Ivan Gašparovič:" Živite ľudie na blaho svita, všetkým Rusínom blahaja lita“
Pán Škurla písal vo svojom článku, že slovenský prezident Ivan Gašparovič sa nemal problém priznať k tomu, že pochádza taktiež z národnostnej menšiny(chorvátskej). Áno, súhlasím veď sa ani nemá prečo. Pán Škurla sa ďalej zmienil: Udivuje ma, ako my, Rusíni, sa tak ľahko vzdávame svojho, hanbíme sa za svoju rodnú materinskú reč, pri stretnutí s inými hneď prestávame hovoriť po svojom.“Tejto vete pravdupovediac už veľmi dobre nerozumiem resp. som nepochopil čo chcel autor touto vetou povedať. To znamená, že ak pán prezident SR Gašparovič sa k nám Svidníčanom prihovoril po slovensky znamená to, že sa hanbí za svoju chorvátsku menšinu?
Ďalej autor článku napísal: A hlavne, že aj so svojimi deťmi keď ani dobre nevieme , rozprávame po slovensky. Považujeme rusínsky jazyk za niečo menej ponižujúce? Vo Svidníku nie je predsa ani jedna škôlka, škola, inštitúcia, v ktorej by sa rozprávalo rusínskym jazykom, pretože v našom meste nežije podľa posledného sčítania ľudu SR v roku 2001 minimálne 20% národnostnej rusínskej národnosti, aby tomu bolo inak. Z môjho pohľadu teda pohľadu mladého človeka sa nehanbím za to, že viem po rusínsky, ale moja národnosť je slovenská a som hrdý na to, že som Slovák, preto rozpravám s „inými“ po slovensky, pretože slovenčina je môj rodný aj materinský jazyk. Pre určenie národnosti nie je rozhodujúca materinská reč, ani reč, ktorú občan prevažne používa, alebo lepšie ovláda, ale jeho vlastné rozhodnutie o príslušnosti k národu, národnostnej alebo etnickej menšine.
Môžeme polemizovať o tom, prečo sa ľudia nehlásia k rusínskej národnosti, ale to je ešte z pohľadu mladých ľudí pochopiteľná záležitosť sme predsa Slováci a náš štátny jazyk je slovenský. Nie som zástancom toho, aby mladí ľudia úplne zanevreli rusínsky jazyk, ale v žiadnom prípade ho nemôžeme uprednostňovať, tak ako to píše autor: „Teda rusínčina pre terajšiu mladú generáciu sa už nikdy nestane rodnou materinskou rečou, lebo ich matere, ale aj otcovia s nimi nikdy nerozprávajú po rusínsky, len po slovensky.“ Tieto riadky píšem z polohy Slováka a slovenskej národnosti, pán Škurla je pravdepodobne rusínskej národnosti, ale nepíšem to ako nejakú provokáciu to v žiadnom prípade, ale som mladý človek a stretávam sa s mladými ľuďmi preto je môj názor taký aký je. Za omnoho závažnejší problém považujem fakt, že v dnešných materských škôlkach učia deti po anglicky alebo nemecky a pritom ešte poriadne nevedia po slovensky a nieto po rusínsky, preto ja hovorím chráňme si slovenčinu, ale nezabúdajme na rusínčinu.
Vladimír Bokša
Ďalej autor článku napísal: A hlavne, že aj so svojimi deťmi keď ani dobre nevieme , rozprávame po slovensky. Považujeme rusínsky jazyk za niečo menej ponižujúce? Vo Svidníku nie je predsa ani jedna škôlka, škola, inštitúcia, v ktorej by sa rozprávalo rusínskym jazykom, pretože v našom meste nežije podľa posledného sčítania ľudu SR v roku 2001 minimálne 20% národnostnej rusínskej národnosti, aby tomu bolo inak. Z môjho pohľadu teda pohľadu mladého človeka sa nehanbím za to, že viem po rusínsky, ale moja národnosť je slovenská a som hrdý na to, že som Slovák, preto rozpravám s „inými“ po slovensky, pretože slovenčina je môj rodný aj materinský jazyk. Pre určenie národnosti nie je rozhodujúca materinská reč, ani reč, ktorú občan prevažne používa, alebo lepšie ovláda, ale jeho vlastné rozhodnutie o príslušnosti k národu, národnostnej alebo etnickej menšine.
Môžeme polemizovať o tom, prečo sa ľudia nehlásia k rusínskej národnosti, ale to je ešte z pohľadu mladých ľudí pochopiteľná záležitosť sme predsa Slováci a náš štátny jazyk je slovenský. Nie som zástancom toho, aby mladí ľudia úplne zanevreli rusínsky jazyk, ale v žiadnom prípade ho nemôžeme uprednostňovať, tak ako to píše autor: „Teda rusínčina pre terajšiu mladú generáciu sa už nikdy nestane rodnou materinskou rečou, lebo ich matere, ale aj otcovia s nimi nikdy nerozprávajú po rusínsky, len po slovensky.“ Tieto riadky píšem z polohy Slováka a slovenskej národnosti, pán Škurla je pravdepodobne rusínskej národnosti, ale nepíšem to ako nejakú provokáciu to v žiadnom prípade, ale som mladý človek a stretávam sa s mladými ľuďmi preto je môj názor taký aký je. Za omnoho závažnejší problém považujem fakt, že v dnešných materských škôlkach učia deti po anglicky alebo nemecky a pritom ešte poriadne nevedia po slovensky a nieto po rusínsky, preto ja hovorím chráňme si slovenčinu, ale nezabúdajme na rusínčinu.
Vladimír Bokša
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Vasyľu, borovičku budeš?
-Ňi..!
-Ta to je voľa...! Už dnyskaj večur... Zazerajte TV! Želiznyj rusnak!
-Ňi..!
-Ta to je voľa...! Už dnyskaj večur... Zazerajte TV! Želiznyj rusnak!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať