Bleskový rozhovor s ...
Denisou Margetovou, študentkou VŠ
Predstavte sa, prosím, našim čitateľom...
Pochádzam spod Kráľovej hole, zo Šumiaca a v súčasnosti študujem v 3. ročníku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, odbor Ruské a východoeurópske štúdiá. Predmetom mojej bakalárskej práce sú „Rusíni na Horehroní“.
Zaujíma ma Váš osobný pohľad na Rusínov, ako nás vnímate?
Rusínov som vnímala a stále vnímam predovšetkým cez folkór, keďže som vyrástla vo foklóru priaznivo naladenom prostredí:) Ale práve pri príprave bakalárky sa mi otvorili nové pohľady na Rusínov, ich kultúru, jazyk, náboženstvo, ale aj všedný život a predovšetkým nefalšovaný temperament a srdečnosť. Horehronci mali k Rusínom vždy blízko, vždy tam existovalo niečo ako spriaznenosť, taká „platonická láska“:), aspoň v našej rodine a mojom okolí som to tak pociťovala. A hoci si dnes na Horehroní už nikto nenapíše rusínsku národnosť, keď na Šumiačana, Telgárca, alebo Vernárca zavoláte „Rusnák“ tak si môžte byť istý, že sa otočí. Rusínske korene si preto uvedomujem aj ja a myslím, že mnoho Šumiačanov tiež. Pre ostatné horehronské obce boli vždy obyvatelia Šumiaca a Telgártu Rusnáci. A nič sa nezmenilo - sme hrdí na to, kým sme.
Čo sa z "rusínstva" ešte v Šumiaci zachovalo?
Práve to sa snažím zistiť v mojom výskume. Horehronské obce boli kolonizované v čase Valašskej kolonizácie. Rusíni, ktorí založili Šumiac, pochádzali z dnešnej Zakarpatskej Ukrajiny a oblasti Maramureš (Rumunsko). Oblasť bola už v 17. storočí poslovenčená, ale mojim zámerom je dokázať, že na Šumiaci a vôbec na Horehroní ostalo po Rusínoch ešte množstvo badateľných dôkazov. Na Šumiaci, Telgárte a Vernári je to gréckokatolícke a pravoslávne náboženstvo, v Pohorelej sa napríklad zachovalo veľmi špecifické nárečie, ktoré ovplyvnili z poľského územia pochádzajúci Rusíni. Rusínsky vplyv je citeľný aj v charakteristickom hrdelnom horehronskom viachlase, niektorých tanečných prvkoch, ale aj tradičnej kuchyni, čiastočne v nárečí a priezviskách a v niektorých ďalších aspektoch. A ak by sme hodnotili "rusínstvo" podľa náboženstva, tak Šumiac je najzápadnejšou obcou východného rítu.
Ďakujem za rozhovor a verím, že váš výskum bude ďalším obohatením mozaiky poznania o Rusínoch.
-lj-
Predstavte sa, prosím, našim čitateľom...
Pochádzam spod Kráľovej hole, zo Šumiaca a v súčasnosti študujem v 3. ročníku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, odbor Ruské a východoeurópske štúdiá. Predmetom mojej bakalárskej práce sú „Rusíni na Horehroní“.
Zaujíma ma Váš osobný pohľad na Rusínov, ako nás vnímate?
Rusínov som vnímala a stále vnímam predovšetkým cez folkór, keďže som vyrástla vo foklóru priaznivo naladenom prostredí:) Ale práve pri príprave bakalárky sa mi otvorili nové pohľady na Rusínov, ich kultúru, jazyk, náboženstvo, ale aj všedný život a predovšetkým nefalšovaný temperament a srdečnosť. Horehronci mali k Rusínom vždy blízko, vždy tam existovalo niečo ako spriaznenosť, taká „platonická láska“:), aspoň v našej rodine a mojom okolí som to tak pociťovala. A hoci si dnes na Horehroní už nikto nenapíše rusínsku národnosť, keď na Šumiačana, Telgárca, alebo Vernárca zavoláte „Rusnák“ tak si môžte byť istý, že sa otočí. Rusínske korene si preto uvedomujem aj ja a myslím, že mnoho Šumiačanov tiež. Pre ostatné horehronské obce boli vždy obyvatelia Šumiaca a Telgártu Rusnáci. A nič sa nezmenilo - sme hrdí na to, kým sme.
Čo sa z "rusínstva" ešte v Šumiaci zachovalo?
Práve to sa snažím zistiť v mojom výskume. Horehronské obce boli kolonizované v čase Valašskej kolonizácie. Rusíni, ktorí založili Šumiac, pochádzali z dnešnej Zakarpatskej Ukrajiny a oblasti Maramureš (Rumunsko). Oblasť bola už v 17. storočí poslovenčená, ale mojim zámerom je dokázať, že na Šumiaci a vôbec na Horehroní ostalo po Rusínoch ešte množstvo badateľných dôkazov. Na Šumiaci, Telgárte a Vernári je to gréckokatolícke a pravoslávne náboženstvo, v Pohorelej sa napríklad zachovalo veľmi špecifické nárečie, ktoré ovplyvnili z poľského územia pochádzajúci Rusíni. Rusínsky vplyv je citeľný aj v charakteristickom hrdelnom horehronskom viachlase, niektorých tanečných prvkoch, ale aj tradičnej kuchyni, čiastočne v nárečí a priezviskách a v niektorých ďalších aspektoch. A ak by sme hodnotili "rusínstvo" podľa náboženstva, tak Šumiac je najzápadnejšou obcou východného rítu.
Ďakujem za rozhovor a verím, že váš výskum bude ďalším obohatením mozaiky poznania o Rusínoch.
-lj-
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
-Interesne, po cilim sviťi barevnŷ revoluciji a lem v Ameryci - čorno-bila...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať