19. – 24. augusta sa na Šumiaci šumelo.

Už po piaty raz a na piaty spôsob.

Od pondelka študenti a absolventi Akadémie umení v Banskej Bystrici hľadali Ducha miesta (Genius Loci), v piatok sa k ním pridali fotografi a vlastne všetci. Všetci sme hľadali a nachádzali šumiaceho a šumiackeho ducha. Mladí umelci otvorili prastaré a legendami opradené šumiacke kino, ktoré nikto neotvoril aspoň dvadsať rokov. Tam tvorili, vystavovali a umožnili Šumiačanom precítiť ducha miesta. Lebo aj táto ustanovizeň bola a je Genius Loci. Bolo príjemné vidieť a počuť, ako sa ľudia začali spoznávať na „striebornom“ plátne, kde sa premietala tridsať-, či štyridsaťročná fotografia z povestnej šumiackej videodiskotéky. A ako spoznali, kto bol práve v bufete (to preto na fotke nebol), kto bol za mixážnym pultom, kto pri lístkoch a kto sa bil. Na všetko sa na šUMENÍ prišlo:)

šUMENIE bolo už tradične aj o fotografickom š....umení. V piatok sa v miestnej škole uskutočnila vernisáž a prezentácia BY-SK Daniely Kapráľovej, Martina Bizuba, Petra Hollého a Bohuša Tabáka – fotografie, krátke filmy a veľa zážitkov z exotického Bieloruska. BY-SK je o slovenských fotografoch medzi bieloruským ľudom. Vernisáž sa aj končila tak správne po bielorusky. Hroznovou samohonkou z Brestu:) Okrem bieloruských fotografií si mohli návštevníci pozrieť aj to najlepšie, čo sa podarilo odfotografovať na šUMENÍ 2011 a 2012, kedy sa fotografovalo podľa ľudových piesní a hľadalo sa 7 divov Šumiaca. Tretiu výstavu pripravil David Trčka a Juraj Károly. Homonymus je projekt, v ktorom chlapci hľadajú človeka - obyčajného človeka a ľudstvo. Homonymus sa vystavoval a fotografoval aj na tohtoročnom šUMENÍ. Pred Davidove a Jurajove biele plátno sa opäť postavili noví ľudia a tak sa celoeurópska mozaika obohatila o nové tváre.

V rámci hudobného šUMENIA sme v piatkovom programe predstavili kapely Slovak Tango a Sto Múch. Starý dobrý československý medzivojnový žúr so Slovak Tangom. Muchy si do programu prizvali aj hostí – Margetky zo Šumiaca. A tak vzniklo spojenie autentického folklóru a funky-undergroundovej veselej muziky. Ľudovej hudbe bola venovaná celá sobota. Začali sme veľkolepou Kačierinou. Dosiahli sme šumiacky a vlastne (pri všetkej úprimnosti) aj svetový rekord v tancovaní tohto starého ženského chorovodu. Kačierina je jeden z najstarších tancov tancovaných na našom územi, o ktorom sa zachovali zmienky (čeknite Uhroveckú zbierku). Keďže ide o chorovod, tak sa nikdy (a ani tentokrát) netancovalo s hudobným doprovodom. Ženy a dievčatá si len spievali. A do tohto unikátneho projektu sme zapojili folkloristky aj nefolkloristky, nekládli sa žiadne podmienky na tanečné, či spevácke schopnosti. Tancovali všetky. Aj dámy s ťažkými nohami, či ešte ťažším dychom. A chlapi fotografovali, všemožne dokumentovali, tlieskali a povzbudzovali. Kačierina nakoniec skončila kolesom ako z veľkej knihy. Aspoň, že je to šumiacke námestie také gigantickejšie. Vo folklórnej nálade sa pokračovalo aj so speváčkami a hudakmi z FS Železiar, FS Šumiačan a s ľudovou hudbou Muzička. A s Muzičkou sa veselilo až do rána bieleho. Sľúbili sme, a tak sa aj stalo. Doslova a do písmena.

A keďže aj gastronómia je umenie, tak sme sa pokúsili aj o gastronomické šUMENIE. Na námestí sa ukázali chýrne šumiacke kuchárky. Mediálne hviezdy s mediálne hviezdnym receptom:) Predvádzalo sa šúľanie a príprava stručkov. Neskôr mohli návštevníci ochutnať aj mäso v kapuste (tiež prekladanec zvané), škvarkovníky, makovníky, syry zo šumiackych salašov...šumienky (ale to už nie je regionálna, skôr šUMELECKÁ špecialita)... A duch miesta sa naplno prejavil aj v práci miestnych rezbárov, včelára, výrobe šumiackych zápiastkov...

šUMENIE bolo tento rok aj o cestovateľských zážitkoch. V piatok o tých bieloruských od Martina, Petra a Bohuša. V sobotu o tých laponských. Laponskom a zážitkami horského vodcu a študovaného sprievodcu divočinou nás previedol Milan Tomčík.

A vráťme sa k fotografii. Fotografického šUMENIA a hľadania Ducha miesta cez objektív sa zúčastnilo 21 dospelákov a 8 detí. Víťazkou sa stala Marie Hvozdecká z Brna, na striebornej priečke skončila ďalšia dáma fotografka – Alexandra Kirková z Popradu, tretie miesto porotcovia rozdelili. A tak sa cena ušla aj pánovi. Bronzoví boli teda Vladimír Šifra z Vernára a Juliána Dombrovská z Košíc. Detskou víťazkou sa stala Evka Ľapinová zo Šumiaca. Špeciálnu cenu sa ešte porotcovia rozhodli udeliť Anežke Konečnej z Brna. Lebo veľmi kreatívne uchopila a pochopila tému a zvolila veľmi zaujímavý koncept svojho génia.
Na porotcovské stoličky zasadol československý fotograf David Trčka, londýnsko-strakonicko-šumiacky fotograf David Sládek a Richard Boháč si zaporotcoval za komunitu Akadémie umení.

Na výtvarníckom workshope úspešne hľadali ducha miesta šiesti študenti a absolventi Akadémie umení z Banskej Bystrice.

Všetci sme cítili a hľadali ducha miesta. A všetci sme ho našli. Každý v inej podobe. Ale každý...

Už teraz sa tešíme na ďalšiu epizódu šUMENIA. Čo budeme hľadať vtedy, to ešte netušíme.
Nechajte sa prekvapiť. My sa necháme:)

-dm-