150. výročie úmrtia Alexandra Duchnoviča

Gréckokatolícky kňaz Alexander Duchnovič patrí k najvýznamnejším predstaviteľom kullúrno-spoločenského života Rusínov na Slovensku. Narodil sa v obci Topoľa v roku 1803. Počas života bol verejnosti známy svojou skromnosťou a dobročinnosťou. Tá sa prejavila i v jeho poslednej vôli, ktorá bola spísaná v závete z roku 1857. Tú upravil dodatkami z rokov 1862 a 1864. Ako lokálpatriot, hlásiaci sa k svojej rodnej obci, závet začal slovami: "Ja, Alexander, syn Vasiľa a vnuk Dimitrija Duchnoviča, narodený 24. apriľa 1803 vo farnosti Topoľa v Zemplínskej župe Uhorského kráľovstva, teraz kanonik Prešovskej gréckokatolíckeho biskupstva, duševne a telesne nezdravý, s tým, že dni môjho života sú zrátané a žiadny človek sa nenachádza ďaleko od dňa svojho konca, a roky rýchlo plynú, robím nasledujúcu poslednú vôľu...".

V nej vyjadril želanie, aby jeho telo bolo pochované v zemi na niektorom verejnom cintoríne. Výber cintorína však ponechal na svojich priateľov. Pohrebný obrad chcel skromný, taký aký sa zvykol konať byť pri pochovávaní biednych ľudí, pretože neznášal okázalé ceremónie. Nikto nemal strážiť jeho bezdušné telo a po pohrebe si neželal žiadnu hostinu. Z usporených peňazí, ktoré mal v banke, si želal, aby bolo každoročne vyčleňované po 50 flórenov pre katedrálny chrám na božiu liturgiu za jeho osobu, 20 flórenov pre kantorov tohto chrámu, 10 flórenov na fond vdovíc, 5 flórenov na seminárny fond, 7 flórenov na fond veriacich a 7 flórenov na fond chudobných detí Aluminea.

 

Hnuteľné veci sa mali rozdelil medzi deti jeho troch sestier Zuzany, Terezy, Sofie a svojej chyžnej Agnesy Tribuš. Alexander Duchnovič skonal po ťažkej chorobe dňa 29. marca 1865 o 11-tej hodine večer vo svojom byte v Prešove. Tento dátum úmrtia sa uvádzal v nekrológoch vo vtedajšej rusínskej a slovenskej tlači. Jeho priateľ, archivár Viktor Ladomirskyj, ktorý s ním bol do poslednej chvíle, dňa 30. marca 1865 nahlásil úmrtie do matriky a následne urobil krátky zápis do súkromného duchnovičovho denníka, ktorý začal slovami: "Ukončil sa tento denník otca Alexandra Vasiljeviča Duchnoviča...".

 

Zároveň pripravil podklady pre list biskupovi Jozefovi Gagancovi, ktorým bolo veriacim Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva oznámené úmrtie biskupského kanonika o. Alexandra Duchnoviča. V ňom uviedol dátum 30. marec podľa gregoriánskeho kalendára a  8. marec podľa juliánskeho kalendára. Tento dátum sa stal oficiálnym dátumom úmrtia.

 

Alexander Duchnovič nebol pochovaný podľa svojej poslednej vôle na verejnom cintoríne. Hoci rozhodnutie o tom, na ktorom mal byť pochovaný ponechal na priateľov, už počas života si želal byt pochovaný v rodisku, ako to vyjadril vo verši: "Na Beskydi v rodnum kraji, v tom iskonno ruskom raju, de svit uzriv tam ležaty choču, vično spočivyty".  Na svojom hrobe chcel mať epitach, ktorý začínal slovami: „Topoľa kolybel, Stašin kormyte!', Užhorod učitel, Prjašiv pohybeľ."

 

Ostatky Alexandra Duchnoviča boli dňa 2. apríla 1865 uložené do krypty dnešného Arcibiskupského katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Prešove a uzavreté mramorovou tabuľou s nápisom v latinčine: „Alexander Duchnovics. Can Lector †1865 ". 

 

Najkomplexnejšie informácie o živote a diele Alexandra Duchnoviča sa verejnosť má možnosť dozvedieť v expozícii, ktorá je mu venovaná, v drevenom chráme sv. Michala archanjela v jeho rodnej obci Topoľa.

Miroslav Búraľ