Ad:Na Ukrajine sa uskutočnilo XII. zasadnutie Svetového kongresu Rusínov
Dnes som si prečítal článok Petra Medviďa o Svetovom kongrese Rusínov publikovaný na webovej stránke http://www.rusin.sk/index.php?ID=8349&l=sk a pri mnohých konštatovaniach a tvrdeniach som nevychádzal z údivu. Dovolím si preto niekoľkými vetami zareagovať na tendenčné a nepravdivé informácie, ktoré vychádzajú buď z neznalosti autora, alebo sú zámerne podsúvané verejnosti.
Autor v článku konštatuje, že prvý deň zasadnutia, ktorý sa konal v Užhorode nezačal najšťastnejšie, pretože do divadla nevpustili niektorých rusínskych aktivistov a predstaviteľov domácich organizácií. Podľa môjho názoru bol prvý deň rokovania pripravený na vysokej štábnej i organizačnej úrovni, za čo je treba vysloviť organizátorom veľké poďakovanie. Bezpečnostná služba pri podobných podujatiach a zasadnutiach je absolútne prirodzenou súčasťou a aj samotný organizátor a člen SRR pán Bobinec reagoval, že bezpečnostná služba mala za úlohu zabezpečiť bezproblémový chod kongresu. Spomínaná služba úplne prirodzene vpúšťala do divadla delegátov a hostí kongresu. Určite môžeme polemizovať o tom, či nemohli byť do divadla vpustení ako pozorovatelia aj nepozvaní ľudia, ale podľa slov domácich organizátorov bola obava z narúšania chodu kongresu.
Fakt, že na kongrese neboli mnohí významní Rusíni z Ukrajiny tiež neobstojí, pretože počet delegátov a hostí je obmedzený a takto by sme potom mohli polemizovať aj o tom, že na kongrese nebolo mnoho významných Rusínov zo Slovenska, z USA, z Českej republiky a pod. Určite by sa mala Svetová rada Rusínov aktívne zaoberať žiadosťou každej organizácie, ktorá má záujem pracovať vo Svetovom kongrese, ale nemôže byť predsa pravidlom, že každý kto má záujem musí byť aj prijatý. To už nie je demokracia, ale chaos.
Ak autor v spomínanom článku nazýva vystúpenie člena SRR za Severnú Ameriku Slavomíra Hirjaka za najdôležitejší moment dňa, tak ja si dovolím poskytnúť čitateľovi diametrálne odlišný pohľad. Podľa môjho názoru to bolo jedno nechutné divadlo, ktoré niekto v Amerike zrežíroval a pán Hirjak ho ako hlasná trúba vykričal do celého sveta. Pritom si asi neuvedomil, že v plnej miere zhadzuje svoju dôstojnosť a dokonca znevažuje prácu mnohých aktivistov v jednotlivých krajinách.
Pre objasnenie, pán Hirjak v bode Správa o aktivitách rusínskych organizácií, členov SKR namiesto toho aby predstavil čo všetko za posledné dva roky zrealizovali rusínske organizácie v Amerike, začal kritizovať hlava-nehlava pomery v ostatných krajinách. Kritizoval aj to, že na Ukrajine v sčítacích hárkoch nie je rusínska národnosť, ale už nedodal, že v Amerike a Kanade sú na tom rovnako, možno o čosi horšie.
Kritizoval, že všetci predsedovia kongresových komisií sú zo Srbska, pritom za USA a Kanadu nenavrhol ani jedného. A z koho by aj, keď za USA a Kanadu boli na Kongrese prítomní z desiatich možných dvaja delegáti, z toho len jeden ovládal rusínsky jazyk. Samozrejme neodpustil si okomentovať ani zloženia iných delegácií a iróniou celého prejavu bolo prehlásenie „My Rusíni Severnej Ameriky“, ktoré na Svetovom kongrese Rusínov musel predniesť člen zo Slovenska. Bolo len prirodzené, že v diskusii sa na toto konanie vzniesla vlna kritiky a môžem konštatovať, že bola opodstatnená.
Článok je zavádzajúci aj v konštatovaní, že k zmenám Stanov SKR nebola širšia diskusia a že delegáti odhlasovali niečo, čo ani nečítali. Stanovy SKR sa upravovali takmer dva roky. Bola vytvorená komisia SRR na zmenu stanov. Tá pripravila návrh zmien, ktoré boli rozposlané jednotlivým členským organizáciám na pripomienkovanie. Celá odborná diskusia a pripomienkovanie prebiehalo mesiace pred kongresom, dokonca poslední diskutujúci dostali možnosť vystúpiť a aj vystúpili (medzi nimi aj autor zavádzajúceho článku) priamo na kongrese. Aká ešte širšia diskusia by k stanovám mala byť? Majú to byť desiatky, stovky rokov? Majú to pripomienkovať aj iné národy a národnosti? Nebuďme smiešni.
Ak autor v súvislosti s hlasovaním napadá jednotlivé delegácie, že ich členovia hlasujú podľa pokynov vedúcich delegácií, tak by mal sedieť pred hlasovaním o zmene Stanov SKR v tretej a vyššej rade. To čo v druhej rade dokazoval vedúci autorovej delegácie SARO Milan Pilip, ako rozhadzoval rukami a ako malé deti navigoval svojich delegátov, že majú hlasovať proti zmene stanov, bola komédia ako vyšitá. Záverečné konštatovanie pána Fecuru smerom k stanovám bolo skôr v rovine technických záležitostí a gramatických chýb, ktoré je možné opraviť nezávisle od obsahu.
Vrchol neprávd v článku pána Medviďa je v konštatovaní, že vo Svetovej rade Rusínov sedia už roky tí istí ľudia a nedochádza ku generačnej výmene. Tak poďme si to zrekapitulovať: Toho roku skončili vo Svetovej rade Rusínov pán Georgij Firczak z Rumunska, nahradil ho Iulius Firczak. Svoje pôsobenie ukončila aj pani Natália Hnatko z Chorvátska, nahradil ju pán Mio Šajtoš. Na predchádzajúcom SKR v roku 2011 ukončila svoje pôsobenie vo SRR pani Marianna Ljavinec z Maďarska, nahradil ju pán Štefan Ljavinec. Svoje pôsobenie tiež ukončil John Righetti za Severnú Ameriku, nahradil ho Slavomír Hirjak. V SRR pôsobia 4 roky Martin Karaš za SFRM, Alexander Moschkola za ČR a tiež Nikola Bobinec za Ukrajinu – je to veľa, alebo málo? Či dochádza k generačnej výmene v SRR nech posúdia čitatelia (prikladám aj fotografiu SRR z roku 2007 a z roku 2013). Čo sa týka predsedu SRR, pri konečnej voľbe boli dve alternatívy Djura Papuga (SRB) a Štefan Ljavinec (HUN). Hlasovanie skončilo 5 : 4 v prospech Djuru Papugu. Je potrebné to nejako špeciálne komentovať?
Na záver už len dodám, že Svetový kongres Rusínov má svoje opodstatnenie a je významnou platformou, kde sa majú možnosť raz za dva roky stretnúť ľudia, ktorí aktívne pôsobia v rôznych oblastiach rozvoja rusínskeho národa. Vznikajú tu nové partnerstvá, dohody, vymieňajú sa tu informácie, prehlbuje sa medzinárodná spolupráca. Aj podľa zloženia delegácií bolo jasné, kto si Kongres váži a má záujem na posilňovaní jeho pozícií a na druhej strane, kto Kongres neuznáva a potrebuje jeho vážnosť podkopávať. Ale toto už bude otázka pre Svetovú radu Rusínov, aby si zvážila, kto do Kongresu patrí a naopak, kde by bolo vhodné pozíciu Kongresu posilniť alternatívnymi členmi, pretože ide o najvyššie rusínske medzinárodné fórum.
mk
Aktuality
Zobraziť všetkyDve percentá, jeden spoločný cieľ
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Parasko, čom Vasyľ tak jojčiť...
-Zubŷ mu iduť....!
-Jakŷ zubŷ, kiď vin už mať čerez 60...
-Pašteka, nahradňi...! Včera jich proholtnuv...