Úprava slovensko-poľskej hranice v roku 1938 a 1939
Poľská vláda na odpoveď slovenskej autonómnej vlády reagovala podráždene. 31.októbra 1938 poľský vyslanec Kazimierz Papeé v Prahe pohrozil, že "ak do večera nedostane kladnú odpoveď, Poľsko použije najostrejšie prostriedky". Československá vláda v snahe vyhnúť sa konfliktu , presvedčovala slovenskú autonómnu vládu, aby poľské požiadavky prijala.
Akceptované požiadavky
Za tejto situácie J. Tiso, nemajúc iné východisko, rezignoval a telefonicky oznámil Prahe, že akceptuje rozšírené poľské požiadavky. 1. novembra 1938 poľský vyslanec Kazimierz Papée odovzdal ministrovi zahraničných vecí Československa Františkovi Chválkovskému nótu, na ktorú československá vláda odpovedala ešte v tento deň. Vláda poľskú nótu prijala a súhlasila, aby sa práca delimitačnej komisie na slovensko-poľskej hranici ukončila do 30. novembra 1938 a k 1. decembru toho istého roku mohli nové hranice prevziať pohraničné orgány, československá vláda zostavením delimitačnej komisie poverila slovenskú autonómnu vládu, ktorá delimitačnú komisiu menovala na svojom zasadnutí 8. novembra 1938.
Polonofilská orientácia
Za predsedu československej delimitačnej komisie bol menovaný František Hrušovský (narodil sa 17.9.1903 v Lovčiciach, okres Trnava, zomrel 9. 9.1956 v Clevelande), USA. Vyštudoval históriu v Krakove. Bol riaditeľom gymnázia v Kláštore pod Znievom. Polonofil, ktorý neskôr po roku 1938 svoje polonofilské presvedčenie opustil. Roku 1945 emigroval do Rakúska, odtiaľ do Talianska a v roku 1947 do USA. Po smrti K. Sidora roku 1953 bol predsedom zahraničnej SNR). Ďalšími členmi komisie boli: Pavol Čarnogurský (blízky Sidorov spolupracovník a tiež polonofilsky orientovaný), Milan Polák, starosta Čadce, Ján Slávik, riaditeľ štátnych železníc v Tatranskej Lomnici, major generálneho štábu Štefan Júrech, Anton Granatier, Ivan Krno a Ladislav Hlaváček, hlavný ministerský komisár ministerstva zahraničných vecí. Predsedom poľskej komisie bol Bogdan Zaborowski, profesor na Univerzite J. Pilsudského vo Varšave, členmi komisie boli aj: Jan Knapik, radca ministerstva vnútra, Tadeusz Mejer, radca ministerstva dopravy, Marián Gotkievvicz, inštruktor školského kuratória v Krakove, kapitán Olgierd Jakobowski z Vojenského zemepisného ústavu, Albert Dijakiewicz, prednosta odboru ministerstva dopravy a Aleksander Kwiatkowski, radca ministerstva zahraničných vecí (zodpovedal za styk komisie s poľskou vládou).
Prvá schôdzka oboch komisií sa uskutočnila 16. novembra 1938 popoludní v hoteli Remi v Žiline. Na tejto schôdzi poľská komisia v zmysle nóty poľskej vlády predložila mapy s úpravami, ktoré zachádzali za hraničnú čiaru. Na Spiši išlo o Smerdžonku a Aksamitku. Vytyčovanie hranice v teréne začala komisia 17. novembra 1938. 18. novembra 1938 došlo k bojovým konfliktom v Čadci a 24. novembra 1938 k útoku na poľskú komisiu v Oravskom Podzámku. Po týchto konfliktoch poľská komisia prerušila rokovanie a odišla do Poľska.
Michal Murcko
Akceptované požiadavky
Za tejto situácie J. Tiso, nemajúc iné východisko, rezignoval a telefonicky oznámil Prahe, že akceptuje rozšírené poľské požiadavky. 1. novembra 1938 poľský vyslanec Kazimierz Papée odovzdal ministrovi zahraničných vecí Československa Františkovi Chválkovskému nótu, na ktorú československá vláda odpovedala ešte v tento deň. Vláda poľskú nótu prijala a súhlasila, aby sa práca delimitačnej komisie na slovensko-poľskej hranici ukončila do 30. novembra 1938 a k 1. decembru toho istého roku mohli nové hranice prevziať pohraničné orgány, československá vláda zostavením delimitačnej komisie poverila slovenskú autonómnu vládu, ktorá delimitačnú komisiu menovala na svojom zasadnutí 8. novembra 1938.
Polonofilská orientácia
Za predsedu československej delimitačnej komisie bol menovaný František Hrušovský (narodil sa 17.9.1903 v Lovčiciach, okres Trnava, zomrel 9. 9.1956 v Clevelande), USA. Vyštudoval históriu v Krakove. Bol riaditeľom gymnázia v Kláštore pod Znievom. Polonofil, ktorý neskôr po roku 1938 svoje polonofilské presvedčenie opustil. Roku 1945 emigroval do Rakúska, odtiaľ do Talianska a v roku 1947 do USA. Po smrti K. Sidora roku 1953 bol predsedom zahraničnej SNR). Ďalšími členmi komisie boli: Pavol Čarnogurský (blízky Sidorov spolupracovník a tiež polonofilsky orientovaný), Milan Polák, starosta Čadce, Ján Slávik, riaditeľ štátnych železníc v Tatranskej Lomnici, major generálneho štábu Štefan Júrech, Anton Granatier, Ivan Krno a Ladislav Hlaváček, hlavný ministerský komisár ministerstva zahraničných vecí. Predsedom poľskej komisie bol Bogdan Zaborowski, profesor na Univerzite J. Pilsudského vo Varšave, členmi komisie boli aj: Jan Knapik, radca ministerstva vnútra, Tadeusz Mejer, radca ministerstva dopravy, Marián Gotkievvicz, inštruktor školského kuratória v Krakove, kapitán Olgierd Jakobowski z Vojenského zemepisného ústavu, Albert Dijakiewicz, prednosta odboru ministerstva dopravy a Aleksander Kwiatkowski, radca ministerstva zahraničných vecí (zodpovedal za styk komisie s poľskou vládou).
Prvá schôdzka oboch komisií sa uskutočnila 16. novembra 1938 popoludní v hoteli Remi v Žiline. Na tejto schôdzi poľská komisia v zmysle nóty poľskej vlády predložila mapy s úpravami, ktoré zachádzali za hraničnú čiaru. Na Spiši išlo o Smerdžonku a Aksamitku. Vytyčovanie hranice v teréne začala komisia 17. novembra 1938. 18. novembra 1938 došlo k bojovým konfliktom v Čadci a 24. novembra 1938 k útoku na poľskú komisiu v Oravskom Podzámku. Po týchto konfliktoch poľská komisia prerušila rokovanie a odišla do Poľska.
Michal Murcko
Aktuality
Zobraziť všetky
30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
15.03.2026
Atentát OUN v Užhorodu
Jiří Plachý
V době mezi válkami probíhal na Podkarpatské Rusi mezi zastánci rusínské národní identity a těmi, kteří tvrdili, že zdejší slovanské etnikum je součástí ukrajinského národa boj o národní charakter tohoto regionu.
Překlad text…
13.03.2026
RUMUNSKÉ VÝSKUMY OHĽADOM USÁDZANIA SA VALACHOV V SEVERNÝCH KARPATOCH („IUS VALAHICUM” / "„ВОЛОСКОМ ЗАКОНЪ” / "VALAŠSKÉ PRÁVO")
NICOLAE EDROIU
Skôr ako predstavím historický sled a štádium rumunského výskumu diskutovanej problematiky je nutných niekoľko spresnení terminologického u metodologického charakteru. Čo sa týka doteraz zaužívanej terminológie, konštat…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Naše obce
Zobraziť galérie
Ujko Vasyľ
Vysluchane u avtobusi (18+).
Marča telefonuje z frajirom.
-Ne byla jem z nym, zajačyk mij... Buď spokojnyj...!
Iši raz opakuju - ne byla...!
Lem jem sja z nym slučajno strityla na ulici...
Dakus zme poboltaly i každyj išov svojov dorohov...
O, bože, zajačyk mij, čom jes takyj revnyvyj (žarlyvyj)?! Iši raz opakuju, nič jem z nym ne mala... A any ne mohla maty!
Vir mi, ne mohla! Ne-mož-ly-ve...!
Čom, čom, čom...? Bo sja mu ne p*****v!
Marča telefonuje z frajirom.
-Ne byla jem z nym, zajačyk mij... Buď spokojnyj...!
Iši raz opakuju - ne byla...!
Lem jem sja z nym slučajno strityla na ulici...
Dakus zme poboltaly i každyj išov svojov dorohov...
O, bože, zajačyk mij, čom jes takyj revnyvyj (žarlyvyj)?! Iši raz opakuju, nič jem z nym ne mala... A any ne mohla maty!
Vir mi, ne mohla! Ne-mož-ly-ve...!
Čom, čom, čom...? Bo sja mu ne p*****v!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať