30 rokov Svetového kongresu Rusínov

Pred tridsiatimi rokmi, 23. a 24. marca 1991, sa v Medzilaborciach v Československu uskutočnil I. Svetový kongres Rusínov, ktorý položil základy medzinárodnej spolupráce rusínskych organizácií, inštitúcií a jednotlivcov – rusínskych aktivistov.

Jeho základným cieľom bolo obrodenie Rusínov a prinavrátenie ich identity po rokoch útlaku a neslobody. Najmä v štátoch strednej a východnej Európy bola rusínska národnosť zakázaná a administratívne premenovaná na ukrajinskú. Až zmena politického režimu po roku 1989 priniesla uvoľnenie vtedajších pomerov.

V postsocialistických štátoch strednej a východnej Európy postupne vznikali rusínske organizácie (Združenie Lemkow – Poľsko, Rusínska obroda – Československo, Spoločnosť karpatských Rusínov – Ukrajina). V tom období sa začali vydávať noviny (Rusyn a Národné noviny – Slovensko, Podkarpatská Rus – Ukrajina, Beseda – Poľsko, Rusínsky život – Maďarsko). Postupné národné aktivity viedli až k vytvoreniu medzinárodnej rusínskej organizácie, ktorej zakladajúcimi členmi boli rusínske organizácie z Československa, Ukrajiny, Poľska, Juhoslávie, USA a Kanady. Tridsaťročnú existenciu Svetového kongresu Rusínov môžeme rozdeliť do troch etáp:

Úvodná etapa bola podporená zmenou režimu po roku 1989, uvoľnením cezhraničnej spolupráce či cestovania do zahraničia. V tejto etape väčšina rusínskych organizácií bojovala o uznanie rusínskej národnosti vo vlastných štátoch, o kodifikáciu jazyka a o podobné základné práva, keďže najmä v štátoch strednej a východnej Európy bola rusínska národnosť do roku 1989 zakázaná a všetko rusínske bolo premenované na ukrajinské.

Druhú etapu vývoja medzinárodnej organizácie výrazne podporila európska integrácia a vstup viacerých členských krajín kongresu do Európskej únie, neskôr do schengenského priestoru. V rámci tejto etapy začala intenzívnejšia medzinárodná výmena kolektívov i jednotlivcov, ktorí sa vzájomne navštevovali, podporovali sa jednotlivé aktivity či už v oblasti školstva, kultúry, masmédií a ďalších oblastí kultúrno-spoločenského života Rusínov.

Tretiu etapu vývoja Svetového kongresu Rusínov pozitívne ovplyvnil rýchly technologický vývoj, rozvoj internetu, sociálnych sietí, masovokomunikačných prostriedkov, ktoré ešte viac posilnili možnosti realizácie konkrétnych aktivít na dennej báze. Realizovala sa spolupráca rusínskych masmédií, vydavateľská činnosť, sieťovanie kontaktov, spolupráca vo virtuálnom internetovom priestore a najmä prísun novej – mladej generácie, ktorá je zárukou pokračovania dobre rozbehnutej práce kongresu.

Zasadnutia Svetového kongresu Rusínov sa konajú každé dva roky a medzitým sa schádza i Svetová rada Rusínov, ktorá je výkonným orgánom kongresu. Postupne sa Svetový kongres Rusínov konal:

v Medzilaborciach v Československu (1991)
v Krynici v Poľsku (1993)
v Ruskom Krsture v bývalej Juhoslávii (1995)
v Budapešti v Maďarsku (1997)
v Užhorode na Ukrajine (1999)
v Prahe v Českej republike (2001)
na Slovensku v Prešove (2003)
po druhý krát v poľskej Krynici (2005)
v meste Sighet v Rumunsku (2007)
v mestách Ruski Krstur a Petrovce v Srbsku a Chorvátsku (2009)
v Pilisszentkereszt v Maďarsku (2011)
v ukrajinských mestách Užhorod, Mukačevo a Svaljava na Ukrajine (2013)
v rumunskej Deve (2015)
v meste Osijek v Chorvátsku (2017)
ostatnýkrát v Ľubovnianskych kúpeľoch a Kamienke na Slovensku (2019)

Najbližší XVI. Svetový kongres Rusínov by sa mal podľa plánu uskutočniť po tretí krát v poľskom kúpeľnom meste Krynica na jeseň 2021, avšak všetko bude závisieť od ďalšieho vývoja celosvetovej pandémie COVID-19.

V súčasnosti sú v kongrese združené organizácie z desiatich členských krajín (Česká republika, Chorvátsko, Kanada, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Srbsko, Ukrajina, USA), avšak úzke vzťahy s kongresom udržiavajú i rusínske organizácie z Ruskej federácie.

Na pamiatku I. Svetového kongresu Rusínov bola v roku 2016 na budove Domu kultúry v Medzilaborciach odhalená pamätná tabuľa tejto historickej udalosti. V súčasnosti Svetový kongres Rusínov koordinuje vzájomnú spoluprácu členských organizácií na rozvoji a prezentácii rusínskej národnej identity – na rozvoji jazyka, kultúry, prezentácii histórie a ďalších dôležitých atribútov malého národa, ktorý po stáročia žije v samom srdci Európy.

Autor: 
Ing. Martin Karaš, predseda Rusínskej obrody na Slovensku a člen Svetovej rady Rusínov za Slovensko

Foto: 
I. Svetový kongres Rusínov, Medzilaborce 1991