80. výročie bojov príslušníkov 1. čs. samostatnej brigády o Kyjev

Dňa 29. apríla 1943 sa v Moskve na zasadaní československo-sovietskej vojenskej komisie rozhodlo o výstavbe 1. československej samostatnej brigády v ZSSR. V tom čase sa v Buzuluku nachádzal 1. čs. záložný pluk (vznikol 1. 2. 1943) a spolu sním aj náhradná rota. Vytvorenie záložného pluku umožnilo rozhodnutie Štátneho výboru obrany ZSSR z 20. novembra 1942 oslobodiť uväznených a internovaných „Karpatorusov, Ukrajincov a Slovákov“, ktorí „narušili“ sovietske hranice s Maďarskom a pred marcom 1939 boli občanmi Československa.

Po rozhodnutí o výstavbe brigády záložný pluk opustil Buzuluk a presunul sa do Novochoperska, miesta jej organizovania a výcviku. O deň skôr ako záložný pluk (dňa 9. mája) dorazil do Novochoperska 1. čs. samostatný poľný prápor. Dňa 5. júla sa k nim pod vedením npor. Pavla Marcelyho pridala skupina 200 Slovákov, ktorí v predhorí Kaukazu zbehli z Rýchlej divízie k Červenej armáde alebo dobrovoľne prešli do jej zajatia. Ďalšia skupina Slovákov došla do Novochoperska po odchode brigády na front. Boli v nej napríklad aj dôstojníci npor. v zál. Imrich Lysák a por. v zál. Michal Petro z 1. čs. partizánskeho oddielu stotníka (kpt.) Jána Nálepku.

Postupný presun jednotiek brigády na front sa začal 30. septembra. V jeho priebehu prekonali vzdialenosť 950 km. Z toho 800 km na železničných transportoch, ktoré smerovali cez Voronež, Kursk, Bachmač k Prylukám. Po ďalšom presune sa brigáda v noci z 22. na 23. októbra prepravila cez Dneper na ljutežské predmostie, severne od Kyjeva. Tu prešla do zostavy vojsk 38. armády, ktoré 3. novembra začali útok v rámci Kyjevskej útočnej operácie. V noci z 3. na 4. novembra sa jednotky brigády sústredili v priestore západne od Vyšhorodu (severne od Kyjeva) a 5. novembra zaútočili na postavenia nemeckých jednotiek brániacich Kyjev západne od jeho predmestia Priorka. V tom čase bolo v súčastiach brigády dovedna 3 348 osôb. 563 z nich sa hlásilo k českej národnosti, 343 k slovenskej (207 z nich boli bývalí príslušníci slovenskej armády), 2 210 k rusínskej a zvyšok k inej národnosti.

V priebehu oslobodzovania Kyjeva 1. čs. samostatná brigáda útočila na pravom krídle sovietskeho 51. streleckého zboru smerom na predmestie Syrec, odtiaľ na juhovýchod cez mesto k hlavnej železničnej stanici, k predmestiu Solomenka a brehu Dnepra južne od mesta, ktorý dosiahla ráno 6. novembra. Po oslobodení Kyjeva nasledovalo jej nasadenie do bojov pri Čerňachove, Fastove, Rude, Beloj Cerkvi, Žaškove a Ostrožanoch.

Pri oslobodzovaní hlavného mesta Ukrajiny padlo 30 príslušníkov brigády a 80 bolo ranených. Najvyšší soviet  ZSSR vyznamenal našu brigádu Radom Suvorova II. stupňa a Radom  Bohdana Chmelnického I. stupňa. Trom príslušníkom brigády (poručík Josef Buršík a podporučíci Antonín Sochor a Richard Tesařík) bol udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu so zlatou hviezdou. Veliteľ brigády plk. L. Svoboda bol vyznamenaný sovietskym Radmi V. I. Lenina a  Suvorova II. stupňa. Sovietske rady a medaile dostalo aj ďalších 139 príslušníkov brigády.

Československý prezident E. Beneš v decembri 1943 v Moskve dekoroval bojovú zástavu brigády vojnovým krížom 1939 a československou medailou Za chrabrosť pred nepriateľom. Československým vojnovým krížom 1939 bolo vyznamenaných 295 príslušníkov brigády. 41 čs. vojakov dostalo toto vyznamenanie in memoriam.

plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., VHÚ – OVHV

foto: 
Tankisti 1. čs. sam. brigády v ZSSR vyznamenaní po bojoch o Kyjev Tesařík, Sochor a i.
VHA Praha, zbierka autora