AD (3): Lesoochránari chcú z Polonín prales...

Reakcia na článok o projekte Vlčie hory
Lesoochranárske zoskupenie VLK aktívne presadzuje voľný pohyb ľudí v chránených územiach a preto nás zarazil článok pána Miroslava Buraľa, riaditeľa Národného parku (ďalej NP) Poloniny. V súvislosti s týmto článkom zasielame našu reakciu na nepravdivé tvrdenia, ktoré sú v ňom uvedené. Lesnícky chodník, ktorý je spomínaný v článku, sme plánovali spoločne so štátnymi lesmi. Avšak v priebehu plánovania sme sa rozišli z dôvodu, že lesnícky chodník chceli postavil výlučne v rezervácii, čo minimálne nesedí s jeho názvom.

Trasa je vedená bahnitým a v nepriaznivom počasí nebezpečným terénom, kde hrozí turistom nepríjemné pošmyknutie, kvôli čomu už došlo na vybudovanom chodníku aj k úrazom. Budovaním chodníka na tomto mieste sa zároveň výrazne poškodil biotop mlokov, ktoré na tomto mieste úplne vyhynuli (ide o stovky jedincov v piatom stupni ochrany). Tieto dôvody nás viedli k návrhu, aby sa časf chodnika presunula na suchší a bezpečnejší terén. Navrhli sme vlastný lesnícko-ochranársky chodník, ktorý prechádzal aj hospodárskymi lesmi, kde sa návštevník mohol dozvedieť viac o výchove a obnove lesov lesníkmi. Náš návrh chodníka počítal aj s využitím existujúceho, dva kilometre dlhého, náučného chodnika v rámci prírodnej rezervácie (dälej „PR") Udava a navyše ponúkal ďalšiu šesfkilometrovú trasu v tejto rezerváciii v lokalitách, ktoré by okolitú prírodu nenarušili tak výrazným spôsobom.

LZ VLK teda nie je proti ľuďom, ale proti budovaniu nového, jeden kilometer dlhého chodnila v citlivom podmáčanom teréne PR Udava. Turistom a obyvateľom regiónu bráni v pohybe mimo turistických chodníkov zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z., ktorého plnenie by mali kontrolovať práve zástupcovia štátnej ochrany prírody pod súčasným vedením pána Buraľa. Pohyb mimo chodnikov je zakázaný nielen na územiach rezervácií s 5. stupňom ochrany, ktoré tvoria iba 7 % územia NP Poloniny, ale na území celého národného parku (3. stupeň ochrany). Toto zákonné obmedzenie je ale v praxi vykonávané len v prípade potreby šikanovania jednotlivcov. Väčšina obyvateľov i turistov o ňom nevie a bežne ho porušuje. Nepravdivé je aj tvrdenie, že rampa na hranici rezervácie Udava znemožnila pristúp ľudí k samotnej PR Udava. Spomínaná rampa je uspôsobená tak, aby priamo cez ňu mohli prechádzať peší turisti a cyklisti. Bráni jedine vstupu motorových vozidiel, ktorých pohyb v rezervácii je jednoznačne nežiaduci a navyše nelegálny podľa viacerých zákonov.

Nie je pravda, že VLK chce zakonzervovať okolie obcí Runina, Topoľa, Ruský Potok. Zboj, Nová Sedlica a zaniknutých obcí nad Starinou. Nie je pravda ani to, že chceme vylúčit všetky aktivity človeka a to dokonca neplatí ani v prípadných nových rezerváciách. Svet uznal ako svoje dedičstvo v zozname UNESCO nielen lesy v rezerváciách Stužica, Rožok a Havešová, ale aj v pomerne rozsiahlom území národného parku mimo rezervácií, kde sa bežne taží drevo, poľuje a pripravuje nové cestné automobilové prepojenie do Poľska. VLK sa zásadne dištancuje od tohto klamstva a požiadal o odobratie titulu UNESCO, keďže Slovenská republika, miestni obyvatelia a vlastníci dotknutých pozemkov nie sú ochotní a schopní plniť svoje medzinárodné záväzky už 6 rokov.

Nevieme, kto navrhuje zaradiť 75 % súčasného národného parku do bezzásahového režimu, ale VLK, ktorého z toho obviňujú, to nie je. Táto demagógia vznikla na základe akademickej poznámky VLKa, že medzinárodné štandardy v národných parkoch sú takéto a treba zvážiť, a má íst týmto smerom aj ochrana prírody v Poloninách. To, či sa to dosiahne rozšírením bezzásahovej zóny alebo zmenšením územia národného parku alebo kombináciou týchto prístupov, je otázka spoločenskej dohody a rozhodnutia štátnych orgánov.

Nepravdivé je aj tvrdenie, že zaniknú lúky, cintoríny a rôzne pietne miesta a pamiatky. S predstavou, že kvôli VLKu zarastie areál sochy Medovej baby a Grófskych chyžiek, prišiel pán Buraľ zrejme vďaka nášmu návrhu na prírodnú rezervádu Orlia v Doline Zbojského potoka nad obcou Nová Sedlica. Táto lokalita je v návrhu súčasťou rezervácie, keďže sme vychádzali z právneho názoru, že správca týchto trávnych pozemkov ich bude môcť udržiaval bez výnimky, s čím nemáme v tejto lokalite žiaden problém a následný proces, ktorý doteraz nenastal, mal tieto veci ujasniť. Navyše pri odborných konzultáciách nám zástupca riaditeľa Správy NP Poloniny (Marián Gíč) povedal, že v území nie sú žiadne lúky vyžadujúce si manažment.

Taktiež nie je pravda, že chceme zneprejazdniť cestu cez Ruské sedlo. Práve naopak, myšlienku rekonštrukcie Národnej technickej kultúrnej pamiatky, ktorá sa v tejto lokalite nachádza, šírime a to za účelom prechodu do Poľska (koňmi, bicyklami, peši, bežkami a podobne). Od záverečných viet pána Buraľa v uvedenom článku sa zásadne dištancujeme a pokladáme ich za ohováranie založené na klamstve.

Viliam Bartuš, VLK Východné Karpaty