Ad (2): Kaliňak klame a zavádza

Prečítal som si pozorne článok riaditeľa Múzea ukrajinskej kultúry vo  Svidníku „Pán Kaliňák zavádza a klame“. Toľko špiny, ktorú vylial na pána   Kaliňáka od vysokoškolsky vzdelaného človeka som neočakával. Je to tým, že  neúprosne chráni stoličku riaditeľa múzea. Očakával by som skôr  argumenty   k témam, ktoré predostrel pán Kaliňák ako očierňovanie jeho osoby.  Domnievam sa, že argumenty nemá a preto zvolil metódu špinenia osoby pána Kaliňáka. Nepoznám činnosť osoby pána Kaliňáka, pretože nežijem vo  Svidníku, ale v Humennom, no domnievam sa, že robil len to, čo mu bolo za  socializmu dovolené. Keď sme sa nemohli hlásiť k svojej rusínskej  národnosti, a preto musel v tom čase našu rusínsku národnosť pomenovať  Ukrajinci východného Slovenska. To mu vôbec nikto nemôže vyčítať.

Pán Sopoliga sa snaží poprieť národnosť Rusín, lebo sa hlási k ukrajinskej  národnosti. Keby múzeum bolo premenované na rusínske jeho funkcia   riaditeľa by bola ohrozená. Preto ten útok na pána Kaliňáka. Teórie, že my  Rusíni sme Ukrajinci vyvracia v odbornom stanovisku pán Ján Lipinský,  ktoré sa zakladá na historických faktoch.

Treba sa zamyslieť nad tým, prečo Ukrajinec Sopoliga tak obhajuje svoj  názor. V jari 1963 som bol na futbale  vo Svidníku. Prišiel ku mne jeden   chlapec a hovorí mi: „Daj meňi povezti sja ku ciomu ďaďkovi“. Bol som  prekvapený akým jazykom na mňa prehovoril.  V jeseni som nastúpil do 6.   triedy  ZDŠ vo Svidníku a stretol som sa s kamarátom z futbalu, ktorý chcel odo mňa požičať bicykel. Bol to Milan Sopoliga, brat Mira Sopoligu.   Takže oni sa vrátili z Ukrajiny. O Kaliňákovi píše, že privandroval z Ukrajiny, kde sa narodil. Tak pán Sopoliga stratil pamäť odkiaľ  privandroval? Ja hovorím, že ani jeden neprivandroval, ale vrátil sa  domov, kde sú korene jeho predkov. Mnohé rodiny naleteli na sľuby a potom   to ťažko oľutovali. Kto nepozná svoje korene a históriu svojho rodu, potom  môže byť aj Ukrajincom ako pán Sopoliga. Ja mám dokument z 28. júla 1913,  kde v zozname pasažierov z Brém pricestoval loďou do Ameriky Mihaly  Mahoncsak a tam je uvedené štát Hungary, národnosť „Ruthenian“. Bol to  strýko môjho deda Juraja Mňahončáka. Dedo môjho deda sa priženil do Nižnej  Jedľovej z Ladomírovej v roku 1874, kde sa narodil zatiaľ najstarší   Mňahončák Theodorus v roku 1752, o ktorom máme informáciu.

Pokiaľ pán Sopoliga nemá informácie o svojich koreňoch, tak on sa môže  nazývať aj Ukrajincom. Pán Sopoliga, moja vnučka sa narodila v Írsku, tak  je Írka aj keď má rodičov zo Slovenska? Rovnako ako Róm na južnom  Slovensku si píše národnosť maďarskú. Každý si môže písať, čo chce, ale je   len tým, čím sa narodil. Moji predkovia boli Rusíni (čo je  zdokumentované), tak aj ja som Rusín. Nikdy Róm nebude Maďarom a Rusín  Ukrajincom. Tí čo sa hlásia k Rusínom-Ukrajincom  sú len pomätení Rusíni a  takým je aj Miroslav Sopoliga. Dosť bolo ukrajinizácie na Slovensku. Pán  Sopoliga svojim článkom len prilial benzín do ohňa v boji proti  ukrajinizácii Rusínov.

K článku pána Sopoligu na moju osobu sa nebudem obhajovať, či som, alebo  nie som namyslený diletant, nech to posúdia tí, čo ma poznajú. Pánovi  Sopoligovi by vyhovovalo, aby som sa držal svojho kopyta, ale ja to  neurobím, pretože nemôžem sa pozerať na pomätených Rusínov, ktorí chcú z  nás urobiť Ukrajincov.

Pokiaľ ide o môj neúspech na post primátora mesta  Humenného, ako to  hodnotí pán Sopoliga, tak to je veľký omyl. Bol to môj veľký úspech, lebo  som dosiahol presne to, čo som chcel. Do volieb z piatich kandidátov ako  jediný som kandidoval aj na poslanca. Ostatní štyria chceli byť primátori  a ja som chcel byť poslancom a cez kandidatúru na primátora som sa chcel  zviditeľniť, aby som sa dostal do povedomia občanov Humenného. Ja som  vedel, že nemám žiadnu šancu, lebo hlavné postavy telenovely „Mestské  zastupiteľstvo Humenné“ vo voľbách do VÚC uspeli výrazne. Pani Jana Vaľová  4.450 hlasov, pán Kostilník 2.741 hlasov a ja  len 1.804 hlasov, tak ako  som mohol byť zvolený za primátora? Nebol som naivný, ale moja taktika mi  vyšla, tak isto ako som vychádzal z taktiky z predchádzajúcich volieb, kde  neznáma kandidátka na primátora bola zvolená za poslankyňu.

 Primátorom som nechcel byť, lebo môj príjem v Chemkostave je  niekoľkonásobne vyšší ako plat primátora, ale chcem ovplyvňovať život v  meste, čo sa mi aj darí.  Primátorka nemôže valcovať, z 24 poslancov má v  koalícii len 11. Tak taký som ja neúspešný pán Sopoliga!!!

O mojom charaktere nech sa vyjadria tí, čo ma poznajú, ale nie Ty, s  ktorým som sa v živote rozprával asi dvakrát, a pritom si mi vzdialená  rodina (manžel sesternice môjho bratranca Deža O.). Som neúnavný bojovník  a preto budem bojovať, aby to, čo som napísal v Národných novinách sa aj   uskutočnilo. Rusínske múzeum do Svidníka bolo presťahované z Krásneho Brodu a nie z Ukrajiny!

Milan Mňahončák, člen Rusínskej obrody Slovenska