A čo povedať na záver? Skončil výtvarný festíval v Snine...

 

Dáme túto informáciu o festivale s otáznikom alebo ako správu o ďalšom medzinárodnom výtvarnom festivale , a úspešnom podujatí  Galérie Andrej Smolák. A nielen galérie , ale i všetkých zúčastnených organizácií , ktoré sa na realizácií výtvarnych festivalov v Snine podieľajú? Túto prvú otázku sme položili hlavnému organizátorovi Medzinárodného výtvarného festivalu Snina, akademickému maliarovi Andrejovi Smolákovi.

-V posledných rokoch hovorievam, že tento festival už dávno nie je môj. I keď primátor Milovčík mi stále oponuje a na všetkých možných fórach mi ďakuje za to. že to organizujem už 23 rokov. Pravdu má aj primátor, ale pravdu mám aj ja. Áno. hlavný organizátor som ja a pracovníci galérie. Ale čo by sme boli bez pochopenia a priamej pomoci povedzme pracovníkov Mestského kultúrneho a osvetového strediska v Snine, bez finančnej podpory mesta, priateľov a tentoraz aj Prešovského samosprávneho kraja? Tento festival by nikdy nevydržal 23 rokov a nebol by už veľa rokov jediný na Slovensku.

 

Andrej, nie ste trochu skeptický?

-Som i nie som. Skôr nie. Teší ma, že už 23. ročník bol veľmi úspešný a všetkých 30 umelcov z 18 krajín odcestovalo s najlepšími pocitmi. Myslím si, že takýto výtvarný festival s podmienkami aké pre umelcov vytvárame my, nie je nikde na Slovensku. Opravujem - nemyslím si, viem o tom, že sme jedineční a jediní. Bol som na niekoľkých plenéroch v blízkych krajinách i na Slovensku, ale nikde umelec nemal také podmienky, aby mal v réžii všetko "all inclusive". Ako napríklad čapovanie piva priamo v ateliéri, kde maľujú, ktoré nám vybavil František PohI od firmy Heineken, alebo varenú kukuricu od Milana Karlu. Pozvanie na obed i večeru od Ivety Bžánovej a Jozefa Bajusa na Gazdovský dvor v Zemplínskych Hámroch. Nikde im večeru neurobí Únia žien Slovenska pod vedením Márie Dunajovej.  A tiež nemám informáciu o tom, aby prišla istá pani Zuzana a doniesla nezištne priamy finančný príspevok so slovami: "Veľmi rada prispejem, veď to potrebuješ...." A sú tu aj iní - pán inžinier Štefan tiež povedal: "Príď, dám ti peniaze a kúpim si obraz dopredu, veď potrebuješ peniaze teraz...“. Vravím, že tento festival už dávno nie je iba môj. Robím to z vlastného presvedčenia a robím to rád. Veľmi ma teší, keď prichádzajú ľudia a po festivale pozerajú obrazy. Hovoria o tom a posielajú informáciu o festivale blízkym alebo priateľom na Facebooku. A aj vďaka tomu sa za ostatné roky festival v Snine stal svetoznámym.  Mnohokrát  sa ma pýtajú novinári, ako nachádzam umelcov z rôznych krajín. Ešte nikde na Slovensku nebolo toľko maliarov zo všetkých kontinentov sveta. Je to pravda. Ale situácia je taká, že už ich nehľadám ja, ale oni hľadajú nás. Vedia o nás od iných maliarov. Po 20. ročníku som chcel ukončiť výtvarný festival v Snine. Bol som však na plenéri na Kryme. Bolo tam asi 15 maliarov a nikoho z nich som nepoznal, ale polovica z nich poznala z počutia mňa a hovorili o našich festivaloch veľmi pozitívne. Ani všetkých tých autorov z Iraku, Bahrajnu. Egypta, Alžírska či Kataru, ktorí tu boli tento rok, som nepoznal. Oni sa sami hlásili, že chcú prísť. Vlani tu bol umelec z Egypta - jeho obrazy zdobia centrum prvého kontaktu Mestského úradu - a teraz ma pozýva ako čestného hosťa do Egypta na podobné sympózium. 

 

Čo dodať na záver? 

-Hádam iba všetkým poďakovať za prípravu i pomoc. Niektorých som menoval, ale i tým nemenovaným. Veľmi chcem robiť i ďalší ročník. Verím, že budem zdravý a že mi môj otec z neba pomôže a pomôžu aj priatelia a sponzori. Taktiež, že prídu Sninčania a že si opäť pripijeme dobrým tokajským vínom od Jara Madka. Dovidenia na 24. ročníku Medzinárodného výtvarného festivalu v Snine.    

 

-mf-

 

Foto

smolak-st-kontakt.png

malovanyrovnik.sk