55. festival kultúry Rusínov a Ukrajincov vo Svidníku

20. a 21. júna vo Svidníku bol najstarší rusínsky, už 55. ročný Festival kultúry Rusínov a Ukrajincov. Organizátorom bol ZRUS a mesto Svidník. Prečo rusínsky? Lebo je založený na rusínskom folklore. To, že sa konferuje po ukrajinsky, znamená, že organizátor- ZRUS je proukrajinskej orientácie. Aj keď dva dni pršalo a všetko bolo v malom kultúrnom dome, ja tento ročník považujem za úspešný, lebo v oblasti hudobného folklóru, nielen rusínskeho, ale i ukrajinského, festival bol novátorský. Objavil sa historizmus vo folklórnej muzike. Štruktúra hudobného folklóru bola čiastočne objavená a ukázaná. Bola to iba náhoda alebo zámer organizátorov? To nebolo doposiaľ na žiadnom festivale.

Po národnostnej stránke festival bol nekonfliktný a ústretový k prejavom rusínstva. Napríklad tanečníci PUĽSu v jednej tanečnej montáži držali v rukách noviny Info Rusín, alebo názov programu folklórneho kolektívu Zemplín z Michaloviec bol Marka Rutenorum. A ZRUS to povolil. To ja považujem za ústretovosť. Festival posledné desaťročie i skôr, podľa svidničanov, upadál, bol stále o tom istom. Na otvoreniach dominovala národnostná politika a to sa nepáčilo divákom. V tomto roku organizátori na otvorení vypustili politizovanie a v národnej hudbe sa začali zaujímať o predharmonický hudobný štýl.

Keď som v roku 2002 vo svojich publikáciách, Jarné rusínske piesne a Betlehemský večer, poukázal na historický význam folklóru a na význam poznania štrukturálnej skladby hudobného folklóru, nikto v rusínskej tlači nezareagoval. Vysvetlil som si to tak, že nikto nepochopil, čo pre nás znamená historický folklór. Myslel som, že niet s kým v rusínskych organizáciách, vrátane profesionálnych rusínskych pracovísk, viesť dialóg o folklóre a o rusínskom už dupľom nie. Posledné dva roky som ani nechodil na festival vo Svidníku, lebo pred troma rokmi na otvorení festivalu zástupkyňa Ukrajiny, nebola to pani Ohnivec, ale iná pani, povedala, že sme tu všetci Ukrajinci. Ľudia stíchli, potom dav zahučal a nikto okrem delegácie jej nezatlieskal. Určite to myslela dobre, že sme si rovni, ale pre nás, domácich Rusínov, to bolo veľmi provokatívne. Takých Rusínov ako ja, tam bola drvivá väčšina. V tomto roku som sa odvážil na festival ísť a oplatilo sa. Už nič podobné sa nestalo. Naopak bol som prijemne prekvapený.

To, čo som počul na festivale vo Svidníku, ma presvedčilo, že predsa len existujú takí folkloristi a profesionálne rusínske pracoviská, ktoré vedia, čo znamená historický folklór a akú má silu pre poznanie histórie a kultúry národa. Zato treba poďakovať organizátorom a hlavne vystupujúcim kolektívom: PUĽSu s Prešova, speváčkam Narodna pisňa s Kijeva, FS Makovica zo Svidníka, Štátnemu zakarpatskému zboru z Užhorodu, a najviac historizmu doniesol folklórny súbor Zemplín z Michaloviec v programe Marka Rutenorum. Možno budem jediný vo Svidníku, kto je teraz vďačný, že pršalo, lebo program bol v kultúrnom dome a bol dobrý hudobný zážitok z rusínskych spevov podaných v cirkevných stupniciach, harmonizovaných v predharmonickom štýle. Bola to rozprávka pre uši. Na amfiteátri by taký pôžitok z muziky nebol. Rusínska historická atmosféra bola zvýraznená v dórskej, lidickej a frigickej cirkevnej, historickej, pred-harmonickej stupnici. Mal som pocit, že sme v časoch rímskych, tak z muziky dýchala historičnosť. Regionálne odlišnosti bolo počuť v harmónii muziky. Rusíni východného Slovenska a Huculi Ukrajiny mali podobný, predharmonický hudobný štýl. Rusíni Horehronia na Slovensku a východná Ukrajina – spevácka skupina Narodna pisňa z Kijeva, mali podobný spôsob tvorby viachlasného spevu v harmonickom štýle. To bol historický folklór. Za jeho éry bolo možné rozpoznávať folklórne regióny. Moderná súčasná hudobná harmonizácia zotrela regionálne hudobné, historické znaky. Je potrebné ich oživiť. Preto pre nás historizmus vo folklóre je taký dôležitý, lebo poukazuje na charakter rusínskej muziky.

Na festivale vo Svidníku sa v tomto roku začala nová, vyššia, etapa folklórneho prejavu – historická, harmonizovanie piesní v predharmonickom štýle. Vzorom pre rusínsku národnú, historickú muziku sa stal PUĽS. Keď sa chceli odčleniť od Divadla Alexandra Duchnoviča preto, lebo chceli čosi ukázať svoje, byť nezávisli, lebo mali pocit, že majú na viac, tak tu sa im to podarilo. Mušky-mikrofóny na čele spevákov PUĽSu znamenali, že sú pripravení na vysokú technickú úroveň a náročnú techniku spevu. Spev bol istý a jasný ako rozhlasová nahrávka. Tanečné a zborové choreografie zmenili bývalý PUĽS na duchom omladenú, naturálnu, folklórnu, rusínsku javiskovú špičku. Súčasné folklórne festivaly sú na jedno kopyto, lebo na jedno kopyto je robená národná muzika. Myslím si, že už dôjde do kategorizácie folklórnych súborov aj festivalov na lepšie a horšie hlavne podľa spôsobu harmonizácie národnej muziky. Rozhodovať bude muzikalita dirigentov. Nie je ľahké robiť historickú muziku, lebo treba poznať štruktúru predharmonického štýlu aj štruktúru národných rusínskych piesní. To nie každý dirigent vie. PUĽS dvihol latku, lebo majú takých vedúcich, ktorí poznajú historický štýl a študujú štruktúru rusínskych piesní, inač by sa im nepodarilo tento zázrak vytvoriť. Svidnícka Makovica rozšírila nástrojové zloženie o píšťalku v zdarnom pokuse o podanie piesne v predharmonickom štýle a pridala i ústnu harmoniku. Bolo to veľmi prijemné a hlavne nečakané prekvapenie. Ak to tak pôjde ďalej, porastie nielen kvalita hudobného programu Makovice, ale porastú aj odborné skúsenosti šéfov kolektívu s historickou muzikou. Zakarpatský zbor z Užhorodu zvýraznil historickú, lidickú stupnicu v harmonizácii huculskej národnej muziky, to bolo novum, lebo v minulosti dôraz bol kladený na bubon a harmonizovali v harmonickom štýle. o historizmus na minulých festivaloch sa snažil folklorista profesor Mikuláš Mušinka s folklórnym kolektívom z Kurova i sám ako režisér programu.

To boli snaženia v oblasti národných zvykov a mali svoj efekt v spôsobe reči, v oblečení, rekvizitách a hlavne v poukazovaní na spoločenský význam obradu v minulosti. S Mušinkovým odchodom zo scény odišiel i folklórny historizmus z festivalov. To je strata histórie folklóru pre ľudskú spoločnosť. Obrady by bolo užitočné obnoviť v duchu dávnej minulosti. Svidnícky festival sa už zasa odrazil od dna a začal stúpať iba vďaka oživeniu historizmu vo folklóre. Ak sa toho historizmu bude i naďalej pridržiavať, festival bude meritkom kvality pre ostatné festivaly.

Čižmarovú svadbu v tomto roku neuviedli, pre veľký počet účinkujúcich, dajú až na druhý rok. Kostru svadobného obradu, autor svadby, zdôveril folklórnemu súboru Makovica. Teším sa na ňu. Celý program festivalu odporúčam zopakovať na druhý rok. Bol výborný a takmer nikto ho nevidel, kvôli dažďu. Nad celým amfiteátrom je potrebné postaviť prekrytie a festival bude v poriadku aj keď bude pršať, aj akustika pre muziku by sa zlepšila. To bola správna a vtipná verejná výzva konferenciera Hija, na primátora mesta Svidník. Laborčania v tomto roku získali 800 000 eur na svoj amfiteáter, možno sa to podarí aj Svidníčanom. Z praxe viem, že najťažšie vždy je – začať niečo robiť, a najľahšie je - prisvojiť si prácu iných, alebo radiť iným čo majú robiť. Aspoň je z čoho si vybrať.

Ján Kaliňák