A nakoniec dostali chuť spievať aj diváci

A čija to chyža stojit na doliňi, čije to ďivčatko šyjet na mašyňi...", takto si uplyň ulý Štvrtok pospevovali viacerí návštevníci, ktorí sa v ten večer vracali z mestskej športovej haly v Bardejove domov. Čo bolo dôvodom pre tento popevok? Tým dôvodom bola príjemná nálada, ktorá ešte dlho doznievala v dušiach divákov po koncertnom vystúpení, ktoré pre Bardejovčanov pripravili jeho organizátori - Združenie inteligencie Rusínov Slovenska (ZIRS), Slovenský rozhlas (Rádio Patria a Rádio Regina), Mesto Bardejov a Okresná organizácia Rusínskej obrody v Bardejove.

V pestrom a kvalitne obsadenom programe, ktorého názov „A čija to chyža" prevzali organizátori z prvého veršu aktuálne veľmi obľúbenej piesne, sa predstavili známi, ale aj menej známi interpreti rusínskych piesní, ako ich možno skoro denne počuť na národnostnom okruhu Slovenského rozhlasu, ktorým je Rádio Patria.

Na začiatku programu sa slušne zaplnenej športovej hale prihovorila Jana Truščinská - Sivá, ktorá, okrem toho, že je členkou Divadla Alexandra Duchnoviča, dlhé roky spolupracuje s rusínskym vysielaním Rádia Patria. V rámci svojho úvodného privítania všetkých divákov nezabudla osobitne privítať predstaviteľov spoločenského života, keďže v obecenstve sedel primátor mesta Boris Hanuščak, predseda PSK Peter Chudík, poslanci Národnej rady SR Jaroslav Ivančo a Rudolf Žiak. S krátkym príhovorom sa obecenstvu prihovoril aj novozvolený predseda Rusínskej obrody na Slovensku Vladimír Protivňák z Medzilaboriec.

Po tomto úvode sa už k slovu, ale najmä k svojim obľúbeným husliam dostal hudobný redaktor Rádia Patria Ondrej Kandráč, ktorý programom sprevádzal. A keďže husliam to najlepšie svedčí keď majú pri sebe ešte niekoho ďalšieho, aj Ondrej Kandráč neprišiel do Bardejova sám, ale s celou svojou skupinou, ktorá doprevádzala jednotlivých účinkujúcich. A tých veru nebolo málo.

Ako prvá sa pred mikrofón postavila Monika Kandráčová, ktorá svojím jemným spevom už hneď na začiatku navodila tú správnu atmosféru, ktorá s vystúpeniami ďalších účinkujúcich ešte gradovala.

Pani Kandráčovú potom vystriedala ďalšia „stálica" na speváckom nebi rusínskej ľudovej piesne, ktorou nebol nikto iný ako Anna Servická z Prešova. Anka Servická, ako ju mnohí volajú, sa okrem vynikajúceho spevu ukázala, že je veľká lokálpatriotka, pretože ani teraz nezabudla vyjadriť svoju hrdosť nato že pochádza z nášho okresu. Po Anne Servickej patrila športová hala hneď dvom spevákom naraz, a to otcovi a dcére Mikulášovi a Natálii Petrašovským z Humenného. Tých potom vystriedala ďalšia Anna, konkrétne Anna Poráčová, ktorú taktiež netreba bližšie predstavovať. Anna Poráčová sa taktiež vyznala, že sa v Bardejove cíti skoro ako doma, pretože pochádza z neďaleká, len toť z opačnej strany „Minčela" (Minčola), teda z Kyjova. Trochu z iného „súdka" bolo vystúpenie Márie Čokynovej, ktorá mala z účinkujúcich k nám asi najďalej, pretože do Bardejova pricestovala z uličsko-ublianskej doliny v tajomných Poloninách. Mária Čokynová ukázala, že aj v zrelom veku si človek môže uchovať radosť a optimizmus, čoho dôkazom boli jej piesne plné láskavého, ale aj ironického humoru

Budúcnosť každého národa je v jeho mladej generácii. Je overenou pravdou, že ak niekto chce pomalým nenápadným spôsobom zniesť zo sveta niektorý národ či etnikum, najskôr sa mu to môže podariť cez deti a mládež, a to tak, že ich odtrhne od materinského jazyka, od kultúrnych a duchovných tradícií svojich predkov. Platilo to v minulosti, pla¬tí to i teraz a platiť to bude stále. Podľa toho, čo v Bardejove ukázali deti zo Šarišského Jastrabia pri Starej Ľubovni aspoň v ich prípade sa toho asi nemusíme obávať. Človeku sa ani veriť nechcelo, ako sa môžu z hrdiel týchto krehkých detí (s drvivou prevahou dievčat) vylúdiť také krásne zvonivé hlasy, pri počúvaní ktorých sa cítite ako niekde v hore na poľane pri kravičkách.

Srdcia a skandovaný potlesk si tieto deti získali nielen svojím spevom, ale aj dobre napísaným scenárom lúčnych hier okorenených vtipnými dialógmi, a to všetko v čistej rusínskej reči. ktorej rozumeli nielen diváci rusínskej národnosti, ale aj mnoho Slovákov, ktorí si nenechali ujsť navštíviť tento program.

Nielen deti zo Šarišského Jastrabia, ale aj ďalšia účinkujúca, ktorou bola Mária Mačošková bola odmenená zaslúženým potleskom. Zahanbiť sa nenechal ani samotný Ondrej Kandráč so svojou kapelou, ktorý dokázal, že je nielen výborným muzikantom, ale aj kvalitným spevákom. Bolo vidieť, že ,jablko nepadlo ďaleko od stromu" (Monika Kandráčová je jeho mamička) a že v rodine Kandráčových majú spev a muzikálnosť jednoducho v krvi.

Vyvrcholenie prišlo v samotnom závere programu, keď sa pred divákmi postavili všetci účinkujúci, aby im zaspievali tú pieseň, ktorá bola mottom celého podujatia. Áno, uhádli ste. Tou piesňou bol aktuálny „hit" rusínskeho vysielania na Rádiu Patria: „A čija to chyža". A keď zazneli prvé verše piesne, to už nevydržali ani diváci, z ktorých sa aj predtým viacerí zapájali do spevu. Kto sa minulý štvrtok okolo deviatej hodiny večer pohyboval v blízkosti športovej haly, nemohol nepočuť slová z úvodu tohoto príspevku: „A čija to chyža, stojit na doliňi, čije to ďivčatko šyjet na mašyňi." Napriek tomu, že je to „len" obyčajná ľudová či zľudovelá pieseň, záverečný mohutný chorál znel ako hymna, keďže počas nej všetci stáli a spievali.

Čo dodať na záver? Snáď len na vysvetlenie, že bardejovský koncert bol reprízou minuloročného programu, ktorý pri príležitosti 70. výročia od prvého rozhlasového vysielania pre Rusínov v bývalom Československu (začalo sa v roku 1935 z Košíc) pripravil Slovenský rozhlas v spolupráci so ZIRS-om a Rusínskou obrodou. Podobné koncerty mohli diváci vidieť a počuť v Prešove, Humennom, Svidníku, Starej Ľubovni, Snine a pokiaľ sa všetko vydarí, na jeseň sa koncert môžu tešiť aj diváci v Bratislave.

-šn-