Prečítali sme za Vás...

Rozhovor: Režisér dokumentu Ako sa varia dejiny, Peter Kerekes, v rozhovore pre HN: Mal som drzosť povedať: Oplatí sa

Nakrútil dokument o šiestich vojnách, desiatich receptoch a 60 miliónoch mŕtvych. Teraz sa s ním uchádza o Európsku filmovú cenu. Peter Kerekes.

"Uvarili“ ste dokument, ktorý s nadšením prijali na významných festivaloch. Čo v ňom nesmelo chýbať?
Treba mať dobré ingrediencie. Zaujímavú tému, dobrých protagonistov a aj keď to znie pateticky, tak zvedavosť a lásku. Keď som robil rozhovory, nehovoril som ľuďom, čo majú povedať, bol som zvedavý a kládol som im otázky.

Skrýva sa ešte niečo za úspechmi slovenských dokumentov?
Sú to jedni z mála filmov, ktoré sú spravené poctivo z každej stránky. Mali sme čas ich doviesť takmer k dokonalosti a boli sme si sami za naše filmy zodpovední. Máme tu tiež šťastnú súhru režisérskych mentalít - máme východnú citlivosť, ale sme "reznutí“ českým odstupom a racionálnosťou.

Aké reakcie vyvolal film o vojenských kuchároch v zahraničí?
Bol som príjemne prekvapený z reakcií v Amerike, že ľudia rozumejú európskym dejinám a smejú sa na miestach, ktoré sú založené na znalosti kontextu, ale premietali sme ho aj tam, kde nechápali úplne presne politicko-historický kontext, ale zaujali ich silné príbehy jednotlivých ľudí.

Vycítili diváci aj kontroverzné politické momenty?
Ľudia väčšinou sledovali príbehy ľudí, ktoré sa mi podarilo urobiť silnejšie než politické vysvetľovanie. Veľmi som sa bál, ako budú vnímať srbsko-chorvátsky konflikt, kde máme nacionalistu Chorváta a dve srbské "matky“, a bol som príjemne prekvapený reakciami na festivale v Sarajeve, kde ho diváci čítali skôr ako mužsko-ženský konflikt.

S varením pre armádu je úzko spojené zabíjanie zvierat. Prekážalo to divákom?
Na každej projekcii sa niekto ozve, prečo vo filme zabíjajú zvieratá a mne sa vždy ťažko vysvetľuje, že ruskí vojaci nechovajú kravu, aby ju pustili umrieť niekde do lesa, keď dosiahne dôchodkový vek, a že v Maďarsku nechovajú prasatá kvôli tomu, aby sa mali deti s čím hrať, ale na klobásy. Je to prirodzená záležitosť.

Váš film stál približne 26 miliónov korún. Mali ste veľa problémov s financovaním?
Problémy s financovaním boli celý čas, ale najväčší problém som mal dostať film do slovenskej distribúcie. Žiadali sme grant, ale na ministerstve kultúry nám vyradili žiadosť s odôvodnením, že sme ho žiadali pôvodne na film, ktorý sa volá Ako sa varili dejiny a v skutočnosti sme nakrútili film Ako sa varia dejiny, to znamená, že filmové kópie som zatiahol zo svojich posledných peňazí.

Už na začiatku ste asi vedeli, že to nebude jednoduché.
Bál som sa hneď po tom, ako som bol nadšený a odovzdal som scenár. Existuje na to krásne maďarské príslovie: idete po napnutom lane v obrovskej výške a v jednej ruke držíte vrece šťastia a v druhej ruke vrece hovien, presne takto som päť rokov pracoval.

V čom spočívali tie plusy a mínusy?
Na jednej strane to bolo úžasné, lebo sme mali obrovský rozpočet, na druhej strane sa ma pýtali, či sú tie peniaze efektívne vynaložené. Musel som zobrať v sebe tú drzosť a zaklamať, že áno, oplatí sa to, aj keď som o tom nebol v sebe presvedčený. Bola to obrovská zodpovednosť a dúfam, že film je napriek tomuto šialenému tlaku slobodný a hravý.

Kto je Peter Kerekes
Narodil sa v roku 1973 v Košiciach. V roku 1998 absolvoval réžiu hraných filmov na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Dva roky tu pôsobil ako pedagóg, spolu s režisérom Dušanom Hanákom viedol tvorivú dielňu. Medzi jeho prvé dokumenty patria Ladomírske morytáty a legendy a 66 sezón. Najväčší úspech zožal s celovečerným dokumentom Ako sa varia dejiny, za ktorý získal Zvláštnu cenu poroty na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Hot Docs v Toronte. Najnovšie ho nominovali na Európsku filmovú cenu.

Zdroj: Hospodarské noviny, 12.10. 2009, www.hnx.sk