15 rokov činnosti Rusínskej obrody na Slovensku

Nechcem vznikať ďaleko do histórie, ale všetko odštartovalo, že na zjazde bývalého Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich (KZUP), ktorý sa uskutočnil v januári 1990. Na tomto fóre Rusíni Slovenskej republiky čakali riešenie svojich základných problémov a hlavne prinavrátenie svojho pravého názvu, aby sa konečne v slobodnom demokratickom štáte stali Rusíni. Najprv to vyzeralo dosť sľubne, aj uznesenia zjazdu boli delegátmi prijaté a schválené v tom zmysle, že bývalý KZUP mení svoj názov na Zväz Rusínov a Ukrajincov. Ale to sa nestalo. Predseda revíznej komisie, čítajúc uznesenia, schválené delegátmi zjazdu, prečítal, že od tohto času KZUP niesť názov Zväz Rusínov-Ukrajincov. Bolo to vysvetlené tým, že „pomlčka“ to znamená to isté, čo aj spojovník. Už vtedy veľa ľudí na zjazde dávalo ostro najavo svoju nespokojnosť s takým názvom organizácie. Na protest odchádzali zo zjazdu s tým, že si založia svoju vlastnú organizáciu, čo sa o dva mesiace aj stalo založením Rusínskej obrody na Slovensku. Dnes už nebohý Vasiľ Turok z Prešova, bol človekom, ktorý zobral na seba veľkú ťarchu a zodpovednosť - obrodu Rusínov na Slovensku a tým, ktorý položil silný fundament Rusínstva, nad ktorým môžeme ďalej budovať do šírky a do výšky. Založil aj periodiká - týždenník Národný novynky a dvojmesačník časopis Rusín, ktoré Rusínska obroda vydávala do konca minulého roku, kým nebolo založené nové občianske združenie Rusín. V januári 1995 bol kodifikovaný rusínsky jazyk. Od roku 1997 pri metodickom centre bol zriadený Kabinet rusínskeho jazyka a o rok neskôr pri Prešovskej univerzite bol otvorený Inštitút národnostných štúdií a cudzích jazykov a v ňom aj rusínsky odbor. V súčasnosti je už akreditovaný Odbor rusínsky jazyk a kultúra. Rusínsky jazyk sa dnes vyučuje na základných školách a Gymnáziu v Medzilaborciach, v Stakčíne, Pčolinnom, Snine, Kolbovciach, vo Svidníku či Radvane nad Laborcom. Za 15 rokov z vydavateľstva Rusínskej obrody vyšlo do 50 titulov krásnej literatúry, učebníc rusínskeho jazyka, zborníkov piesní, texty poézie, prózy, divadelné hry a pod. Po niekoľkých rokov činnosti Rusínskej obrody sa spustila celá rada zakladania ďalších rusínskych organizácii. Veľkú úlohu v tomto obrodzujúcom procese zohralo aj Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove, ktoré ešte skôr ako bol kodifikovaný rusínsky jazyk, začalo na scéne hrať po rusínsky. A týmto sa zaprezentovalo v mnohých mestách a obciach nášho regiónu, čo naši ľudia brali ako pozitívny fakt. Máme svojich verných rusínskych duchovných, ktorí nasledujú odkaz našich svätých buditeľov A. Duchnoviča, A. Pavloviča a iných. Ešte aj dnes vedieme boj o zachovanie východného cirkevnoslavianskeho obradu. Sme radi, že Ruský klub sa dostal do rúk Rusínov, ale nemôžeme byť spokojní so súčasnou situáciou, keď sa vedie boj medzi dvomi skupinami, na ktoré sa Ruský klub 1923 rozdelil.

Vznikli aj ďalšie rusínske organizácie, ako Združenie inteligencie Rusínov Slovenska v Bratislave, Spolok Rusínskej mládeže, Spolok rusínskych spisovateľov, Obščestvo Duchnoviča a pod. Máme svoje rusínske vysielanie v Slovenskej republike, rusínsky magazín, a čo je najhlavnejšie, že sme uznávaní štátom ako samostatná národnostná menšina. Máme svoju samostatnú kolónku v sčítacích hárkoch pri sčítavaní obyvateľstva štatistickým úradom. Rusíni Slovenska sú členmi európskej organizácie Mezon de Pei (Dom zemeľ), Svetového kongresu Rusínov. Rusínska obroda na Slovensku každoročne organizuje vyše 50 kultúrnych akcií, deklamotorských a speváckych konkurzov, vedeckých seminárov, ktoré už majú svoje tradície. Vedeniu Rusínskej obrody sa podarilo nadviazať dobrú spoluprácu s Prešovským samosprávnym krajom a kultúrno-osvetovými centrami v kraji. V súčasnosti má Rusínska obroda dvanásť okresných a mestských organizácii, pričom obnovuje svoju činnosť v kolíske zrodu v Medzilaborciach. Od minulého roku začala Rusínska obroda vydávať mesačník InfoRusín, ktorý sa stretol s pozitívnymi ohlasmi. Bojuje v parlamente SR za to, aby bol prijatý Zákon o financovaní kultúrnych národnostných menšín, ktorý by vyriešil aj systematické personálne zabezpečenie organizácii. Potešilo nás, keby rusínske vysielanie bolo počuť nielen tu na východe, ale aj na celom Slovensku. Zaželajme Rusínskej obrode do budúcnosti, veľa zdaru a tvorivých úspechov pre blaho nášho obyvateľstva.

Mikuláš Škurla