Bleskový rozhovor s ...

29.07.2008

Olena_Papuga Olenou Papuga, poslankyňou Národného zhromaždenia Srbskej republiky.

V úvode rozhovoru dovoľte, aby som Vám srdečne a úprimne zablahoželal k zvoleniu za poslanca. Môžete čitateľom nášho periodika v krátkosti priblížiť atmosféru volieb v Srbsku?
V Srbsku sa 11. mája 2008 konali voľby na všetkých úrovniach, t.j. miestne, parlamentné do autonómnej oblasti Vojvodina a aj do parlamentu Srbskej republiky. Strana, za ktorú som kandidovala, sa volá Liga sociálnych demokratov Vojvodiny, ktorá 14. júla oslávila 18 rokov svojej existencie. Jej členom som od začiatku.

Viacerí Vás na Slovensku poznáme ako pedagogičku, novinárku alebo občiansku aktivistku. O Vašich politických ambíciách sme však nevedeli. Môžete nám priblížiť Vašu doterajšiu politickú činnosť?
Najprv sme sa angažovali na protivojnových aktivitách, ktoré boli aktuálne počas bojov v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine. Organizovali sme protivojnové mítingy a ostro odsudzovali násilnú mobilizáciu, ktorej obeťou boli aj Rusnaci. Pre svoje angažovanie v tejto strane, ako aj za účasť na protestoch proti režimu Slobodana Miloševiča, som bola vyhodená z redakcie Ruského slova, pretože vedenie tejto inštitúcie bolo zviazané s týmto režimom a moje postoje im prekážali. Po demokratických premenách po 5. októbri 2000 som sa vrátila do redakcie Ruského slova, kde som pracovala ako novinárka.
Vzdelaním som učiteľ rusínskeho jazyka a literatúry. Niekoľko rokov som učila na sobotných školách v Belehrade, v škole Cyrila a Metoda. Okrem toho som sa angažovala aj v Lige sociálnych demokratov Vojvodiny, kde som od roku 2005 členkou jej predsedníctva. Rusnaci od začiatku podporovali túto stranu a jej politiku, pretože je to občianska strana a jej predseda Nenad Čanak je známy ako bojovník za práva menšín. Strana mala od r. 2000 až do r. 2008 predsedov autonómnej oblasti Vojvodina, boli nimi Nenad Čanak a Bojan Kostreš. Počas ich predsedníctva práva národnostných spolkov vrátane rusnackych sa výrazne zlepšili. Dostali slušné finančné prostriedky na vzdelávanie a informovanie.
Vo volebnej kampani pred poslednými voľbami, lídri Ligy sociálnych demokratov vrátane mňa a druhých kandidátov strany, navštívili všetky mestá a obce, kde žijú Rusnaci. Výsledkom tejto kampane bolo, že Rusnaci vo veľkom počte podporili našu stranu. Na všetkých zhromaždeniach som sa z tribúny prihovárala po rusínsky, lebo v našej strane je to bežné a od založenia tejto strany všetky dokumenty, členské preukazy, predvolebné materiály ako aj noviny Slobodná Vojvodina, sa tlačia v piatich jazykoch, samozrejme aj po rusínsky. Vo volebnej kampani naša strana, Liga sociálnych demokratov Vojvodiny, na republikovej úrovni bola na volebnej listine strany „Za európske Srbsko – Boris Tadič“, a získala päť mandátov. Jeden z týchto piatich mandátov som získala aj ja. Vládnuca väčšina v srbskom parlamente má 128 poslancov, čo pri celkovom počte 250 členov srbského parlamentu, znamená tesnú väčšinu.
Na prvom zasadnutí bola zvolená vláda a v auguste sa pripravuje schválenie Deklarácia o stabilizácii a pridružovaní k EÚ. To by mal byť prvý krok k pričleneniu k spoločenstvu európskych krajín.
Čo sa týka iných mojich aktivít v parlamente, som členkou výboru pre vzdelanie a výboru pre národnostné menšiny. Hneď na začiatku som napísala žiadosť mandátnemu výboru, aby mi vydali poslaneckú legitimáciu v rusínskom jazyku, na čo mám právo podľa srbskej ústavy. Aktuálne takúto legitimáciu vlastním.
V súčasnosti som prerušila prácu novinárky v redakcii Ruského slova a pochopiteľne sa naplno venujem práci v parlamente Srbskej republiky.

Ako hodnotíte aktuálnu situáciu menšín v Srbsku?
Veľmi chcem pochváliť, že nová srbská vláda vytvorila ministerstvo pre ľudské a menšinové práva, ktoré doteraz neexistovalo. Štátny tajomník na tomto ministerstve, môj stranícky kolega, bol hosťom na rusínskej kultúrnej manifestácii „Kocurska žatva“ . Prvý zákon, ktoré bude iniciovať ministerstvo, bude zákon postavení národnostných menšín, čo bezpochyby vytvorí právny rámec k zlepšeniu situácie menšín v Srbsku.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.
-jl-

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava

Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV

Eva Bobůrková,  13. 2. 2014  Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
06.03.2026

Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie

ISPA Metropolia Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         "Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Zvonyť telefon. Pidnymať Marča.
-Koho chočete?
-Ňaňo doma?
-Ňi, odcestuvav...!
-Na dovolenku, oddychnuty soj...?!
-Ňi, z mamov...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať