Absurdné: Majdan ako štátny prevrat s účasťou fašistov

 
Prinášame reakciu Ivana Mikloša na nedávny text Vladimíra Palka.

S istým oneskorením, ale s o to väčším údivom som si prečítal článok Vladimíra Palka „S fašistami sa nehlasuje, ale štátny prevrat sa s nimi robí“.  Ak by som niečo podobné čítal z pera Jána Čarnogurského, asi by ma to veľmi neprekvapilo a ani by to nestálo za reakciu.

U Palka ma to však prekvapilo, pretože aj keď s jeho názormi nie vždy súhlasím, vážim si ho a považujem ho za uvážlivého a seriózneho kresťanského, konzervatívneho intelektuála, ktorý ctí fakty a rovnako aj základné princípy a hodnoty liberálnej demokracie.

Už dlhšie so znepokojením sledujem, ako sa putinovskej propagande darí vykresľovať ukrajinský Majdan z februára 2014 ako fašistický protištátny prevrat. Aj u nás už takmer zľudovelo slovo „majdanizácia“ ako niečo zlé, nelegálne, nelegitímne a pokútne a nie je asi náhoda, že počas masových protivládnych demonštrácií po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej práve toto slovo často používali tí, ktorým sa takéto občianske protesty nepáčili.

Vladimír Palko síce nehovorí, že Majdan bol fašistický prevrat, ale hovorí o „štátnom prevrate s účasťou fašistov“ alebo o „ozbrojenom prevrate“ s účasťou fašistov. Je tam síce jemný sémantický rozdiel, som si však istý, že veľká väčšina si ho neuvedomuje a „číta“ Palkovu interpretáciu takto: Majdan = fašistický prevrat. A to je, či sa to Palkovi páči, alebo nie, nielen nepravdivý obraz reality, ale rovnako aj presne tá lživá interpretácia, ktorú svetu podsúva putinovská propaganda.

Prvýkrát som prišiel do Kyjeva tesne po Majdane, v marci 2014 a od roku 2015 tu trávim pomerne veľa času. Na základe faktov, ako aj na základe svojich osobných skúseností som presvedčený o tom, že Majdan nebol žiadnym štátnym prevratom a už vôbec nie fašistickým štátnym prevratom.

Po prvé, Majdan bol spontánnym vyjadrením nesúhlasu státisícov Ukrajincov so skorumpovanou a vlastizradnou politikou Janukovyča, pričom spúšťačom Majdanu bolo Janukovyčovo rozhodnutie obetovať ukrajinskú európsku perspektívu na úkor nejasných a nebezpečných dohôd s Putinom a jeho skorumpovaným a autoritárskym režimom.

Po druhé, zo strany obrancov Majdanu išlo o sebaobranu, o čom najlepšie svedčí fakt, že nikto z príslušníkov špeciálnych síl (Berkut), ktorí strieľali do nevinných demonštrantov, zabitý nebol. Demonštrantov bolo zabitých vyše sto, hovoria im „Nebeská sotňa“, ich fotky sú v centre Kyjeva. Odporúčam všetkým, ktorí blúznia o ozbrojenom prevrate, ísť sa tam pozrieť.

Na základe faktov, ako aj na základe svojich osobných skúseností som presvedčený o tom, že Majdan nebol žiadnym štátnym prevratom a už vôbec nie fašistickým štátnym prevratom. Zdieľať

Po tretie, nešlo o žiadny prevrat, pretože po úteku Janukovyča do Ruska sa vo februári 2014 v parlamente (stále tom istom) sformovala nová väčšina, bola vymenovaná nová dočasná vláda, v máji bol zvolený nový prezident a v októbri 2014 sa uskutočnili nové voľby. Tak aký prevrat?

Áno, je pravda, že na novej, dočasnej koalícii sa podieľala aj strana Svoboda (vo voľbách v roku 2012 dostala 10,44 %) a rovnako je pravda, že pri formovaní sebaobrany na Majdane hrali dôležitú úlohu predstavitelia strany Svoboda a Pravého sektora. Je tiež faktom, že ide o krajne pravicové nacionalistické zoskupenia, ale vyvodzovať z toho závery, ku ktorým dochádza Vladimír Palko, je absurdné.

Navyše, vo voľbách na jeseň 2014 (pol roka po Majdane) tieto strany neprekročili 5 % hranicu na vstup do parlamentu a v jednomandátových obvodoch získali len šesť, resp. dvoch poslancov. V súčasnosti sa strana Svoboda pohybuje v preferenciách na úrovni okolo 2 % a Pravý sektor po odchode Dmytra Jaroša už ani v prieskumoch nefiguruje. V tejto situácii šíriť (či už priamo, alebo nepriamo) putinovský naratív o Majdane ako štátnom prevrate mi pripadá naozaj neuveriteľné.

Ešte k dvom argumentom Vladimíra Palka. Je pravda, že nikto nebol potrestaný za zločin v Odese, kde zhoreli protestujúci proti Majdanu, ale rovnako nebol nikto potrestaný ani za vyše sto zastrelených demonštrantov na Majdane. Takže skôr ako selektívna spravodlivosť je na vine neefektívna spravodlivosť bez ohľadu na to, o koho ide.

A čo sa týka tých fašistov. Z čísiel, ktoré som uviedol, je jasné, že napriek veľmi ťažkej situácii (na východe Ukrajiny už zomrelo kvôli ruskej vojenskej agresii vyše 10-tisíc ľudí, ekonomická a sociálna situácia je stále veľmi zložitá) sa na Ukrajine fašistom  a krajne pravicovým nacionalistom darí menej ako napríklad na Slovensku.

A keď už sme pri Ukrajine a fašizme, tak jeden z najväčších znalcov histórie strednej a východnej Európy Tymothy Snyder hovorí v súvislosti so súčasným fašizmom nie o Ukrajine, ale o Rusku. Napríklad v článku „Ivan Iljin, Putinov filozof ruského fašizmu“ alebo vo svojej novej knihe „Cesta k neslobode: Rusko, Európa, Amerika“.

Ivan Mikloš
Bývalý podpredseda vlády a minister financií SR, od roku 2016 je šéfom poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.

Zdroj: 
https://www.postoj.sk/34165/absurdne-majdan-ako-statny-prevrat-s-ucastou-fasistov

Foto:
Ukrajinskí vojaci kladú kvety k pamätníku obetí, ktoré zahynuli pri potýčkach s bezpečnostnými jednotkami na Námestí nezávislosti (Majdan) pri príležitosti 4. výročia vypuknutia protestov na Majdane 21. novembra 2017 v Kyjeve. (Zdroj: TASR/AP)