15. ročník bol s nádychom zmeny

Vyšná Polianka - neveľká to obec v severnej časti nášho okresu, cez ktorú ešte len ako neveľký potôčik preteká rieka Ondava, bola v sobotu 7. októbra miestom niekaždodenného podujatia. Tamojší obecný úrad v spolupráci s Okresnou organizáciou Rusínskej obrody v Bardejove a Hornošarišským osvetovým strediskom, pripravili pre obyvateľov obce 15. ročník Kultúrnych slávností, ktoré boli tohto roku po prvýkrát organizované v rámci projektu „Dni rusínskych tradícií".

Organizátori slávností, za štedrej pomoci Ministerstva kultúry SR a viacerých sponzorov pripravili pre Vyšnopoliančanov pekný kultúrny program, v ktorom nechýbal spev, hudba á humorné slovo. Ešte predtým než zazneli prvé tóny ľudovej piesne, sa k obecenstvu prihovoril zástupca starostu Peter Kučeravý, ktorý vedie samosprávu obce po minuloročnom náhlom úmrtí starostu Jána Ivančina. Peter Kučeravý, tak ako je u nás zvykom, všetkých srdečne privítal a zaželal im, aby sa tu cítili čo najlepšie a odniesli si z podujatia pekné zážitky.

Potom sa už pred mikrofón postavila Marianna Železná z Chmeľovej, ktorá sa slovami rusínskeho básnika - vyznala zo svojej lásky k domovu v rovnomennej básni „Vyznaná domovu". Po tomto poetickom úvode už nasledovalo ohlásenie prvých účinkujúcich, čo bola opäť milá povinnosť pre Mariannu Železnú, ktorá sa vo Vyšnej Polianke predstavila nielen ako recitátorka a speváčka, ale aj ako konferencierka.

V následnom, vyše dvojhodinovom programe, ktorý bol rozdelený do dvoch blokov, sa najprv predstavili deti zo Základnej školy v Nižnej Polianke, ktorá je spádovou školou pre okolité obce. Mladšie i staršie deti, ktoré na vystúpenie pripravili Mgr. Darina Kostárová a Mgr. Sylvia Jurková, ukázali, že aj na malých obciach vyrastajú nádejné spevácke a tanečné talenty, ktoré je potrebné systematicky viesť, aby mohli svoje schopnosti ďalej rozvíjať, bez ohľadu na to, či ich rodičia hovoria po rusínsky, slovensky, alebo rómsky.

Školákov z Nižnej Polianky potom vystriedal ďalší spevácky talent, ktorým bola mladučká Julianka Dzubáková z Bardejova, ktorú na akordeóne doprevádzal Mgr. Ivan Sidor. Pódium spoločenskej sály pekne zrekonštruovaného obecného úradu ďalej patrilo Márii a Patrikovi Šurkalovým z Becherova. Súrodenci Šurkalovci sa za posledné roky stali jednými z pravidelných účastníkov folklórnych festivalov a súťažných prehliadok, na ktorých sa prezentuje rusínska ľudová pieseň, či už sú to Spevy môjho rodu alebo Makovická struna.

Z neďalekého Svidníka prišli Vyšnopoliančanov pozdraviť hneď dva ľudové súbory. Tým prvým bola spevácka skupina Makovickyj holos, ktorá už 20 rokov rozvíja rusínsku aj šarišskú ľudovú pieseň. Názov súboru vznikol podľa legendami opradenej hory Makovica, ktorá dala pomenovanie aj celému okolitému kraju, ktorý bol súčasťou Makovického panstva so sídlom na rovnomennom hrade čnejúcom sa nad Zborovom.

Druhým hosťom zo Svidníka bol folklórny súbor Makovica, ktorý vznikol v roku 1956. Umeleckou vedúcou súboru je PhDr. Mária Pajzinková, choreografom a vedúcim tanečnej zložky je Milan Vaňuga a vedúcim hudobnej a speváckej časti (a primášom v jednej osobe) je Mgr. Slavomír Kaliňák. Súbor sa snaží reprezentovať spevácku, tanečnú a hudobnú kultúru východného Slovenska s ťažiskom na regióny Šariš, Makovica a Zemplín. Počas svojej 40-ročnej histórie ma na svojom konte aj mnoho vystúpení, a to nielen doma na Slovensku, ale aj vo Francúzsku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Taliansku a na Ukrajine.

S humorným, ironickým a miestami až mierne pikantným hovoreným slovom prišla divákov potešiť Mária Triščová, alias Araňa z Jarovníc. Napriek tomu, že od ľudového rozprávača nemožno očakávať hlboké filozofické myšlienky, viacerými bonmotmi výstižne glosovala rôzne negatívne stránky našej súčasnosti, s ktorými sa môžeme stretnúť nielen v Jarovniciach, ale vlastne kdekoľvek na Slovensku.

Poslednú bodku za tohtoročnými Kultúrnymi slávnosťami vo Vyšnej Polianke dala už tradične pieseň „A čija to chyža", po ktorej nasledoval záverečný srdečný potlesk vďačného obecenstva.

V následnom spoločenskom posedení pri guláši, ktorý pre účinkujúcich a hostí pripravil tamojší obecný úrad, bol ešte priestor pre neformálne podelenie sa nielen so svojimi zážitkami z vystúpenia, ale aj o tom, čo je nové vo svojich rodinách, spoločenstvách či bydliskách.

-šn-