33. ročník Makovickej struny

„A čija to chyža stojit na dolini, čije to divčatko šije na mašini..." Je vám to povedome? Možno ste boli jednými z tých, ktorí si túto pieseň spievali z hľadiska spolu s účastníkmi Makovickej struny. Touto už skoro kultovou piesňou, ktorá znie pomerne často v našich domácnostiach z rádia, sa návštevníkov Makovickej struny dňa 3. 12. 2005 otvoril jej 33. ročník.

Na poobedňajšom koncerte zasadla odborná porota, ktorá hodnotila výkony spevákov a na večernom „gala" koncerte, ich už jednotlivými cenami odmenila. V užšej 4-člennej zostave husle, kontra, cimbal a basa sa zahájila Makovická struna, za spevu Ondreja Kandráča jedného z primášov tohto večera, už spomínanou piesňou, A čija to chyža. Postupné pripojenie členov ľudovej hudby vŠarišan na čele s primášom Ľubomírom Šimčíkom a bývalým členom tohto zoskupenia Vincentom Fedorom, sa pred zaplneným hľadiskom ukázala kompletná zostava sprievodného orchestra a spevákov Makovickej struny.

Nasledoval príhovor predsedu organizačného výboru Ivana Labu, privítanie hostí, akými napríklad boli Anton Blajsko, Rudolf Žiak, Peter Chudík, Boris Hanuščak, Michal Bartko, Eva Arvayová, Natália Purdešová. Po tomto slávnostnom otvorení nasledovalo ešte zopár úvodných slov od známeho moderátora BTV Štefana Hija, ktorý sám držal moderátorské žezlo v tomto programe a občas nešetril humorom jemu vlastným na „dochutenie" situácií, ktoré nečakane nastali.

Piesne a speváci boli rozdelení do piatich blokov. V prvom bloku zneli piesne o rodnej zemi a rodičoch. Ich texty apelovali na lásku k Rusínskej národnosti, domovu, ktorý tvorí rodina a mama je akýmsi jeho srdcom. V druhom bloku zneli piesne ohováračské a pijacké. Bez vetra sa ani lístok nepohne, tak aj texty v týchto piesňach mali čosi do seba a verím, že vychádzali z istých životných skutočnosti... Tento blok uzavrela Chmeľovčanka Marianna Železná, pieseň zaspievala tak dôveryhodne, že ju publikum odmenilo novou zavedenou cenou a to, cenou diváka.

Z tohto bloku si odniesla cenu v znení - Za rozvoj a propagáciu ľudovej piesni aj speváčka Patrícia Macalová z Poráča. Vraví sa ešte, že lásky vo svete nie je nikdy dosť. Nečudo, že na túto tému je tak veľa krásnych piesní, v ktorých človek môže nájsť „svoje" sklamanie alebo radosť. No a piesňam o láske, boli upísané aj posledné tri bloky programu. Práve v tomto bloku vykrútili v tanci pred divákmi pána Petra Chudíka a pani Evu Arvayovú. Tieto bloky mali aj najviac ocenených. Mladučká speváčka Bohumila Ferencová zo Svidníka si odniesla cenu Najlepší spevák z okresu Svidník. Toto dievča malo aj podporu publika a treba oceniť, že svoj temperament, ktorý má v krvi a je pre rómske etnikum príznačné, vedela zo srdca „predať" publiku.

Cenu za rozvoj a propagáciu ľudovej piesní si z tohto bloku odniesla aj Natália Mihalicová - Mauriová, a Prešovčanka Ivetka Svitková v duo - speve so svojou dcérou Ivkou. Cenu poroty si odnieslo trio v zložení Lenka Pazurová, Šimona Lukáčová a Jana Drozdova zo Zubného. Cenu za najlepšiu autorskú pieseň si odniesol známy autor -rusínskych piesní – Ladislav Macko zo Svidníka a to konkrétne za pieseň Zimná pšeničenka, ktorá mala z harmonického hľadiska špecifický charakter, lebo vychádzala zo starej cirkevnej stupnice presnejšie - lyrickej, ktorá nie je typická pre tento región a zaznela v podaní Bardejovčanky Moniky Sorokovej. Tento blok mal aj laureátov, ktorým ľudová hudba pred ich vyhlásením zahrala slávnostný tuš. Laureátmi v trio speve sa stala rodinka Magurových z Humenného v zložení Katka, Lenka a Ján s piesňou Na dolini. V duo speve si odniesli titul laureát sestry Zuzka a Janka Maňkové z Kružlova. Tieto sympatické Rusinky sú nášmu publiku už isto známe, lebo pódium na Makovickej strune je im domáce. Laureátom v sólo speve sa stal Peter olčko z Poráča.

Hosť do domu - Boh do domú. Keďže začiatok i koniec otvorila pieseň A čija to chyža prirovnám toto vystúpenie ku „chyžke", do ktorej v závere posledných troch blokov vstúpili aj hostia, akými tohto roku boli Júlia Doszna z Poľska, ktorá ukázala viacznačnosť v piesni, čo sa týka melódie. Možno mnohí z vás spoznali v jej druhej piesni melódiu „našej" piesni - Koli buduvali vilu Makovicu.

Slovenka Helena Zahradníková zaujala svojou bezprostrednosťou a vyslovene „rusko-babuškovským výzorom" aj, keď prezentovala piesne z okolia Žiliny. Tretím hosťom bol Petro Matij, národný umelec Ukrajiny, ktorý cez text piesní ocenil krásu našich „divočok" a žmurknutím na speváčku Májku Surkalovú z Becherova len potvrdil, že to s krásou našich „divok" myslí vážne.

Tohto roku sa udiala aj reforma v osobách, ktoré celý tento program zostavovali. Číslo 33 má mnoho prirovnaní. K tridsiatemu tretiemu ročníku Makovickej struny dal „pôdorysný námet" Vincent Fedor, ktorý bol v jednej osobe aj scenáristom, prednikom a hudobným upravovateľom niektorých piesní. Pod scenár sa podpísal aj konferencier Štefan Hij, réžiu mala Anka Derevjaniková a jej asistentkami boli Anastázia Simová a Maria Harňáková. Pohybovú spoluprácu mal Miroslav Morochovič, scénu pripravil Ladislav Cuper, ozvučenie a svetla Nest Sound Bardejov.

Plná športová hala Mier, výborná pohodová atmosféra si vyslúžila potlesk pre samotných usporiadateľov i ľudovú hudbu Šarišan, ktorá sprevádzala spevákov 33. ročníka Makovickej struny 2005 v Bardejove.