Aby sa nehanbili za svoje korene

Rozhovor s predsedom Zväzu Rusínov-Ukrajincov Slovenska Petrom Sokolom

Jedným z bodov V. zjazdu Zväzu Rusínov-Ukrajincov Slovenska (ZRUSR), ktorý sa 24. januára t.r. konal v Prešove, bolo zvolenie 25-člennej Ústrednej rady. Tá neskôr v tajnom hlasovaní rozhodla, že nasledujúce štyri roky bude najvyšší post v Zväze zastávať Peter Sokol zo Starej Ľubovne.

Predchádzajúce volebné obdobie ste v Rade pôsobili ako podpredseda. Prečo ste sa zrazu rozhodli kandidovať za prvého muža zväzu?
- Dôvodov bolo niekoľko. V každom právnom štáte je zaužívané, že čelný predstaviteľ by mal byť vo funkcii maximálne dve volebné obdobia. Náš bývalý predseda ale viedol ZRUSR už takmer desaťročie a kandidoval opäť. Ďalšou, nie nepodstatnou príčinou bolo, že som sa na túto funkciu aj sám cítil. Navyše, mám hĺbkové vedomosti o vzniku nášho etnika, vývoj kresťanstva ako i nášho náboženstva.

Pristavme sa teraz trochu pri vašich prioritách. Čo by ste chceli počas svojho mandátu dosiahnuť?
V prvom rade prevziať a sfunkčniť Centrum ukrajinskej kultúry v Prešove - to je vec, ktorú plánujem urobiť ešte tento rok. Do budúcnosti sa budem snažiť presadiť najmä to, aby sa štát viac venoval menšinám.

Konkrétne?
Konkrétne, aby jasne definoval, čo je to menšina. Takisto, aby schválil zákon o spôsobe ich financovania a aby tiež vytvoril podmienky pre televízne a rozhlasové vysielanie obyvateľom ruského národa.

To bola, myslím, aj jedna z vecí, ktorú ostro kritizovali delegáti zjazdu.
Tí doslova vyjadrili pohoršenie nad spôsobom, akým sa pristupuje k problémom súvisiacim s národnostným vysielaním predovšetkým v Slovenskom rozhlase. Jeho vedenie totiž prišlo so skrátením týždenného vysielacieho času o 5,5 h -teda o celú jednu tretinu oproti doterajšiemu stavu.

Tunajšej verejnosti sú viac-menej známe rozbroje medzi ZRUSR a Rusínskou obrodou (RO). Nechystáte si teda, obrazne povedané, podať konečne ruky?
To by mal byť určite jeden z našich najdôležitejších cieľov. Za tie štyri roky musíme s RO vstúpiť do jednania a spoločne vyriešiť naše nezhody. Narábame totiž s tými istými ľuďmi, len my ich nazývame Rusíni-Ukrajinci a oni Rusínami. Pokiaľ si totiž k sebe nenájdeme cestu my, zástupcovia organizácií, nenájdu si ju ani obyčajní ľudia.

V r. 2011 bude ďalšie sčítanie ľudu. Pravdepodobne budete chcieť, aby sa k vašej národnosti prihlásilo čo najviac obyvateľov Slovenska. Teda aj tí, ktorí tak pred ôsmimi rokmi neurobili.
- Práve preto by sme chceli s RO dosiahnuť, aby sa naši ľudia nehanbili za svoje korene. Je nám jedno, či budú písať národnosť rusínsku alebo ukrajinskú. Musia ale vedieť, že sú jedného vierovyznania a musia držať spolu! Veď si zoberte, že z 270 000 veriacich východného obradu sa v r. 2001 k našej národnosti prihlásilo len niečo cez 35 000. A to je hanba tak naša ako aj RO.

Nezohralo v tom trochu rolu aj akési „pohlcovanie“ Rusínov Slovákmi?
- Určite. Regióny, v ktorých sa koncentruje väčšina obyvateľstva, totiž stále zaostávajú za ostatnými. Naši ľudia tak tým, že nemajú doma vytvorené adekvátne sociálno-ekonomické podmienky, odchádzajú preč a prichádzajú do prostredia, kde je všetko čisto slovenské. A takto dochádza k postupnej asimilácii. Osobne by som chcel, aby ten ruský národ, ktorého som i ja predstaviteľom, bol hrdý na svoje korene. Ja sa nehanbím, keď mi niekto povie, že som „Rusín“, alebo „Rusnak“. A bol by som rád, keby sa každý z tých 270-tich tisícov cítil rovnako.

Posledná otázka bude čisto hypotetická. V niektorých národnostiach (napr. Baskovia) rezonuje myšlienka o vlastnom štáte. Nerozmýšľate tak aj vy?
- Musím jednoznačne prehlásiť, že tak občania ako i členovia ZRUSR sú loajálni voči slovenskému štátu. Akceptujú prezidenta a v žiadnom prípade si nenárokujú na územnú autonómiu. Sme hrdí na to, že sme občania SR, na druhej strane však musí štát vedieť, že naša národnosť je iná.

(mv)