Primátori a starostovia odmietajú zmeny na úkor samosprávy

Štát uťahuje tam, kde to už nie je možné
Skončili sa prázdniny, parlament začal rokovať o nových zákonoch. Nespokojní sú zdravotníci, búria sa pedagogickí pracovníci, zmeny zasiahnu dôchodcov, poberateľov sociálnych dávok aj bežných zamestnancov a živnostníkov. Všade chýbajú financie a človek to cíti na každom kroku. Dopláca na lieky a nie vždy dostáva adekvátnu zdravotnú starostlivosť, kupuje za ťažko zarobené peniaze nekvalitné výrobky, zdražovanie tovarov a služieb je také citeľné, že občan deň čo deň obracia mincu za mincou a počíta ako vyžiť.

Je mi veľmi smutno, keď vidím výmery dôchodkov našich starobných dôchodcov, ktoré predkladajú na našich úradoch pre získanie „žobračenky" v podobe múky a cestovín. Za ich tvrdú celoživotnú prácu sú odmenení takým mesačným príjmom, ktorý ani zďaleka nestačí na dôstojný život v posledných rokoch života.

Súčasné vládne strany produkujú množstvo návrhov, ktoré zasiahnu aj samosprávy ale najmä obyvateľov miest a obcí Slovenska, ktorým samospráva slúži. Doteraz nastavené parametre fiškálnej decentralizácie garantovali obciam príjmy u výnosu daní fyzických osôb, ktoré im umožňovali fungovanie aj rozvoj. Nie prvotriedny, ale s využitím fondov a dotácií a aktívnym prístupom mestských a obecných úradov, spoločenských organizácií aj nástrojov na podporu aktivít pre dlhodobo nezamestnaných sa darilo skrášliť životné prostredie a zrekonštruovať stavby v ich vlastníctve. Znížiť plánovaný deficit štátnych financií však súčasná vláda plánuje aj zmenou spôsobu financovania miest a obcí s prechodom na mix daní v zákone o rozpočtovom určení.
 

Výnos dane z pridanej hodnoty a výnosy spotrebných daní majú k obciam ďaleko. Ako sa to dotkne radového občana a samosprávy? Podľa navrhovaného spôsobu financovania dostanú mestá a obce o 190 miliónov eur menej, ako keby sa použil súčasný spôsob financovania. Tieto peniaze zoberie štát občanom miest a obcí a použije ich na plátanie dier v štátnom rozpočte. Ako si má samospráva doplniť chýbajúce financie? No predsa zvýšením miestnych daní a poplatkov - najmä daňami z nehnuteľností, daňou za psa a ďalšími daňami a poplatkami.

Obce šetria od začiatku krízy. Mnoho obcí je v nútenej správe, v noci nesvieti verejné osvetlenie, úrady fungujú pre občanov v obmedzenej prevádzke, šetrí sa na prevádzke škôl, školských zariadení a poskytovaní sociálnych služieb. Malé obce nie sú schopné zvládnuť spolufinancovanie rozvojových aktivít v rámci europrojektov, ktoré pri tomto spôsobe financovania nie sú 5 percentné, ale mnohonásobne vyššie a banky im pre nízky rating odmietajú poskytnúť akýkoľvek úver. Každý mesiac čakáme na podielové dane a teraz tri mesiace pred koncom roka pretrváva napätie a neistota, či sa prognózy daňových príjmov na rok 2011 od Ministerstva financií SR naplnia. Náš chudobný kraj bez priemyslu a veľkých fabrík postihnutý vysokou nezamestnanosťou a rekordne nízkymi príjmami domácností by bol kruto otrasený takýmto postupom vlády znížiť deficit verejných financií.

Predstavitelia Mikroregiónu Bardejov - Horná Topľa a Rady starostov obcí okresu Bardejov na svojich zasadnutiach v uplynulom týždni jednoznačne odmietli postup vlády pri konsolidácii verejných financií na úkor miest a obcí a tým sa pripojili k stále rastúcemu počtu nespokojných miest a obcí na Slovensku. Tieto v rokoch 2009-2011 obmedzením svojich bežných výdavkov radikálne prispeli k zníženiu deficitu verejných financií a ďalšie zásahy do príjmov obcí by ohrozilo základné samosprávne funkcie a bezpečnosť občanov miest a obcí. Príjmy v ďalších rokoch takto nebudú postačovať na chod úradov, nie už na rozvoj obcí.
 

Mgr. Mária Ontkaninová, starostka obce