Aj ja som bol v Ždyni

Rusín nie je Ukrajinec a naopak

Neďaleko od obce Becherov sa na území Poľska nachádza malá dedinka Zdyňa. V tejto obci sa poriadajú stretnutia niekdajších rodákov a ich potomkov, ktorí boli v rámci akcie „Wisla" (1947) násilne odvlečení zo svojho rodného kraja. Táto akcia pohltila Lemkov-Rusínov tak, že takmer 150 000 Lemkov muselo zanechať svoj domov, svoje majetky a časť bola umiestnená na území terajšej Ukrajiny a ďalšia časť až na západné hranice Poľska. Zásluhou niektorých domorodcov vznikla myšlienka organizovať v okolí obce Ždyňa stretnutia rodákov. Pred 25 rokmi akcia dostala názov Lemkovská vatra. Tieto stretnutia rodákov sa uskutočňujú s bohato pripravovaným kultúrnym programom. Tak tomu bolo aj v dňoch 20. - 22. júla 2007.

Pán prof. PhDr. Mikuláš Mušinka, DrSc. v BN č. 31/2007 bol autorom uverejneného článku, v ktorom niektoré časti nevyjadrujú skutočnosti týkajúce sa celej akcie. Tak ako na Slovensku, tak aj v Poľsku a v ďalších krajinách kde žijú Rusíni (Rumunsko, Ukrajina, USA, Kanada, Srbsko, Chorvátsko...) ich skutočný názov je Rusín a skreslený názov tejto národnosti Rusín-Ukrajinec používa len pán M. Mušinka. K národnosti Rusín-Ukrajinec sa u nás nikto neprihlásil pri sčítaní ľudu v r. 2001! Pokiaľ autor uvádza, že Lemky v Poľsku patria do tej istej etnografickej skupiny ako Rusíni-Ukrajinci severovýchodného Slovenska, otvorene píše nepravdu, pretože na Slovensku Rusíni tvoria samostatnú národnostnú menšinu a nežijú len na severovýchodnom Slovensku, ale aj na Zemplíne a podľa výsledkov sčítania ľudu z roku 2001 v každom okrese na Slovensku sa k rusínskej národnosti hlásilo mnoho občanov Slovenska.

Pán prof. M. Mušinka, ľuďom treba povedať pravdu, že na Lemkovščine v Poľsku od dávna žili Rusíni a názov Lemky sa začal používať v, polovici 19. storočia. Názov Lemky vznikol od slova „lem", ktoré Rusíni na uvedenom území často používali. Pozdejšie Rusínov na Lemkovščine bez oficiálneho krstu patrioti Ukrajiny pokrstili na Ukrajincov. V súčasnosti neprávom pôvodných Rusínov Poľska nazývajú Ukrajincami a tento termín použil aj prezident Ukrajiny Viktor Juščenko v svojom prejave, v ktorom uviedol, že v roku 1947 Ukrajinci boli nútenou metódou premiestnení mimo svojho rodného kraja.

Rusíni v Poľsku (Lemky) prežívali mnoho nepríjemných chvíľ len preto, že si chceli a chcú uchrániť svoju pôvodnú rusínsku kultúru, svoje tradície, zvyky a pod. Veľké prenasledovanie prežívali po prvej svetovej vojne, keď nevlastnou vinou ich mnoho zahynulo.

Vlnu ukrajinizácie Rusínov zažila aj Haličina, ktorá znamenala začatie odnárodňovacieho procesu Rusínov Poľska. Je známa skutočnosť, že do procesu ukrajinizácie zasahovali aj duchovní gréckokatolíckej cirkvi v Poľsku ukrajinskej orientácie. Bola veľká snaha dokázať, že Rusíni v Poľsku (Lemky) sú Ukrajincami. Poznamenávam, že v roku 1914 v koncentračnom tábore v Telerhofi vymrela takmer celá inteligencia Rusínov-Lemkov, v ktorom bolo väznených takmer 5000 osôb. Silná ukrajinizácia Lemkov bola v 30 rokoch minulého storočia a v boji proti ukrajinizácii začali vznikať z radov Lemkov organizácie, ako napr. „Lemko Sojuz". Táto organizácia mala veľké požiadavky smerujúce k tomu, aby bola zakázaná agitácia Ukrajincov, aby Lemky mali svojho lemkovského biskupa a biskupský úrad. Taktiež uplatňovali požiadavku, aby ukrajinský jazyk sa nevyučoval v lemkovských školách. Aj napriek veľkej snahe organizácie Lemko Sojuz, v roku 1939 bola započatá zvýšená agitácia Ukrajincov a táto bola zameraná na popretie existencie rusínskej národnosti - Lemkov. Zo strany Ukrajincov bola deklarovaná existencia len ukrajinskej národnosti na Lemkovščine.

M. Mušinka ani slovom nepovedal v svojom článku, čo znamenala akcia „Wisla" pre Lemkov v Poľsku. Výsledok ukrajinizácie Lemkov v Poľsku bol taký, že naozaj sa považovali za Ukrajincov a vznikla domienka, že na sklonku druhej svetovej vojny, keď na tomto území začala pôsobiť Ukrajinská povstalecká armáda (u nás sme ich nazývali banderovci, ktorí sa v roku 1947 pokúsili prejsť cez územie ČSR do americkej zóny v Nemecku) žijú len Ukrajinci.

Ozbrojené skupiny Ukrajinskej povstaleckej armády pôsobili v západnom pohraničí Ukrajiny a v juhovýchodnej časti Poľska. Táto skupina spolupracovala s nacistickou nemeckou armádou a na uvedenom území vyvíjala negatívnu činnosť v prospech nemeckej armády. Po skončení druhej svetovej vojny poľských Lemkov považovali za prisluhovačov Ukrajinskej povstaleckej armády a keďže Lemky boli považovaní za Ukrajincov, osud pre nich bol krutý. Z celkového počtu Lemkov (odhad) 150 000 osôb, 60 % bolo presťahovaných na Ukrajinu (vraj dobrovoľne) a 40 % na západnú časť Poľska k nemeckým hraniciam. Táto akcia pod názvom Wisla znamenala tragédiu pre Lemkov Poľska, lebo nútene museli opustiť svoju domovinu, museli zabudnúť na svoju rusínsku kultúru, svoje zvyky, obyčaje a tradície.

Aj napriek uvedeným neblahým udalostiam a silnej ukrajinizácii Lemky v Poľsku žijú a terajšie lemkovské organizácie robia všetko preto, aby ich kultúra sa oživila a aby znovu začali existovať rusínske školy (lemkovské) a doterajšie výsledky sú pozitívne. Považujem za povinnosť povedať, že tohoročná Lemkovská vatra mala charakter ukrajinského zamerania kultúrnych programov, aj keď účinkujúci od nás ako aj niektoré súbory z Poľska mali rusínsky charakter, najmä z územia západnej časti Poľska. Veď nakoniec organizátorom Lemkovskej vatry nie sú lemkovské organizácie, ale organizácie ukrajinskej orientácie.

Podobne aj u nás je snahou niektorých niekdajších členov Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich dokazovať, že na Slovensku nie sú Rusíni, ale iba Ukrajinci a nás Rusínov prezývajú názvom Rusín-Ukrajinec, čo mi môže dosvedčiť aj pán M. Mušinka. Lemky v Poľsku medzi sebou komunikujú v rusínskej materinskej reči, najmä v okolí obce Ždyňa.

Prezident Ukrajiny V. Juščenko v závere svojho prejavu povedal: :„Chtil jem vám žyčiti všutkoho dobroho, od dneska ja stanu sa Lemkom." Pochopil som jeho slová tak, že predsa len uznáva zvláštnosť Lemkov od Ukrajincov.

Nevedel som, že knieža Dávid v roku 1241 nocoval v Bardejove. Ja viem, že to bolo na hrade v Zborove.

Ivan Bandurič st.