AD: Rusínsky festival: S neúctou k svojmu rodu

26.07.2018

Pôvodný článok "S neúctou k svojmu rodu": 

Múdrosť hovorí: „Je riskantné hovoriť niekomu pravdu, keď on nie je na to pripravený“. Pravda však hovorí sama za seba, takže ten risk podstupujem.  Týka sa Rusínskeho festivalu, ktorého 6. ročník sa skončil iba pred pár dňami.

Aj keď nie som Rusín, koluje o mne, že „som najväčší Rusnak medzi Slovákmi“. Takto ma označujú preto, že od roku 1972 (teda plných 46 rokov nepretržite) som v priamom styku s Rusínmi v oblasti kultúry - ako výskumník tradičných zvykov a obyčají, piesní, hudby a tanca, ako programový pracovník (scenárista a režisér) a najmä ako metodik. Hlavne však preto, že v mnohých prípadoch (aj na poste krajského inšpektora kultúry Východoslovenského kraja) som s väčším nasadením a často ráznejšie obhajoval a presadzoval oprávnené záujmy, či požiadavky Rusínov, ako oni sami. Spolupracoval som  s vyše stovkou folklórnych kolektívov, pripravoval im prezentáciu na scénach divadiel a amfiteátrov. Stále viac a viac som spoznával kultúrne prejavy Rusínov a poskytovaním metodickej pomoci prispieval k dosahovaniu vyššej kvality. Som potešený, že si ma dodnes nesmierne vysoko vážia. Práve preto nie som spokojný, ako sú v súčasnosti zaznávané, nedostávajú dostatočný priestor na svoju prezentáciu - pretože im priestor zaberá „ktosi iný“. Najmarkantnejšie sa to prejavuje na Rusínskom festivale.

Od prvopočiatku sa festival propaguje slovami: „Rusínsky festival chce byť tým podujatím, ktoré naplní dlhoročnú túžbu a úsilie Rusínov na Slovensku samostatne sa prezentovať na celoštátnej úrovni, obohacujúc svojho návštevníka nielen o zvyky, kultúru a jazyk Rusínov. Jednou z nosných myšlienok  festivalu je snaha Rusínov ukázať, akí skutočne sú“.

Na internetovej stránke folklorista.sk, v príspevku zo 17. apríla 2015 od Bibiány Krpelanovej, čítame: „Milí priaznivci Rusínskeho festivalu, s radosťou Vám chceme oznámiť, že záštitu nad Festivalom kultúry Rusínov Slovenska prevzal prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska. Aj táto podpora od hlavy štátu nás zaväzuje prezentovať rusínsku kultúru v čo najširšom rozmere“. Ako však napĺňajú organizátori Rusínskeho festivalu svoje záväzky a sľuby? Uveďme niekoľko skutočností: Počas doterajších 6-tich ročníkov boli podľa vyhlásení organizátorov festivalu hlavnými hviezdami LÚČNICA (2013), SĽUK (2014), ROMATHAN a KRISTÍNA (2015), KRISTÍNA a MARIÁN ČEKOVSKÝ (2016), BABIČKINY VNUCI, MARIÁN ČEKOVSKÝ a IMT Smile (2017), BABIČKINY VNUCI, KRISTÍNA, NO NAME a VAŠO PATEJDL (2018) - možno tvrdiť, že všetci títo sú vo svojom prejave reprezentantmi rusínskych zvykov, kultúry a jazyka? S určitosťou NIE! Ale - sú vyhlasované ako hviezdy festivalu!

Ako sa ukazuje, trend necitu k svojmu rodu sa čím ďalej, tým viac prehlbuje. Kým v roku 2013, pri jeho zrode, bola na festivale len jedna „hviezda“ - LÚČNICA (rusínska ???), v roku 2018 to boli už tri „hviezdy“ - KRISTÍNA, NO NAME a VAŠO PATEJDL (rusínske ???).

Rozporuplná bola na ostatnom 6. ročníku Rusínskeho festivalu skladba programov v nedeľu 27. mája 2018. V prvej časti  účinkovali kolektívy výlučne zo Svidníka, viac menej detské z materských a základných škôl, v  druhej a tretej časti dostali priestor iba hostia s dovezenými programami a ostatné rusínske kolektívy zo Slovenska sa - ako sa hovorí: „k slovu nedostali“.

O čom to svedčí? Rusínsky festival sa čím ďalej, tým viac odďaľuje od deklarovaných cieľov a hodnôt. Stáva sa z neho podujatie s charakterom, preferujúcim dovezenú kultúru, ktorá s rusínstvom nemá nič spoločné - iba to, že významnou mierou odčerpáva financie, určené na podporu kultúry Rusínov.

Toto sú neodškriepiteľné fakty. Kultúru Rusínov treba hľadať v najširšom rozmere tam, kde ona pramení, kde sú jej nositelia - folklórne skupiny, súbory, interpreti sólisti. Ale tie, ak sa aj na festival dostanú, musia sa uspokojiť s omrvinkou časopriestoru na svoju prezentáciu pred „hviezdami“. A toto je ten výrazný prejav neúcty k svojmu vlastnému rusínskemu rodu, na úkor iných. Rusínske kolektívy to tak cítia, ale žiaľbohu, mlčia. Dokedy?

Ladislav Bačinský

******
S.Z. /facebook/
Takto to skončí vždy, keď dominuje mamona, šelest peňazí...

*******
M.S. /facebook/
Zaujato a tendencne pisany clanok. RUSÍNSKY FESTIVAL je podujatim, ktoré začina od pondelka a trva do nedele. Pravidelne na nom vystupuju najprofesionalnejsie rusinske celky ako su PULS a DAD. Je plny besed, vystav, diskusii rusinskych umelcov. Mame kazdy rok viac ako 1000 ucinkujucich, ktorý festival rusinskej kultúry toto ešte ma na Slovensku? Každý rok rastieme a niekoľko tisicove navstevy nam len mozete zavidiet!!! Tento rok online prenos sledovalo viac ako 40 000 ludi z viac ako 50 krajin sveta... Hviezdy na seba same zarobia, a aj vdaka nim rusinske folklorne celky mozu vystupit na kvalitnom podiu so špickovým ozvučením a pred niekoľko tisicovou kulisou, ktorá ich sleduje na veľkoplošnej obrazovke. Napisat clanok je tak max. čo môžete urobiť vy pseudoodbornik na rusínsku kultúru.

********
K.B. /facebook/
Kvantita versus kvalita. Pokial sa festival neprestane uberat vysostne komercnym smerom a programovymi tvorcami nebudu odbornici erudovani v oblasti tradicnej ludovej kultury (ktora je mimochodom predmetom niekolkych vednych disciplin a je legislativne chranena), mozu taketo masove akcie paradoxne kontraproduktivne skreslovat a degradovat obraz o archaickom a vzacnom hudobno-tanecnom kulturnom dedicstve Rusinov. To si nasi predkovia nezasluzia.

********
M.L. /faсebook/
Ja už dlho nemlčîm a širim Váš názor, ďakujeme pán Ladislav Bačinský, dúfajme že vaše postrehy si organizátori aspoň prečîtajú:
... O čom to svedčí? Rusínsky festival sa čím ďalej, tým viac odďaľuje od deklarovaných cieľov a hodnôt. Stáva sa z neho podujatie s charakterom, preferujúcim dovezenú kultúru, ktorá s rusínstvom nemá nič spoločné - iba to, že významnou mierou odčerpáva financie, určené na podporu kultúry Rusínov.
Toto sú neodškriepiteľné fakty. Kultúru Rusínov treba hľadať v najširšom rozmere tam, kde ona pramení, kde sú jej nositelia - folklórne skupiny, súbory, interpreti sólisti. Ale tie, ak sa aj na festival dostanú, musia sa uspokojiť s omrvinkou časopriestoru na svoju prezentáciu pred „hviezdami“. A toto je ten výrazný prejav neúcty k svojmu vlastnému rusínskemu rodu, na úkor iných. Rusínske kolektívy to tak cítia, ale žiaľbohu, mlčia. Dokedy?

********
Byť Rusínom je moderné /J.K./

Pán Ladislav Bačinsky vo svojom článku s názvom „S neúctou k svojmu rodu“ v Podduklianskych novinkách tvrdí, že organizátori Rusínskeho festivalu vo Svidníku si neuctia svoj rod, lebo na festival do programu pozývajú hviezdy slovenskej populárnej hudby, hostí z Ruskej federácie, Slovenské profesionálne folklórne súbory, detské súbory zo Svidníka a že v tomto roku ostatné rusínske folklórne súbory zo Slovenska sa už k slovu na festivale nedostali a že taký festival s rusínstvom nemá nič spoločné.

Keďže každý deň vo Svidníku niekto ma stretne a pýta sa či som čítal tento článok v novinách a čo ja na to hovorím, ako spoluzakladateľ rusínstva vo Svidníku, preto som sa rozhodol zverejniť svoj názor. Samotný pojem slova rusínstvo znamená, že sa jedná o rusínske hnutie, ktorým my hovoríme svetu, že my sme Rusíni a nikto iný. Preto robíme festival s názvom Rusínsky, nie folklórny. Vysvetliť situáciu Rusínskeho festivalu vo Svidníku je možné odborne, spôsobom etnografickým, ktorý je komplexný, dlhý a zložitý a spôsobom ľudovým. Ja pre noviny volím ľudový spôsob a začnem vysvetlením, že článok nepísal bývalý učiteľ a riaditeľ tretej základnej školy vo Svidníku Miro Bačišin, on s tým článkom nemá nič spoločné. Pán Bačinský Ladislav je Košičan, mohli sme ho vidieť ako režiséra Festivalu kultúry ukrajinských pracujúcich vo Svidníku za socializmu, aj teraz. Je to dobrý tanečný folklorista a choreograf, pomáhal aj folklórnemu súboru Makovica vo Svidníku. Vážime si ho.   Ja hovorím, že pán Ladislav Bačinský, ako folklorista, má pravdu z pohľadu filozofie socialistického realizmu, kedy sme všetci boli Ukrajinci a folklórne festivaly za socializmu mali zelenú. Všetko financoval a rozhodoval štát. Folklór je druh kultúry, ktorý nie je možné nakaziť buržoáznou filozofiou o nejakých módnych trendoch, ktoré by mohli kritizovať socializmus, lebo módne trendy boli iba výstrelkom západného zahnívajúceho kapitalizmu. Moderná buržoázna hudba odrážala duch raketovej doby, ktorú napodobňovali v hudbe bustrami a ekvalizermi s kvalitnými membránami v reproduktoroch, silnými zosilňovačmi s veľkým výškovým rozsahom, strunami s veľkým percentom kvalitnej ocele, aby mali dobrý „brink“, tvrdým spevom a rytmom, kvalitnými mikrofónmi, mixérmi na mikrofóny a ostatnou kvalitnou technikou.  Toto sa u nás nevyrábalo, mali sme iba Tesla výrobky, tak sa kvalitná technika i skladby pašovali zo zahnívajúceho západu.

Moderné chápanie muziky i kultúry zbožňovala na západe kapitalistická i na východe socialistická mládež. Po roku 1968 sa dostal moderný buržoázny hudobný prúd do Československa a vznikla Prešovská Beat liga, kde som chodil aj ja so svojou kapelou za Svidník na súťaže. Ale bohužiaľ to rýchlo skončilo ako nevhodná socialistická kultúra. Možno za čias socializmu aj Rusínsky festival vo Svidníku by nemal dlhú životnosť. Oravské synkopy mali byť pokračovaním modernej muziky, ale v duchu socialistického realizmu. Bigbiťaci o taký druh modernej hudby prestali mať záujem. My sme potom hrali modernú buržoáznu muziku už iba po dedinách a sály praskali vo švíkoch, lebo všetci mladí chceli sa nakaziť modernou buržoáznou kultúrou. Usporiadatelia zábav mi volali, že chcú robiť zábavu, ale keď hráme niekde blízko v ich doline, tak nebudú robiť zábavu, lebo sa im rozpadne. Zato sa mi občas ušla vytká, že svojou hudbou kazíme socialistickú mládež. Ale nikdy som nikým nebol šikanovaný, naopak, za pomoci OV KSS a OV ČSM sme mali vo Svidníku Klub mladých, kde sme nacvičovali a hrali modernú buržoáznu hudbu.

Doba socialistického realizmu v kultúre sa skončila a nastala doba trhového buržoázneho mechanizmu v ktorom už prvé husle hrá svetová pokroková móda, nie folklór. Ľudia sa prestali nazývať Ukrajincami a začali sa nazývať moderne Rusínmi.  To sú významné filozofické zmeny v živote ľudí.

Aby sa mohli Rusíni stretnúť na jednom mieste, vymysleli Rusínsky festival vo Svidníku, ktorý robia moderným trhovým spôsobom, ale nezabudli ani na svoj rusínsky folklór, ktorý tiež je súčasťou programu festivalu. Keďže nám ešte nevyrástla moderna rusínska muzika, tak si pozývame iné moderné kapely, aj Rusov, lebo ich piesne a muziku máme radi. Sú magnetom a impulzom pre divákov na festivale a zabezpečujú  správnu mládežnícku festivalovú eufóriu. Bez eufórie niet úspechu, a bez úspechu niet spoločnej slávy ani spomienok na dobrú spoločenskú národnostnú akciu. Všetkých účinkujúcich  je potrebné vyplatiť na zmluvu, ale  folklórne súbory na seba nedokážu prilákať toľko divákov, aby na seba zarobili,  čo s tým? Podľa buržoáznej trhovej filozofie treba na nich doplatiť a štát dáva len slabú finančnú podporu na folklór, najmä Rusínom, preto sa organizátorom festivalu treba chovať buržoázne trhovo a tomu sa dnes  hovorí - naučiť sa robiť trhový biznis v kultúre. Slova ako kariéra či biznis za čias socialistického realizmu boli symbolom dačoho zlého, ale v súčasnej kapitalistickej dobe biznis a kariéra je čosi čo hovorí o spôsobe života, o zamestnaní  a o spôsobe obchodovania v oblasti kultúry.

Takže Rusínsky festival vo Svidníku je súčasný, moderný, trhovo úspešný a každoročné veľké množstvo divákov potvrdzuje, že je aj rusínsky, náš  národný,  lebo má názov Rusínsky, konferuje sa po rusínsky a sa hovorí, že sme Rusíni a nič iné, preto je iba rusínsky. Žijeme s dnešnou dobou, žijeme moderne,  trhovo  a úspešne.  Preto ja hovorím, že pán Bačinský má pravdu z pohľadu bývalej filozofie socialistického realizmu v kultúre a organizátori Rusínskeho festivalu, tiež majú pravdu zo súčasného pohľadu filozofie trhového mechanizmu v kultúre.  Ostatní nech sa rozhodujú podľa vlastných svetonázorov. Všetko je dobrovoľné a dovolené.

*******

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
01.03.2026

PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami

Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si  atraktívne podujatia zam…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.02.2026

Ivan Soták *1929 †2026

Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov Róbert Bejda redaktor, webeditor Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
21.02.2026

Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Agáta Pilátová Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujko Vasyľ davať rozumy paribkovi pered svaďbov:
-Čym menše ľubyš ženu - tym hirša mačanka, košuľi nevybigľovany, ponožky nevyrajbany i ďity ne bars tobi poďibny...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať