Moderátorka Lenka Čviriková-Hriadeľová: Rusínčina mi pripomína letá u babky na dedine
Je Polorusínka a hoci rusínčinu neovláda, má na ňu krásne spomienky spojené s prázdninanmi u starých rodičov. Ak by mal tento jazyk zaniknúť, bolo by mi to ľúto, hovorí športová moderátorka Lenka Čviriková-Hriadeľová.
Ste z Humenného. Keďže čiastočne pochádzate z rusínskeho prostredia, zaujímavé je vedieť, či po rusínsky aj hovoríte?
Doma sme hovorili po slovensky. Moja mama je Rusínka, otec pochádza z Púchova. Prázdniny sme však trávili na dedine u mojej babky vo Volici a tam sa hovorilo len po rusínsky.
Takže rusínčinu neovládate?
Rozumiem úplne, ale hovorím ťažko, lebo neprichádzam s rusínčinou do kontaktu.
Využívate niekedy príležitosť hovoriť doma s mamou týmto jazykom?
Nie. Ale moja mama hovori po rusínsky výborne a často, keďže na východe má brata. Moji bratranci, ktorí vyrastali na spomínanej dedine, hovoria po rusínsky aktívne.
Medzi divákmi televízie Joj ste už roky známa osobnosť, prezrádzajú to aj viaceré moderátorské ceny. Zažili ste situáciu, že by ste pred publikom hovorili aj v rusínskom jazyku?
Myslím, že toto sa mi nestalo. Ale vždy, keď sa stretnem s Mariánom Čekovským alebo s Mišom Hudákom, tak si „pobisidijeme“.
Viete si predstaviť, že by ste nejaký televízny program odmoderovali v rusínčine?
Noooo... To by som sa musela veľmi dlho pripravovať.
Čo vás na tomto jazyku baví?
Pripomína mi detstvo. A mala som ho krásne. Je mi ľúto, že dnešné deti už nezažijú také, aké sme ho mali my.
Rusíni, najmä mladí, sa veľakrát ostýchajú hovoriť po rusínsky. Aké to môže mať dôvody?
Vôbec neviem. Lebo veď koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.
Rusínski rodičia dnes často rozmýšľajú tak, že je praktickejšie vybrať pre svoje deti slovenskú, nie rusínsku školu. Aby vraj deti zvládli hlavne slovenčinu a mali to v budúcnosti ľahšie než s rusínskym jazykom. Myslíte si, že títo rodičia idú proti sebe?
Na to je ťažká odpoveď. Ale myslím si, že základ je slovenčina a svetové jazyky. Už skôr ruština ako rusínčina. Predsa len s ruštinou sa dohovoríte takmer všade na svete. No nedá sa to riešiť takto celoplošne. Je to na každom rodičovi, ako sa rozhodne, čo bude pre jeho dieťa najlepšie.
Určite viete o tom, že počet najmä mladých ľudí, ktorí používajú rusínčinu, povážlivo klesá. Odhady dospeli k číslam, že rusínskemu jazyku hrozí vymretie do 30 – 50 rokov. Čo by mohlo pomôcť, aby sa takýto vývoj zvrátil?
Veľa rusínskych plesov :-). Ale nie, teraz vážne. Je to asi prirodzený vývoj. Z vlastnej skúsenosti viem, že staršia generácia rozpráva po rusínsky, ale ľudia odchádzajú za prácou do slovenských a iných, zahraničných miest. Preto sa vytráca. Skúsim navrhnúť v našej televízii nejaké rusínske okienko a my by sme ho spolu s Mišom Hudákom alebo Mariánom Čekovským moderovali. Ja som rada, že moje deti po rusínsky rozumejú. Aspoň to. Bolo by mi ľúto, keby tento jazyk zanikol.
Blíži sa sčítanie obyvateľov. Rusíni sa už v sčítaní pred desiatimi rokmi zviditeľnili tým, že ich počet sa zvýšil. Ako to bude teraz – ste optimista? Budú mať Rusíni opäť vyššie skóre oproti minulosti?
Som veľkým optimistom, lebo k tomu výraznou mierou prispievajú aj Kandráčovci, za čo im nesmierne ďakujeme :-).
Autorka : Táňa Rundesová
Zdoj foto : TV JOJ
Lenka Čviriková- Hriadeľová
Vyštudovala odbor hudobno-dramatické umenie na konzervatóriu v Košiciach. Od roku 1993 pracuje v médiach, okrem iných pôsobila aj vo Fun rádiu, v Slovenskej televízii i v Slovenskom rozhlase. Od roku 2002 je športová moderátorka v televízii Joj. Je držiteľkou viacerých ocenení OTO.
Ste z Humenného. Keďže čiastočne pochádzate z rusínskeho prostredia, zaujímavé je vedieť, či po rusínsky aj hovoríte?
Doma sme hovorili po slovensky. Moja mama je Rusínka, otec pochádza z Púchova. Prázdniny sme však trávili na dedine u mojej babky vo Volici a tam sa hovorilo len po rusínsky.
Takže rusínčinu neovládate?
Rozumiem úplne, ale hovorím ťažko, lebo neprichádzam s rusínčinou do kontaktu.
Využívate niekedy príležitosť hovoriť doma s mamou týmto jazykom?
Nie. Ale moja mama hovori po rusínsky výborne a často, keďže na východe má brata. Moji bratranci, ktorí vyrastali na spomínanej dedine, hovoria po rusínsky aktívne.
Medzi divákmi televízie Joj ste už roky známa osobnosť, prezrádzajú to aj viaceré moderátorské ceny. Zažili ste situáciu, že by ste pred publikom hovorili aj v rusínskom jazyku?
Myslím, že toto sa mi nestalo. Ale vždy, keď sa stretnem s Mariánom Čekovským alebo s Mišom Hudákom, tak si „pobisidijeme“.
Viete si predstaviť, že by ste nejaký televízny program odmoderovali v rusínčine?
Noooo... To by som sa musela veľmi dlho pripravovať.
Čo vás na tomto jazyku baví?
Pripomína mi detstvo. A mala som ho krásne. Je mi ľúto, že dnešné deti už nezažijú také, aké sme ho mali my.
Rusíni, najmä mladí, sa veľakrát ostýchajú hovoriť po rusínsky. Aké to môže mať dôvody?
Vôbec neviem. Lebo veď koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.
Rusínski rodičia dnes často rozmýšľajú tak, že je praktickejšie vybrať pre svoje deti slovenskú, nie rusínsku školu. Aby vraj deti zvládli hlavne slovenčinu a mali to v budúcnosti ľahšie než s rusínskym jazykom. Myslíte si, že títo rodičia idú proti sebe?
Na to je ťažká odpoveď. Ale myslím si, že základ je slovenčina a svetové jazyky. Už skôr ruština ako rusínčina. Predsa len s ruštinou sa dohovoríte takmer všade na svete. No nedá sa to riešiť takto celoplošne. Je to na každom rodičovi, ako sa rozhodne, čo bude pre jeho dieťa najlepšie.
Určite viete o tom, že počet najmä mladých ľudí, ktorí používajú rusínčinu, povážlivo klesá. Odhady dospeli k číslam, že rusínskemu jazyku hrozí vymretie do 30 – 50 rokov. Čo by mohlo pomôcť, aby sa takýto vývoj zvrátil?
Veľa rusínskych plesov :-). Ale nie, teraz vážne. Je to asi prirodzený vývoj. Z vlastnej skúsenosti viem, že staršia generácia rozpráva po rusínsky, ale ľudia odchádzajú za prácou do slovenských a iných, zahraničných miest. Preto sa vytráca. Skúsim navrhnúť v našej televízii nejaké rusínske okienko a my by sme ho spolu s Mišom Hudákom alebo Mariánom Čekovským moderovali. Ja som rada, že moje deti po rusínsky rozumejú. Aspoň to. Bolo by mi ľúto, keby tento jazyk zanikol.
Blíži sa sčítanie obyvateľov. Rusíni sa už v sčítaní pred desiatimi rokmi zviditeľnili tým, že ich počet sa zvýšil. Ako to bude teraz – ste optimista? Budú mať Rusíni opäť vyššie skóre oproti minulosti?
Som veľkým optimistom, lebo k tomu výraznou mierou prispievajú aj Kandráčovci, za čo im nesmierne ďakujeme :-).
Autorka : Táňa Rundesová
Zdoj foto : TV JOJ
Lenka Čviriková- Hriadeľová
Vyštudovala odbor hudobno-dramatické umenie na konzervatóriu v Košiciach. Od roku 1993 pracuje v médiach, okrem iných pôsobila aj vo Fun rádiu, v Slovenskej televízii i v Slovenskom rozhlase. Od roku 2002 je športová moderátorka v televízii Joj. Je držiteľkou viacerých ocenení OTO.
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Klyče na muzyki parobok Marču ku sobi domiv.
-Poď zo mnov a ja ti jeden hokus-pokus vkažu...
-A jakyj?
-Ja ťa posek**** a ty poťim zmizneš!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať