ROŽDESTVENSKÉ POSOLSTVO

Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku
duchovenstvu a veriacim pravoslávnej cirkvi.
Drahí duchovní otcovia, bratia a sestry!
Christos raždajetsja! Slavite Jeho! Christos sa rodí! Oslavujte Ho!
„Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Syn, ktorý je v lone Otcovom, Ten nám Ho zjavil“ (Jn 1, 18)

Tieto slová apoštola a evanjelistu Jána nám odkrývajú nepozorovateľné tajomstvo byta Boha v troch osobách a spásonosného plánu Jeho jednorodeného Syna. V dávnych dobách Boh zjavoval ľuďom svoju múdrosť, ktorá sa dodnes chráni v Písme Svätom, ale nie všetci boli ochotní podriadiť sa Božiemu zákonu a Jeho prikázaniam, veď aj krátko po Christovom narodení dal cisár Herodes zo strachu o stratu svojej moci v Betleheme zabiť 14 000 det. Ľudský rod sa v starozákonnej dobe rozšíril po celej krajine a rozšírili sa aj jeho hriechy a choroby. Ľudské srdce zhrublo, ale tež stále silnejšie pociťovalo opustenie, viac a viac túžilo po milost a pomoci svojho Stvoriteľa. A vtedy Boh urobil skutok lásky: „A Slovo stalo sa telom a prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu, slávu ako jednorodeného od Otca, plného milost a pravdy“ (Jn 1, 14).

Tak sa Syn Boží stal Synom človeka. Narodil sa na zemi, aby žil životom človeka a aby zomrel ako človek. Všemohúci a bezhriešny okúsil ťažkost ľudského života, prijal na seba následky hriechu celého sveta a vykúpil ich. Vo svojej láske a pokore sa pripodobnil starozákonnému obetnému baránkovi. Aj o tejto skutočnost píše evanjelista: „Kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Boh je láska“ (1 Jn 4,8). „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému“ (Jn 13, 35), lebo Nebeské kráľovstvo je len tam, kde nad všetkým panuje láska, kde sa ľudská vôľa v pokore podriaďuje Božej vôli.

V nedeľu pred sviatkom Narodenia Pána sme na svätej liturgii čítali knihu rodu Isusa Christa. Toto evanjeliové čítanie sa nám na prvý pohľad môže javiť ako málo poučné, ale ak sa pozrieme do Spasiteľovho rodokmeňa pozornejšie, nájdeme v ňom dôležité ponaučenie. Rodokmene sa u Židov zapisovali výlučne podľa mužskej línie, no nehľadiac na to, do neho evanjelista Matúš vpísal i niektoré ženy: Tamaru, Raab, Rút a Bat-šebu, ženu Uriášovu. Tieto ženy neboli cnostné, prečo ich teda evanjelista spomína? Preto, aby Židov a nás nestálych poučili, že sa nemáme nad druhými povyšovať a pýšiť tým, od koho pochádzame, zároveň však, že sa nemáme dištancovať od svojich hriešnych predkov, veď „všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu“ (Rim 3, 23). Zlé mravy a nerest našich praotcov nám nemôžu nijako ublížiť, stratu môžeme utrpieť len od svojich vlastných slabost, hriechov a neduhov; tých sa máme báť a zbavovať.

Toto je hlavný zmysel našej práce v Cirkvi, preto budujeme cirkevné obce, chrámy, monastere a každý na sebe duchovne pracujeme, aby sme týmto osobným úsilím vniesli do sveta radosť z Narodenia a Christovho vzkriesenia. Žijeme v zložitej dobe; svet, ktorý nás obklopuje, sa navracia k pohanstvu a my vnímame, že sa čoraz viac poterajú kresťanské hodnoty. O to väčšia zodpovednosť spočíva na nás, pravoslávnych kresťanoch, na tom, aký stav myslí a sŕdc budeme mať, akí silní budeme vo svedectve o význame zabúdaných kresťanských tradícií. V tomto budeme užitočnými Cirkvi aj našej vlast, pretože „ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú stavitelia. Ak Hospodin nestráži mesto, márne bdie strážnik“ (Ž 127, 1). Alkoholizmus, narkománia a ďalšie choroby našej spoločnost hubia tsíce a tsíce mladých ľudí, do našich rodín prinášajú bolesť. Vidíme, že len pokánie, obrátenie sa k Bohu, modlitba a život podľa Božích prikázaní, život v Cirkvi chráni človeka pred týmito zhubnými závislosťami.

Koncom marca nastávajúceho roka 2011 budeme môcť všetci vyznať verejne svoju lásku k Bohu a prihlásiť sa k pravoslávnej viere a Cirkvi. Pripravuje sa totž sčítanie ľudu, ktoré sa koná v poslednej dobe každých desať rokov. V sčítacích hárkoch uvedieme svoju príslušnosť k Pravoslávnej cirkvi v Čechách alebo k Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ako k miestnej Cirkvi krajiny, kde žijeme, jeme chlieb a pijeme vodu. Patríme do nej všetci: Česi, Slováci, Rusi, Rusíni, Ukrajinci, Bulhari, Srbi, Gréci, Rumuni, Moldavčania, Gruzínci a všetci ďalší predstavitelia národov a štátov, v ktorých je pravoslávie doma. Urobme to ako vyznanie našej pravoslávnej viery pred ľuďmi, pretože plata slová Isusa Christa: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyznám i ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach“ (Mt 10, 32).

Svätý Ján Zlatoústy nazýva Narodenie Pána začiatkom všetkých sviatkov, pretože v tomto sviatku má základ Zjavenie Pána, Pascha, Nanebovstúpenie aj Päťdesiatnica. Christovým narodením vchádza človek opäť do rajského obydlia, do nebeského Kráľovstva. Plníme však toto veľké predurčenie? Sme vo svojich životoch pokorní pred Bohom, plníme Božie prikázania a učenie matky Cirkvi? Pritom len takto môžeme obnoviť naše spoločenstvo s Bohom, len takto môžeme prijať Jeho milosť. Narodenie Pána je sviatkom milosrdenstva. Nech sa každý pravoslávny veriaci snaží vykonať niečo dobré a milosrdné, navštviť detský domov, nemocnicu, domov dôchodcov, pomôcť slabým, utešiť nešťastných, konať v teto dni všade, kde je to len možné, dobré skutky.

Ďakujeme vám za vašu lásku k Cirkvi a vernosť pravoslávnej viere. V teto sviatočné dni Narodenia Pána pozdravujeme vás i vašich blízkych a prajeme požehnaný nový rok 2011, aby Narodenie Christovo bolo v ňom pre každého z vás plodonosné. Privítajme prichádzajúci nový rok s vedomím svojich vlastných hriechov a s úprimnou túžbou po pokání, aby sa v našich srdciach narodil Christos, ktorému patrí sláva na veky vekov. Amen.

Christos raždajetsja! Slavite Jeho!

S arcipastierskym požehnaním
 

Roždestvo Christovo 2010