Rusíni patria medzi menšiny bez materského štátu - kde môžu hľadať pomoc, ak sa porušia ich práva

Ochrana ľudských práv - a v rámci nich aj práv minoritných - umožňuje národnostným menšinám domáhať sa svojich výsad na viacerých úrovniach.

Na Slovensku má ochrana práv človeka, ale aj príslušníka národnostnej menšiny, niekoľko pilierov. Sú to predovšetkým nezávislé súdy a Ústavný súd. Popri nich funguje verejný ochranca práv, ktorý má na starosti ochranu občanov, firiem a inštitúcií pred svojvôľou verejnej moci. Okrem toho tu pôsobí ešte Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré má naprávať a upozorňovať na porušenia akejkoľvek diskriminácie, teda aj národnostno-menšinovej. Vyplýva z toho, že na všetkých týchto úrovniach má štát podávať pomocnú ruku aj príslušníkom ktorejkoľvek národnostnej menšiny, medzi nimi i rusínskej.
  
Okrem vnútroštátnych existujú taktiež medzinárodné orgány, ktoré slúžia na to, aby sa zastali občanov, a samozrejme aj národnostných menšín, ak sa im porušujú ich ľudské práva. Platí však prax, že medzinárodné orgány najprv podrobne skúmajú, či sťažovateľ vyčerpal všetky dostupné kroky, aké mu poskytujú zákony a inštitúcie v tom-ktorom štáte, teda aj na Slovensku.
                                  
Európsky súd pre ľudské práva
Dodržiavanie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má pod palcom Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Sú to sudcovia volení Parlamentným zhromaždením Rady Európy, pričom sudcov je toľko ako členských štátov rady. Európsky súd rozhoduje, či štáty dodržiavajú práva a záruky obsiahnuté v dohovore – konanie sa začne na základe sťažnosti jednotlivca, skupiny, mimovládnej organizácie alebo členského štátu. Rozsudok súdu je záväzný a štát, ktorého sa týka, je povinný ho vykonať. Zároveň výkon rozsudkov má pod dohľadom Výbor ministrov Rady Európy. Zastupovanie Slovenska pred Európskym súdom je v kompetencii ministerstva spravodlivosti.
                                       
Organizácia spojených národov
Sťažnosť občana, skupiny jednotlivcov či mimovládnych organizácií je možné podať aj na základe niektorých medzinárodných zmlúv, ku ktorým sa pripojila i Slovenská republika. Je možné ich využiť, ak je občan presvedčený, že jeho vlastný štát porušil voči nemu práva zakotvené v príslušnej zmluve. Oficiálne sa tento inštitút označuje anglickým termínom „communication“. Treba však vedieť, že rozhodnutia v týchto prípadoch nemajú povahu súdnych rozhodnutí, ako je to pri rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.
  
Zmluvami, ktoré umožňujú spomínané podanie sťažnosti aj zo strany našich občanov, sú: Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Opčný protokol k nemu, Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu či trestaniu, Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Opčný protokol k nemu, Medzinárodný dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčný protokol. Sťažnosti jednotlivcov posudzujú tzv. zmluvné orgány (treaty bodies), ktorých vytvorenie vyplýva priamo z jednotlivými zmlúv. Slovenská republika uznáva tieto orgány: Výbor pre ľudské práva (HRC), Výbor pre odstránenie rasovej diskriminácie (CERD), Výbor proti mučeniu (CAT), Výbor pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW) a Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím (CRPD).
  
Slovensko podpísalo v roku 2009 aj Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorého mechanizmus na podávanie sťažností sa len buduje. Rovnaký cieľ bude sledovať aj Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý pripravuje Rada OSN pre ľudské práva.
                                                    
Proces sťažovania
Sťažnosť iniciuje občan vo svojom mene, ale je to možné aj v zastúpení, ak má zástupca písomný súhlas poškodenej osoby. Výnimočne môže sťažnosť podať v mene obete aj iná osoba, napríklad blízky príbuzný, a sťažnosť treba napísať v niektorom z oficiálnych jazykov OSN (anglický, francúzsky, španielsky, čínsky alebo ruský). Na podanie nie je vymedzená lehota, ale v záujme veci je urobiť oznámenie v čo najkratšom čase po tom, ako sťažovateľ absolvuje všetky dostupné prostriedky vo svojej krajine. V podaní musia byť – okrem podrobného popisu porušenia práv –  základné osobné údaje podávateľa, označenie štátu, proti ktorému podanie smeruje, rovnako aj prípadný súhlas poškodenej osoby s konaním, ak ju zastupuje iný občan. Taktiež treba vymenovať vnútroštátne opravné prostriedky, ktoré boli vyčerpané (ak nie sú, hrozí zamietnutie sťažnosti). Po podaní rozhodne výbor o tom, či sa právo naozaj porušilo, a navrhne kroky, ktoré má príslušný štát urobiť na nápravu. Ako sme už spomínali, tieto rozhodnutia však nie sú súdnymi rozhodnutiami, sú len odporúčaním. Aj preto je ich sila limitovaná. Na našej domácej scéne o nich informuje v pravidelných správach ministerstvo zahraničných vecí, ktoré ich predkladá vláde.

Autor: Táňa Rundesová

Zdroje:
www.mzv.sk
www.ohchr.org/
www.justice.gov.sk/
www.radaeuropy.sk/