Ivan Gašparovič:" Živite ľudie na blaho svita, všetkým Rusínom blahaja lita“

Pán Škurla písal vo svojom článku, že slovenský prezident Ivan Gašparovič sa nemal problém priznať k tomu, že pochádza taktiež z národnostnej menšiny(chorvátskej). Áno, súhlasím veď sa ani nemá prečo. Pán Škurla sa ďalej zmienil: Udivuje ma, ako my, Rusíni, sa tak ľahko vzdávame svojho, hanbíme sa za svoju rodnú materinskú reč, pri stretnutí s inými hneď prestávame hovoriť po svojom.“Tejto vete pravdupovediac už veľmi dobre nerozumiem resp. som nepochopil čo chcel autor touto vetou povedať. To znamená, že ak pán prezident SR Gašparovič sa k nám Svidníčanom prihovoril po slovensky znamená to, že sa hanbí za svoju chorvátsku menšinu?

Ďalej autor článku napísal: A hlavne, že aj so svojimi deťmi keď ani dobre nevieme , rozprávame po slovensky. Považujeme rusínsky jazyk za niečo menej ponižujúce? Vo Svidníku nie je predsa ani jedna škôlka, škola, inštitúcia, v ktorej by sa rozprávalo rusínskym jazykom, pretože v našom meste nežije podľa posledného sčítania ľudu SR v roku 2001 minimálne 20% národnostnej rusínskej národnosti, aby tomu bolo inak. Z môjho pohľadu teda pohľadu mladého človeka sa nehanbím za to, že viem po rusínsky, ale moja národnosť je slovenská a som hrdý na to, že som Slovák, preto rozpravám s „inými“ po slovensky, pretože slovenčina je môj rodný aj materinský jazyk. Pre určenie národnosti nie je rozhodujúca materinská reč, ani reč, ktorú občan prevažne používa, alebo lepšie ovláda, ale jeho vlastné rozhodnutie o príslušnosti k národu, národnostnej alebo etnickej menšine.

Môžeme polemizovať o tom, prečo sa ľudia nehlásia k rusínskej národnosti, ale to je ešte z pohľadu mladých ľudí pochopiteľná záležitosť sme predsa Slováci a náš štátny jazyk je slovenský. Nie som zástancom toho, aby mladí ľudia úplne zanevreli rusínsky jazyk, ale v žiadnom prípade ho nemôžeme uprednostňovať, tak ako to píše autor: „Teda rusínčina pre terajšiu mladú generáciu sa už nikdy nestane rodnou materinskou rečou, lebo ich matere, ale aj otcovia s nimi nikdy nerozprávajú po rusínsky, len po slovensky.“ Tieto riadky píšem z polohy Slováka a slovenskej národnosti, pán Škurla je pravdepodobne rusínskej národnosti, ale nepíšem to ako nejakú provokáciu to v žiadnom prípade, ale som mladý človek a stretávam sa s mladými ľuďmi preto je môj názor taký aký je. Za omnoho závažnejší problém považujem fakt, že v dnešných materských škôlkach učia deti po anglicky alebo nemecky a pritom ešte poriadne nevedia po slovensky a nieto po rusínsky, preto ja hovorím chráňme si slovenčinu, ale nezabúdajme na rusínčinu.

Vladimír Bokša