ľudových piesní Nikolka Remetová z Bardejova, za akordeónového sprievodu svojej mamy Viery Remetovej. Ďalším účinkujúcim, ktorý svojím spevom prišiel pozdraviť jubilanta, bola ženská spevácka skupina zo Zlatého, pod vedením Anny Priščákovej. Aj samotný jubilant - skupina Sami sebe sa predstavila niekoľkými ľudovými piesňami vo svojej vlastnej úprave.
V ďalších dvoch častiach folklórneho popoludnia v skanzene (okrem skupín z Beloveže a Zlatého a súboru Sami sebe) sa predstavila aj folklórna skupina z Hažlína a mladí sólisti šarišských a rusínskych ľudových piesní: Valika Polčová zo Zlatého a Martin Slota z Bardejova, ktorého na akordeóne doprevádzal jeho otec, taktiež Martin Slota. Na záver si všetci účinkujúci spoločne zaspievali pieseň „Slovensko naše", ktorá dala bodku za týmto vydareným podujatím.
Súbor Sami sebe vznikol v roku 1993 z iniciatívy Vlasty Graichmanovej a Cecílie Vančíkovej. Prvým vedúcim súboru bol Juraj Pangrác. Od roku 1995 až doteraz súbor vedie Anna Cidilková. Názov súboru „Sami sebe" vznikol z celkom prozaického dôvodu. Pôvodným zámerom jeho zakladateľov bolo, že budú vystupovať iba na podujatiach, ktoré zorganizuje klub dôchodcov pre svojich členov, teda vlastne sami pre seba. Vystúpenia súboru si však rýchlo získali srdcia poslucháčov, ktorí dali o ňom dobré referencie aj iným. Tak sa stalo, že členov súboru začali pozývať na rôzne podujatia nielen v Bardejove, ale aj v okolitých obciach nášho regiónu a za jeho hranicami. Vďaka tomu súbor Sami sebe mohol vystúpiť v Košiciach, Poprade, Michalovciach, ale aj na festivaloch v poľských Gorliciach, v Ždyni či v maďarskom Egeri (Jágri).
Toto aktívne spevácke zoskupenie za rok absolvuje v priemere vyše 20 vystúpení, čo za 15 rokov jestvovania predstavuje asi 280 koncertov. Okrem koncertov v mnohých obciach nášho okresu, súbor svojím spevom často spríjemňuje chvíle oddychu aj pacientom a návštevníkom Bardejovských Kúpeľov. Jeho repertoár tvoria šarišské, rusínske, slovenské, poľské i moravské ľudové piesne. V týchto piesňach je ukrytá radosť i veselosť, smútok i žiaľ, teda všetko to, čo so sebou prináša sám život.
Neodmysliteľnou súčasťou súboru Sami sebe je jeho hudobná zložka, ktorú tvorí Štefan Maník (akordeón), Ladislav Bílek (trúbka, gitara) a Ladislav Gribus (husle).Za 15 rokov existencie súboru v ňom pôsobilo 42 členov, z ktorých 6 už nie sú medzi nami. Niektorí ďalší dlhoroční členovia ho prestali navštevovať zo zdravotných dôvodov. Súbor však žije ďalej, čoho dôkazom bolo aj toto vydarené folklórne popoludnie v Bardejovských Kúpeľoch.
Ľuboš Roman
V prvom programovom bloku sa najprv predstavil folklórny súbor Bilovežanka z Beloveže, ktorý vedie Mária Baroľáková. Hostí z Beloveže potom vystriedala sólistka ľudových piesní Nikolka Remetová z Bardejova, za akordeónového sprievodu svojej mamy Viery Remetovej. Ďalším účinkujúcim, ktorý svojím spevom prišiel pozdraviť jubilanta, bola ženská spevácka skupina zo Zlatého, pod vedením Anny Priščákovej. Aj samotný jubilant - skupina Sami sebe sa predstavila niekoľkými ľudovými piesňami vo svojej vlastnej úprave.
V ďalších dvoch častiach folklórneho popoludnia v skanzene (okrem skupín z Beloveže a Zlatého a súboru Sami sebe) sa predstavila aj folklórna skupina z Hažlína a mladí sólisti šarišských a rusínskych ľudových piesní: Valika Polčová zo Zlatého a Martin Slota z Bardejova, ktorého na akordeóne doprevádzal jeho otec, taktiež Martin Slota. Na záver si všetci účinkujúci spoločne zaspievali pieseň „Slovensko naše", ktorá dala bodku za týmto vydareným podujatím.
Súbor Sami sebe vznikol v roku 1993 z iniciatívy Vlasty Graichmanovej a Cecílie Vančíkovej. Prvým vedúcim súboru bol Juraj Pangrác. Od roku 1995 až doteraz súbor vedie Anna Cidilková. Názov súboru „Sami sebe" vznikol z celkom prozaického dôvodu. Pôvodným zámerom jeho zakladateľov bolo, že budú vystupovať iba na podujatiach, ktoré zorganizuje klub dôchodcov pre svojich členov, teda vlastne sami pre seba. Vystúpenia súboru si však rýchlo získali srdcia poslucháčov, ktorí dali o ňom dobré referencie aj iným. Tak sa stalo, že členov súboru začali pozývať na rôzne podujatia nielen v Bardejove, ale aj v okolitých obciach nášho regiónu a za jeho hranicami. Vďaka tomu súbor Sami sebe mohol vystúpiť v Košiciach, Poprade, Michalovciach, ale aj na festivaloch v poľských Gorliciach, v Ždyni či v maďarskom Egeri (Jágri).
Toto aktívne spevácke zoskupenie za rok absolvuje v priemere vyše 20 vystúpení, čo za 15 rokov jestvovania predstavuje asi 280 koncertov. Okrem koncertov v mnohých obciach nášho okresu, súbor svojím spevom často spríjemňuje chvíle oddychu aj pacientom a návštevníkom Bardejovských Kúpeľov. Jeho repertoár tvoria šarišské, rusínske, slovenské, poľské i moravské ľudové piesne. V týchto piesňach je ukrytá radosť i veselosť, smútok i žiaľ, teda všetko to, čo so sebou prináša sám život.
Neodmysliteľnou súčasťou súboru Sami sebe je jeho hudobná zložka, ktorú tvorí Štefan Maník (akordeón), Ladislav Bílek (trúbka, gitara) a Ladislav Gribus (husle).Za 15 rokov existencie súboru v ňom pôsobilo 42 členov, z ktorých 6 už nie sú medzi nami. Niektorí ďalší dlhoroční členovia ho prestali navštevovať zo zdravotných dôvodov. Súbor však žije ďalej, čoho dôkazom bolo aj toto vydarené folklórne popoludnie v Bardejovských Kúpeľoch.
Ľuboš Roman
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ: Ja jem u žyvoťi mal furt problem pryvesty soj domiv ženu, na počatku iz-za rodyčiv a teper pro Parasku...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať