Ak to nie je politická kauza, čo je ňou?

 

Súčasná vládna koalícia už historicky nereprezentuje „len“ koalíciu, počas ktorej zavraždili investigatívneho novinára. Medzinárodným únosom a vraždou sa priamo zaraďuje za vládu Vladimíra Mečiara a jeho posluhovačov.

 

Ak to nie je politická kauza, čo je ňou?

 

nedávno sme spoločne s Jurajom navštívili redakciu, pre ktorú písal Ján Kuciak. Po príchode do jednej z konferenčných miestností sa pred nami zjavila stena tvárí. Bolo to mrazivé. Boli tam všetci. Premiér, niektorí bývalí aj súčasní ministri, kontroverzní podnikatelia, ľudia spájaní s organizovaným zločinom a mafiou.

 

V redakcii nám povedali, ako k nim počas prvých týždňov po vražde chodili novinári a štáby z celého sveta. Keď spomínanú mapu tvárí uvidel novinár z Japonska, začal sa smiať. Nedokázal tomu uveriť. Naozaj existujú podozrenia, že vládna moc mala tak blízko k zločinu? Ako to, že neodišli z parlamentu a verejne sa neospravedlnili? 

 

Japonský novinár nenarážal na trestnoprávnu zodpovednosť. Nemôžeme vynášať súdy a suplovať úlohu iných orgánov v štáte. Je dôležité, aby sa všetky kauzy a samotná vražda legitímne a spravodlivo vyšetrili. Nečudo, že mu to prišlo neuveriteľné. Prišiel z krajiny, kde vysoko postavený politik odstúpil pre použitie pracovnej kreditnej karty na zaplatenie nákupu v supermarkete.

 

zlyhanie na plnej čiare

Ak by sme hľadali príklady vyvodenia takej zodpovednosti na Slovensku, nebol by to dlhý zoznam. Najznámejšie prišli práve v marci tohto roku. Neprišli samy od seba. Krajina sa musela spojiť na najmasovejších zhromaždeniach. Dnes nám cez sociálne siete hovoria, ako sme platení zahraničím a že chceme destabilizovať štát. V tých správach plných nenávisti a šírenia strachu nie je ani kúsok sebareflexie.

 

Prípad únosu vietnamského občana cez Slovensko s pomocou vládnych orgánov je príkladom extrémneho zlyhania štátu. A opäť musíme čakať na výsledok vyšetrovania. Frázy, že len verdikt prokuratúry nám môže ukázať, ako ďalej, rozhodne nie sú namieste. Ani vyjadrenia, že Česko a Nemecko nesú prinajmenšom rovnakú vinu ako my, keďže bol Vietnamec prevážaný aj cez ich územie. Čerešničkou na torte je tvrdenie, že u nás bol najkratšie, len pár hodín, takže sme to zvládli najlepšie. A potom odletel. Iste, vládnym špeciálom. Žiadna z iných krajín zo svojej pozície a sily únos nenapomohla. Oklamali sme Poľsko, keď sme tvrdili, že na palube lietadla je aj minister vnútra. Nebol tam. Pôvodne štvorčlenná delegácia odchádzala ako dvanásťčlenná.

 

Momentálne je zrejmé, že najpravdepodobnejšie verzie únosu sú dve. Rozdiel medzi nimi je len v uvedomelosti štátnych orgánov. Ak aj o tom celom nevedeli a nevedome sa na ňom podieľali, ide tu o obrovské zlyhanie rezortu vnútra, polície a SIS. V takom prípade je viac než žiaduce, aby politická zodpovednosť vyvodená bola. Orgány a inštitúcie,  ktoré majú chrániť občanov Slovenska, zlyhali na plnej čiare. 

 

nemôžeme prestať

Stalo obľúbenou frázou niektorých politikov žiadať o „nepolitizovanie káuz“. Aj v kauze únosu vietnamského občana sa tak stalo. Vraj to nemáme politizovať, lebo stratíme nadhľad a budeme vynášať súdy skôr, než je správne.

 

Vo chvíľach, keď politikom dôjdu slová, začnú používať frázy. Vraj preto sa kauzy politizujú – ľudia sa v nich snažia uplatňovať svoje názory. Tento problém má dva rozmery. Je naozaj možné, ak sa považujeme za spravodlivých, čestných a slušných ľudí, mať na únos iný názor? Nemyslím si, že sa na to dá pozerať inak, než ako na závažné zlyhanie a ďalšie zlo v tejto krajine. Nech nás nezmätú reči o tom, že sa tá kauza iba politizuje a že jej to škodí. Ako by potom mala vyzerať politická kauza, ak prípad únosu, do ktorého boli zapletení predstavitelia štátu, takou nie je? Ak v nejakej kauze figurujú politici, je logické a správne pýtať sa ich na to.

 

Dnes je na pánoch Bugárovi a Dankovi, či sa chcú historicky zapísať rovnako ako všetci posluhovači Mečiara, alebo takúto vládu nebudú viac legitimizovať a podstúpia na to potrebné kroky.  Len oni, predsedovia koaličných strán, to môžu z pozície parlamentu spraviť.

 

A ako sa k tomu postaví občianska verejnosť? Iniciatíva Za slušné Slovensko už oznámila, že v septembri sa stretneme na námestiach opäť. Celú situáciu sme od začiatku sledovali a zvažovali, ako by sme k tomu mali pristúpiť. Situácia je taká vážna, že nás to núti v protestoch pokračovať. Už po zverejnení prvého článku Denníka N sa niekoľko miest ozvalo, že sú nachystaní a čakajú na začiatok námestí. Vieme, že je leto a viacerí naši organizátori sú na dovolenkách, ľudia chcú mať na chvíľu potrebný oddych. Rozhodne však neprestávame. Organizovať protesty sa nestalo naším hoby. Nepoznám nikoho, kto by sa v tom vyžíval a tešil sa z toho. Keď však sledujeme, ako je náš štát momentálne spravovaný a keď vidíme deficit akejkoľvek sebareflexie, nemáme na výber. Nemôžeme prestať. V septembri sa stretneme na námestiach a budeme volať rovnako, ak nie ešte silnejšie, po slušnom a spravodlivom Slovensku.

 

.karolína Farská 

autorka je členka iniciatívy Za slušné Slovensko.

 

Zdroj:

https://www.tyzden.sk/spolocnost/49992/ak-to-nie-je-politicka-kauza-co-je-nou/

 

Foto:

Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák v interiéri vládneho špeciálu, v ktorom bol unesený vietnamský občan.