Bleskový rozhovor s ....

Jaroslavom Sisákom, moderátorom Pozdravov jubilantom (Rádio Patria).

Váš hlas v éteri je synonymom víťazstva Rusínov o rozhlasové vysielanie...
Neviem, čoho je synonymom môj hlas v éteri. Môj hlas ľudia poznajú, lebo s rozhlasom spolupracujem od svojich štrnástich rokov. Teraz v nezvyčajnej pozícii moderátora koncertov pre jubilantov. Bojovať treba stále, najviac o priazeň poslucháčov. Ich reakcie nepoznám, ale zatiaľ ma trpia, možno o tom niečo vedia v rozhlase.

Napriek radosti, prvé vysielanie odkrylo niekoľko problémov... Aké reakcie ste zaznamenali od p. Hirjaka ?
Problémy s p. Hirjakom nemám. On je môj krajan, skoro spolužiak. Do vysielania som nešiel na Hirjakovo miesto. Mňa oslovili, či by som bol schopný a ochotný pripravovať a moderovať rusínsku verziu koncertov, na toto som dal súhlas. Neskôr ma požiadali, či by som nerobil i ukrajinskú mutáciu. Pretože z ukrajinským jazykom nemám problémy, súhlasil som. Teraz pripravujem obe verzie koncertov a problémy nepociťujem.

Čo Vám píšu poslucháči, okrem prianí k životnému jubileu, vo svojich listoch. Dá sa z nich vyčítať, čo teší a trápi dušu dnešného rusínskeho človeka ?
No práve. Najväčšie problémy majú poslucháči. V niektorých oblastiach východného Slovenska vôbec nemôžu naladiť signál Rádia Patria. Najmä v uličsko-ublianskej doline. Odtiaľ kedysi prichádzalo veľké množstvo listov, teraz sa ich počet rapídne znížil. Poslucháči sú presvedčení, že za zvýšené koncesionárske poplatky nedostávajú adekvátne služby. A majú pravdu. Ináč z listov cítiť optimizmus, radosť zo života, troška tej správnej sentimentality a lásku k svojmu, rusínskej ľudovej piesni, rusínskemu slovu, k svojmu kraju, nadhľad a humor. Milujú aj ukrajinské piesne, často žiadajú o ich zaradenie do koncertu.

Dlho diskutovanou témou je rozdelenie vysielacieho času pre jubilantov medzi Rusínov a Ukrajincov. Pravdepodobne, aj na základe požiadaviek poslucháčov, sa viete aj Vy pridať do diskusie. Aký je teda záujem o odvysielanie blahoželaní v jednotlivých jazykových mutáciách ?
Už som sa tejto témy okrajovo dotkol. Osobne si myslím, že tento problém nie je problémom poslucháčov. Kto si žiada odvysielanie pozdravu v ukrajinčine, počuje ho v ukrajinčine, kto v rusínčine, má ho v rusínskom jazyku. Stretávam sa s tým, že poslucháč k rusínskemu pozdravu žiada ukrajinskú pesničku a opačne. Ale musím skonštatovať, že žiadosti odvysielať pozdrav v rusínskom jazyku je oveľa viac. Sú dni, keď nemáme ani jednu žiadosť odvysielať pozdrav v ukrajinskom jazyku.

Pán Sisák, vy ste pôsobili aj vo funkcii riaditeľa Divadla Alexandra Duchnoviča, v kontexte s predchádzajúcou otázkou, sa vynára aktuálne horúca téma, ako hodnotíte snahy župana Chudíka o návrat ukrajinčiny na scénu DADu ?
Neviem, čie sú to snahy. Áno, pracoval som v divadle 41 rokov, 16 rokov som bol riaditeľom. Začínal som od piky, ako elév, takže problematiku tohto divadla, ale aj regiónu poznám. Preto si myslím, že toto divadlo má oveľa závažnejšie problémy, ako ten, či hrať alebo nehrať v ukrajinskom jazyku. Keď divadlo začalo hrať v rusínskom jazyku, to nebol rozmar jedného človeka, ale nevyhnutná nutnosť. Za ukrajinský jazyk v divadle bojujú najmä tí, čo do divadla nechodili, ani nechodia. Politizuje sa vec, ktorá s politikou nemá nič spoločné. Divadlo prešlo pod riadenie kraja v roku 1998. Vtedy bol predsedom kraja p. Chudík. V auguste on odvolal mňa z funkcie riaditeľa divadla, v jeseni, po prehratých voľbách, odvolali jeho. Po ôsmich rokoch sa vrátil a v divadle sa začali diať prečudesné veci. Nedávno odrezali divadlu jednu nohu, osamostatnili jeden z jeho súborov - PUĽS a teraz prišli s nápadom hracieho jazyka. Z neznalosti problémov vyplývajú nekompetentné rozhodnutia. Správajú sa ako slon v porceláne. Mňa osobne tento nápad neprekvapil, zarazilo ma niečo iné. Pred pár týždňami prešovská televízia zaradila do vysielania záznam zasadnutia krajského parlamentu. A tam som sa dozvedel ohromujúcu správu. Pani veľvyslankyňa krajiny na východ od Slovenskej republiky, je nespokojná s riešením problému hracieho jazyka v DADe. A preto sa musí s tým niečo robiť... Povedal to predseda Prešovského samosprávneho kraja. Zamrazilo ma. Preto som presvedčený, že národnostnú kultúru, zvlášť profesionálne kultúrne inštitúcie, musí riadiť Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Ináč im hrozí zánik.

Ďakujem za rozhovor.

- jl -