1.Festival kultury Rusýniv Slovenska u Svýdnýku i joho hlavne poslaňa

23.03.2013


V dňoch 20.-26. maja 2013 bude u Svýdnýku 1.Festival kultury Rusýniv Slovenska. Dumku začaty organizuvatý festival u Svýdnýku považujeme za bonus, za ružu daruvanu Rusýnam ku 20. vyroču založiňa Okresnoj organizaciji Rusynskoj obrody u Svýdnýku. Založena byla 9.12.1992 v kulturnim domi. Zamer organizuvatý rusýnskyj festival sja zrodýv za 10 mynut prý slavnostnim posýdžini po kulturnim programi oslav 20-ho ročnýka koncertu Viflejemskyj večur i vyroča založiňa Rusynskoj obrody u Svýdnýku, presni o 20 rokiv pizniše - 9.12.2012. Otcjamy toj dumky byly Rusýny,  funkcionare mista Svýdnýk, funkcionare Obvodnoho urjadu u Svýdnýku, poslanci mista Svýdnýk i parlamentu SR aj funkcionare OO RO u Svýdnýku. 

Holovnym organizatorom festivalu je Okresna organizacija Rusýnskoj obrody u Svýdnýku. Spoluorganizatoramy sut Misto Svýdnýk i Piddukľanskyj osvitnij center u Svýdnýku. Predseda VUC v Prešovi už dal suhlas, že bude trýmatý patronat nad tym rusýnskym festivalom.  „Pidryvače“ z rjadiv tzv. Rusýniv-Ukrajinciv, abo lipše povidane, z rjadiv ukrajinizatoriv Rusýniv,  sut z toho mocno prekvapeny, že što to sja z Rusýnamý u Svýdnýku dije. Majut važny obavy, že straťat u Svýdnýku svoji doteperišni pozyciji  a može sja statý, že Svýdnýčane  pidut svojom rusýnskom drahom i perestanut rešpektuvaty ukrajinizačny bludy  o tim, že Rusýny sut Ukrajinci, abo iši horše Rusýny – Ukrajinci. A za učelom dezorientaciji rusýnskoho obyvateľstva, nelem u Svýdnýku, ale i na Slovensku, verejni  sja prosjat: To treba u Svýdnýku dva festivaly? A što je take zvlaštne na tim festývali? Budut dajaky novy subory, što ne sut na ukrajinskim festivali? A što to za rusýnskyj festival, ked tam vystupuje slovenskyj profesionalnyj subor Lučnica?

Naša rusýnska odpoviď ukrajinizatoram Rusýniv na toty pidrývačny voprosy  je  nasledovna:  Festival kultury Rusýniv Slovenska u Svýdnýku je potrebnyj Rusýnam zato, žeby Rusýny dalý na znamosť cýlomu svitu, že u Svýdnýku  žyjut jak avtochtonne obyvateľstvo Rusýny a ne Ukrajinci a už vobec ne dajaky vydumany Rusýny-Ukrajinci. Taky tu nýkoly ne žyly, aný ne žyjut. Že Rusýny u Svýdnýku  majut svoju istoriju, materialnu kulturu, kotru dokumentuje skanzen nad amfiteatrom, kotryj dočasno iši nese čudžu nazvu –ukrajinskyj, ale už nedovho, bo spravnyj nazov maje bytý – rusýnskyj,  zato   sidlo rusýnskoho muzeja maje bytý u Svýdnýku, bo všytko v muzeji u Svýdnýku je lem rusýnske kulturne dedičstvo. 

Rusýny u Svýdnýku majut svoji rusýnsky spivanky, tanci, zvýký, kroji, rusýnskýj kodifikuvanyj jazyk. Zato treba u Svýdnýku dva festivaly,  žeby i tzv. vydumany Rusýny-Ukrajinci, kotry povidajut že jich materýnskyj jazyk je ukrajinskyj, Svýdnýčanam ukazalý svoju ukrajinsku kulturu a nechvalýlý sja nam  kulturom, kotra je naša rusýnska, i žeby sobi ne prýsvojuvalý kulturne dedičstvo Rusýniv. Naj sja tzv. Rusýny-Ukrajinci  u Svýdnýku za svoju ukrajinsku kulturu, ne hanbľat.  Zato treba u Svýdnu dva festivaly. Zvlaštne na rusýnskim  festivali ne je nič, lem tot festival sja od ukajinskoho bude odlišuvatý tym, že bude konferuvanyj po rusýnsky a ne po ukrajinsky a rusýnsky spivanký i tanci i tot skanzen nad amfiteatrom, bude konferencieramý vyhološuvanyj za rusýnskyj i po rusýnsky, bo to je naša rusýnska kultura.

Na rusýnskim festivali v konferencierskim texti bude ľuďom  povidana  pravda o kulturi, kotra sja bude prezentuvaty na javisku amfiteatra. Na ukrajinskim festivali sja furt povidat cyganstvo, bo o rusýnskych spivankach, tancjach i krojach povidaly  že sut ukrajinsky, abo iši horše rusýnsko-ukrajinsky. Take ne je nýgde na sviti.  Novy subory v programi ne budut, budut lem taky, jak bylý i na mýnulych festivaloch – ukajinskych, lem s tym rozdilom že my povime pravdu, že toty subory, spivanky, tanci, kroji i skanzen nad amfiteatrom sut rusýnskym kulturnym dedičstvom i ne možut bytý prezentuvany nýkym jak kultura dajakoho inšoho narodu.

Lučnica je slovenskyj špičkovyj reprezentatývnyj subor a my žyjeme na Slovensku, tak zme pozvaly Lučnicu jak hosťa  namisto Zakarpatskoho ukrajinskoho choru, abo inšoho ukrajinskoho suboru, bo my nezme Ukrajinci. Tak zato Lučnica.

V programi festivalu sut  i  rusýnsky prekvapiňa, novoty, jaky doteper na festivali u Svýdnýku ne bylý, ale toto prozradžuvatý iši ne budeme...                  

Jan Kalýňak, Svýdnýk

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava

Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV

Eva Bobůrková,  13. 2. 2014  Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
06.03.2026

Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie

ISPA Metropolia Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         "Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Voľby. Ujko Vasyľ:
Nam Rusnakom už tiko toho naobicjaly a nam iši furt malo...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať