Aj dlhodobejšie čísla ukazujú, že Bratislava zatiahla brzdu. Čo s tým spraví testovanie a môže prísť silnejšia vlna?

Aj dlhodobejšie čísla ukazujú, že Bratislava zatiahla brzdu. Čo s tým spraví testovanie a môže prísť silnejšia vlna?

Na trasovaní kontaktov pozitívnych už pracuje viac ľudí. Hygienici hovoria, že Bratislave pomáha nosenie rúšok, obmedzenie pohybu a viac ľudí pracujúcich z domu.

„Ideme ako vlak, ktorému prestali fungovať brzdy. Musíme ho akýmkoľvek spôsobom zastaviť,“ vravel minulý týždeň v stredu premiér Igor Matovič, pretože šírenie koronavírusu nemáme pod kontrolou a hrozí, že nemocnice sa preplnia nakazenými.

Keby sme mali zostať pri premiérovej vlakovej metafore, Bratislavský kraj sa už nezadržateľne nerúti, ale spomaľuje.

Spomaľovanie sme videli už pred dvomi týždňami a čas to potvrdzuje. Oficiálne je bratislavský semafor stále červený, ale hlavné mesto je výrazne bezpečnejšie ako veľká časť Slovenska. Čo zabralo, že sa šírenie covidu-19 dostalo pod kontrolu?

Začiatkom septembra pritom bola Bratislava na tom najhoršie v porovnaní so zvyškom Slovenska. Nových prípadov za uplynulý mesiac pribúda oveľa menej než na Orave či v Bardejove, ktoré sú teraz na tom najhoršie.

A po plošnom testovaní sa ukázali nové ohniská nákazy. Na severnej Orave a v Bardejove už pribúdajú nové prípady iba v desiatkach – výsledky antigénových testov z pilotného testovania sa do oficiálnych štatistík nepočítajú. O epidemiologickej situácii v týchto okresoch stráca verejnosť prehľad. Podľa PCR testovania sa situácia citeľne zhoršuje v okolitých okresoch, ako sú Martin, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Sabinov či Prešov.

Nasledujúci graf ukazuje, koľko ľudí v prepočte na 100-tisíc obyvateľov sa doteraz nakazilo v Bratislave a na celom Slovensku:

Hygienici vysvetľujú vývoj v Bratislave zdanlivo jednoducho – zabralo nosenie rúšok a obmedzenie hromadných podujatí.

„Podľa našich poznatkov a predpokladov je to vyššia miera zodpovednosti obyvateľov Bratislavského kraja, ako aj intenzívna práca našich epidemiológov v oblasti nariadenej izolácie pozitívnych osôb a trasovania ich kontaktov,“ dodávajú Alena Foltínová, poverená vedením odboru epidemiológie, a Stanislav Duba, ktorý momentálne vedie Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Bratislave.

Vidno to najmä pri prepočtoch na počet obyvateľov. V Bratislave odhalili PCR testy za posledných 14 dní ako nakazeného každého 311. obyvateľa, v najzasiahnutejšom Tvrdošíne to bol každý 50. obyvateľ, v Námestove skoro každý 81., v Sabinove 66. a v Bardejove každý 78.

Zastavenie prudkého rastu v Bratislave vidno aj na dátach magistrátu. Ak sa v súčasnosti nakazia obyvatelia žijúci v Bratislave, tak najčastejšie podľa hygienikov v rámci rodín, školských a predškolských zariadení a v práci.

Pred pár dňami bratislavský RÚVZ ľudí aj na sociálnej sieti varoval pred šírením koronavírusu v rodinách, pretože zaregistrovali výskyt takzvaných rodinných klastrov. „Išlo často o prenos infekcie od rodinných príslušníkov pracujúcich v administratíve a školstve na ostatných rodinných príslušníkov,“ upresňujú bratislavskí hygienici.

V prípade pracovísk zdôrazňujú, že tam už zachytávajú menej ohnísk. „V poslednom období sporadicky, predtým o niečo častejšie.“

Či sa v Bratislave nakazili ľudia aj v MHD alebo v potravinách, hygienici nevedia. „Nedisponujeme informáciami, ktoré by na to jednoznačnejšie poukazovali,“ vravia Foltínová a Duba z bratislavského RÚVZ.

Ľudí je menej vidno
Zlepšeniu situácie podľa hygienikov Foltínovej a Dubu veľmi pravdepodobne pomohlo aj to, že mnoho ľudí prešlo po náraste počtu prípadov na home office, čím sa aj znížila mobilita ľudí v meste. Podobne ako epidemiologička Alexandra Bražinová pred dvomi týždňami aj oni teraz spomínajú to, že najväčšie univerzity Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita prešli od začiatku akademického roka na dištančnú formu výučby a do veľkej miery sa vyprázdnili internáty.

Aj bratislavský magistrát potvrdzuje, že pokles mobility je zjavný. „Za minulý týždeň to bol pokles o 35 až 40 percent v rámci verejnej dopravy a pokles o 30 percent v rámci pohybu v centre mesta. Tento týždeň to bude pravdepodobne viac, už na víkendových číslach sa prejavil pokles o približne 50 percent v rámci pohybu ľudí v centre mesta,“ povedala hovorkyňa bratislavského primátora Matúša Valla Katarína Rajčanová.

Od soboty začal platiť zákaz vychádzania s výnimkami na nevyhnutné nákupy či cesty s dieťaťom do školy či škôlky.

Hlavné mesto si vysvetľuje menšie nárasty pozitívne testovaných aj nosením rúšok a obmedzením stretávania sa ľudí. „Mesto Bratislava dlhodobo komunikuje heslo, že naša jediná vakcína je disciplína,“ vraví Rajčanová.

Matematik Richard Kollár z Univerzity Komenského okrem zníženej mobility ľudí dodáva aj ďalšie dôvody: veľkí zamestnávatelia priebežne testovali svojich zamestnancov a informovanie o známom prípade Adama Berku.

Superšíriteľov nenašli
Analýzou dát zhromaždených od pozitívne testovaných sa dopodrobna nestíhajú regionálne úrady verejného zdravotníctva po Slovensku venovať, pretože sú zahltené inou prácou – pátrajú po kontaktoch pozitívne testovaných.

Ani o superšíriteľoch, ktorí by nakazili príliš veľa ľudí, sa nedá v Bratislavskom kraji hovoriť. „Jednoznačne a zodpovedne takto nevieme označiť žiaden z doteraz prešetrovaných prípadov.”

V boji s druhou vlnou pandémie je kľúčová práve schopnosť regionálnych úradov verejného zdravotníctva dohľadať kontakty nakazených. Vďaka ich rýchlemu vyhľadávaniu sa dá zabrániť šíreniu nákazy na ďalších ľudí. Ak je niekto nakazený, hygienici zisťujú, s kým sa stretol a kto sa mohol od neho infikovať. Ľudí kontaktujú a pozvú ich na piaty deň od kontaktu na PCR test.

Kontaktom nakazených už volá viac ľudí
Epidemiologička Alexandra Bražinová, ktorá sa tomu venuje na bratislavskom RÚVZ, začiatkom septembra upozorňovala, že v Bratislave sa vymklo šírenie nákazy spod kontroly, hovorila o komunitnom šírení a o tom, že sa nestíhajú dohľadávať kontakty, pretože na tom reálne robí päť ľudí.

Vedenie bratislavského RÚVZ tvrdí, že v súčasnosti obvoláva kontakty pozitívnych dvanásť ľudí. „Enormný nápor zostal dodnes, avšak vyrovnávame sa s ním s pomocou viacerých pracovníkov.“ Pomáhajú aj vojaci, od 2. novembra by mala nastúpiť jedna medička.

Hoci v niektorých prípadoch pozitívne testovaní sami informujú svoje okolie, vo väčšine prípadov zostáva trasovanie kontaktov na hygienikoch. Vedenie bratislavského RÚVZ hovorí, že kontakty pozitívnych osôb sa im darí dohľadávať do 24 až 48 hodín. V priemere treba pre každú pozitívnu osobu obvolať 20 až 30 ľudí.

Matematik Kollár si myslí, že doterajší stav nasvedčuje tomu, že šírenie v Bratislave sa dostalo pod kontrolu. „Bratislava je zrejme infraštruktúrou trasovania a PCR testovania pripravená aj na mierne vyššie úrovne infikovaných, ako máme teraz. A to je z dlhodobého hľadiska kľúčové.“

Čo sú riziká: stále domovy seniorov, nemocnice
Aj keď na jednej strane epidemiológovia hovoria, že Bratislave pomohlo nosenie rúšok, zároveň práve s nimi majú aj najväčšie problémy. Hovoria, že mnohí ich nenosia, alebo aj keď ich majú na tvári, tak nesprávne – pod nosom alebo pod bradou. Ľudia často nedodržiavajú ani dvojmetrové odstupy a stále sa navštevujú rodiny, hoci to už v dnešnej situácii nie je vhodné.

V súvislosti s vývojom v Bratislavskom kraji má vedenie RÚVZ v Bratislave najväčšie obavy zo zavlečenia nákazy covid-19 do zariadení sociálnych služieb, že sa naplnia nemocnice a rozsiahlejšie nakazia zdravotnícki pracovníci.

Môže Slovensku pomôcť čiastočný lockdown, ktorý začal platiť od soboty? „Nevieme to dostatočne odhadnúť, veríme, že áno,“ odpovedali bratislavskí hygienici; sú skeptickí voči tomu, či môže zabrať zákaz vychádzania. „Česká skúsenosť tomu zatiaľ veľmi nenasvedčuje.“

Od soboty majú ľudia zakázané vychádzať von, smú chodiť z domu len v nevyhnutných prípadoch, do práce, do školy, potrebné veci nakupovať len v najbližších potravinách, lekárňach či drogériách a na prechádzky ísť len do prírody.

Matematik Kollár: Silnejšia vlna možno ešte príde
Bratislava s najväčšou pravdepodobnosťou nemá za sebou vrchol druhej vlny. Pri rapídne zhoršujúcej sa situácii na Slovensku sa dá podľa matematika Kollára očakávať, že silnejšia vlna epidémie príde časom aj do hlavného mesta. „V prípade, ak by sa zároveň nesprísňovali opatrenia, by som očakával výrazné zhoršenie situácie v Bratislave ešte na jeseň,“ vraví Kollár. Avšak súčasné opatrenia by podľa neho mohli takémuto vývoju zabrániť a udržať epidemiologickú situáciu v Bratislave pod kontrolou. Nakoľko sa osvedčili, bude možné vyhodnotiť až v druhej polovici novembra.

Najviac postihnuté regióny Slovenska, ktorými sú momentálne Orava a Bardejov, by sa mohli podľa Foltínovej a Dubu poučiť z Bratislavy: „Z rýchlejšej a uvedomelejšej reakcie obyvateľstva na prijaté protiepidemické opatrenia.“

Hygienici mali z testovania v autobusoch obavy
Starostka bratislavského Starého Mesta Zuzana Aufrichtová (SaS, OKS, Nova) oznámila, že na víkendové plošné testovanie využijú aj zhruba päťdesiat kancelárskych unimobuniek a do dvanásť autobusov, vchádzať by sa malo prednými dverami a po otestovaní by ľudia vychádzali zadnými dverami. V utorok starostka hovorila, že takéto špecifické odberné miesta umožnila hygiena za dodržania prísnych podmienok.

Hygienici Denníku N ešte predtým poskytli stanovisko, podľa ktorého sa im takýto nápad nepozdával. „Autobusy nie sú napojené na zdroje pitnej vody, nie sú dostatočne priestranné a vetrateľné (tzv. ‚vzduchová kocka‘), neumožňujú dostatočnú ergonómiu práce a dodržiavanie dištančnej vzdialenosti,” hodnotili Foltínová a Duba z RÚVZ.

Ak sa niektorí ľudia obávajú, že sa môžu pri celoplošnom testovaní nakaziť, hygienici vravia, že ich obavy sú do istej miery oprávnené, lebo pri dlhšom čakaní a nepriazni počasia môžu prechladnúť. „Tiež je určité riziko v rámci nedostatočne odvetraných interiérových priestorov odberových miest a pri nedodržiavaní vzájomných odstupov.”

Bratislavský magistrát vyzýva ľudí na dodržiavanie hygienických zásad, ktoré prakticky platia už od jari. „Nosením rúšok, riadnou dezinfekciou, odstupom a tiež obmedzením kontaktov sa môžeme superšíreniu vírusu vyhnúť,“ uzatvára hovorkyňa magistrátu Rajčanová.

Mária Benedikovičová

Zdroj:
https://dennikn.sk/2109073/aj-dlhodobejsie-cisla-ukazuju-ze-bratislava-zatiahla-brzdu-co-s-tym-spravi-testovanie-a-moze-prist-silnejsia-vlna/?

Foto:
Kartograf