Aj o Bukových pralesoch s Jurajom Kocom

Aj o Bukových pralesoch s Jurajom Kocom

"Chceme, aby sa na tieto miesta vrátil život"

SNINA. Problematiku bukových pralesov sme si  tentoraz  nechali vysvetliť Jurajom Kocom a Pavlom Bindzárom. Podľa ich slov je totiž protizákonné, že nemôžu uplatniť svoje práva, ktoré im z vlastníctva pozemkov -konkrétne vo vysťahovanej obci Ruské - vyplývajú. Ide o dlhoročnú zložitú situáciu, ktorú chcú riešiť, pretože by sa na svoju rodnú hrudu radi vrátili. Hovoria o dvoch problémoch, ktoré medzi sebou veľmi úzko súvisia. ide jednak o klamlivú vysťahovaleckú politiku z roku 1986 a jednak o vyhlásenie národného parku spojeného s najvyšším stupňom ochrany, ktorý ich obmedzuje v pohybe, hospodárení a živote vôbec. V tomto čísle sme sa rozhodli venovať tej druhej časti, keďže nadväzuje na sériu článkov, ktorými by sme chceli priniesť čo najširší a zároveň najobjektívnejší pohľad na problematiku Karpatských bukových pralesov.

Vysvetlite nám, o aký problém vo vašom prípade ide a ako ho chcete riešiť.

Koco: Faktom je, že obyvatelia vysídlených obcí Zvala, Ruské a Smolník neboli v čase vysťahovania, za ktorým stojí vybudovanie vodárenskej nádrže v polovici 80. rokov, informovaní o tom, že zaliata bude iba obec Starina. Chceme si preto ako OZ - Súkromných vlastníkov nehnuteľností uplatniť v tomto prípade reštitučný zákon, vďaka ktorému by nám boli vrátené intravilány obcí Ruské, Zvala, Smolník a Veľká Poľana, kde stáli naše rodné domy. Obec Ruské má 2996 hektárov, z toho 2252 je v súkromnom vlastníctve, zvyšok je v správe LPM Ulič. Chceme, aby sa nám vrátili intravilány, o ktoré sa štát stará nezodpovedne. Samozrejme s tým, že budeme rešpektovať zákon o vodách. Keď sa chceme dostať na svoje vlastné pozemky, potrebujeme povolenie od príslušného obvodného lesného úradu k vstupu do I. ochranného pásma VN Starina. Ale cesta vedúca od rampy po koniec nádrže nie je lesnou, ide o tzv. obslužnú cestu VN a jej pokračovateľom je štátna cesta, a tú spravuje LPM Ulič, š.p.. Tu dochádza k šikanovaniu vlastníkov a zodpovední od toho dávajú ruky preč. V tejto veci sme absolvovali rokovania so Slovenským vodohospodárskym podnikom, Vodohospodárskou výstavbou, Krajským úradom životného prostredia v Prešove, navštívili sme aj župana Petra Chudíka, či by nám nemohol pomôcť z titulu VÚC. Keďže cesta nie je majetkom Prešovského samosprávneho kraja, nič s tým urobiť nemôže. V projektovej dokumentácii výstavby vodárenskej nádrže bola plánovaná výstavba cesty z obce Príslop do Veľkej Poľany, ktorá by vyriešila značnú časť problémov pri vstupe vlastníkov na svoje pozemky.

Na akom princípe fungujú ostatné obce?

Koco: Každá obec, resp. obyvatelia, ktorí v nich kedysi žili, fungujú v urbárskych spoločnostiach. Tie sa však zaoberajú najmä hospodárením v lese. Medzi kultúrne podujatia, ktoré urbárske spoločnosti organizujú, patria  odpusty a stretnutia rodákov.  My, ako občianske združenie však chceme, aby sa na tieto miesta vrátil život. Nie v takej podobe, ako to bolo kedysi, ale aspoň z časti, napr. vytvorením chatovej oblasti. Opäť upozorňujem, že len v takom rozsahu, aby sme dodržali zákon o ochrane vody.

Sú jednotlivé urbáre ešte v nejakom užšom spoločenstve, čo sa týka spolupráce? Čo je v ich kompetencii?

Koco: Nie sú nijako prepojené. Každá z nich je samostatnou jednotkou s právnou subjektivitou. Pred dvomi rokmi vyšiel nový zákon o urbárskych spoločnostiach, ktorého úlohou bolo viaceré veci sprehľadniť, keďže unikalo veľké množstvo evidenčne nepodchyteného dreva. Spoločenstvá sa starali len o ťažbu, ale súkromný pozemok, konkrétne poľnohospodársku pôdu a trvalé trávne porasty, dali vlastníci do správy LPM Ulič, š.p. a  Agrifop, a.s. Stakčín, ktoré tieto pozemky kosili. V minulom roku však nájomné zmluvy skončili. Uzavreli sa nové s urbariátmi, povinnosť obhospodarovania pozemkov teda prešla na ne.

Na základe čoho hospodárite?

Koco: Hospodárime na základe desaťročného plánu, ktorý je schválený príslušným obvodným lesným úradom, podobne ako všade na Slovensku. Každý urbariát má vo svojich štruktúrach aj funkciu lesného hospodára, ktorý funguje ako nezávislý orgán. Je garantom ťažby, jeho povinnosti mu vyplývajú zo zákona. Urbárske spoločnosti sa začali aj na našom území oživovať až po roku 1989. Dovtedy tu hospodáril štát, resp. LPM Ulič, ktorý potom previedol majetky na jednotlivých pôvodných vlastníkov, a tí fungujú pod hlavičkou US.

Poďme k problematike národného parku.

Koco: Po roku 1986 vznikla na tomto území chránená krajinná oblasť, ktorá bola v roku 1997 vyhlásená za NP Poloniny (na ploche 298,05 km® s ochranným pásmom 109,73 km®, pozn. red.). Vytvorený bol protizákonne, pretože vlastníkov sa nik neopýtal, či súhlasia so zaradením krajiny a územia, kde vlastnia pozemky, do najvyšších stupňov ochrany prírody. Kto dal súhlas zaradiť celé územie Starinskej doliny do 3. stupňa ochrany? Prečo v záhrade, kde stál náš rodinný dom, je 3. stupeň ochrany? V Ruskom sú vymedzené dve územia, ktoré sú zaradené dokonca do 5. stupňa ochrany a dve územia so zaradením do 4. stupňa ochrany prírody na súkromných pozemkoch. 

Kto im dal na to súhlas? Ako ste sa informáciu o tom, že vaše pozemky sa stali súčasťou NP, dozvedeli?

Koco: Vláda to vyhlásila svojím nariadením a potom sme sa to dozvedeli. Vtedajší zamestnanci Štátnej ochrany prírody v Stakčíne s ľuďmi nekomunikovali, nikoho sa nepýtali, nebrali do úvahy, že ide o čísi majetok. Ako príklad uvediem fakt, keď bez súhlasu vlastníkov pozemkov bolo územie od hraníc s Ukrajinou až po obec Osadné vyhlásené za Karpatské bukové pralesy. Silne pochybujem o tom, že vtedajší zamestnanci ŠOP SR dokázali v takej rýchlej dobe vypestovať bukový les. Bola to pracovitosť našich predkov, tunajších ľudí, ktorí sa o súčasný výskyt rozsiahlych bukových lesov v tejto oblasti postarali. A čo za to? Štátne orgány si ako vždy myslia, že nič. Zdôrazňujem, že lesy v tejto oblasti vyťažili Maďari, boli zničené vojnou, ale vlastníci ich vždy obnovili. Keby nebolo ich a ich ťažkej práce, žiadne bukové pralesy by tu neboli.

Čo pre vás znamená to, že Ruské je súčasťou NP?

Bindzár: Národný park bol vyhlásený aj na územiach, kde sa v súčasnosti žije. Napríklad Runina, ktorá sa nachádza v nárazníkovej zóne a je tam len 2. stupeň ochrany. My sme v treťom a to so sebou nesie určité obmedzenia, čo sa týka výstavby, poľovníctva, ale aj hospodárenia.

Koco: Dodnes nám však nikto neponúkol žiadnu kompenzáciu. Dodnes nám ani nik nevysvetlil, prečo sa Ruské nachádza v 3. stupni ochrany. Obec má najdlhšiu hranicu s Karpatskými bukovými pralesmi, ktorá by mala byť chránená. Dozvedeli sme sa o tom v Banskej Bystrici, kde sme mali rokovať o ďalšom „hlúpom až extrémnom projekte Vlčie hory". O tom však nepadlo ani slovo. Dozvedeli sme sa len to, že časti územia, na ktorom sme vlastníkmi pozemkov, boli zapísané do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Zmenila sa rétorika ministerstva životného prostredia po septembrovej konferencii v Snine? 

Koco: Na konferencii sa stal incident, ktorý opäť svedčil o nespolupráci ministerstva s vlastníkmi pozemkov. Po obede sa uskutočnila tlačová beseda zahraničných odborníkov s médiami, samozrejme bez nás. My sme vôbec nevedeli, o čom vo vnútri rozprávajú. Ja nemám možnosť prezentovať svoj názor na verejnosti, ale novinári áno. Počkali sme. Ale keď sme vystúpili, médiá už odišli. Celú genézu z nášho pohľadu sa mi však podarilo vysvetliť zahraničným hosťom. Opýtal som sa Pierra Gallanda (nezávislý pozorovateľ vyslaný IUCN - Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov), či by takto rokovali aj s občanmi Švajčiarska. Odpovedal, že nie. Na záver som navrhol, aby NP Poloniny odobrali Diplom rady Európy, pretože nie je možné, aby za rok činnosti bol takto odmenený (v roku 1997 vznikol, o rok na to mu bol udelený Diplom). Na základe toho za nami prišiel Ján Julény z ministerstva ŽP, ktorý pochopil, že je potrebné s nami komunikovať, niečo nám ponúknuť, pretože oni od nás stále len niečo chcú. Požiadali sme ho, aby našiel spôsob komunikácie medzi nami a štátnou správou. Prišiel s návrhom, že v novom programovacom období na roky 2014 - 2020 sú isté možnosti v rámci projektu Ochrana životného prostredia z fondov EÚ. Požiadavky máme vypracovať do konca tohto mesiaca v súčinnosti s urbárskymi výbormi a širokou verejnosťou. Či je to reálne, ukáže až čas.

K požiadavkám, ktoré boli postúpené na Ministerstvo životného prostredia, sa vrátime v niektorom z nasledujúcich čísel a situáciu s plánovanými zmenami budeme pozorne sledovať.

-zdra-