Ako agrošľachta okráda Slovensko (názor)

Slovenský pozemkový fond neslúži verejnosti, ale úzkej skupine podnikateľov.
Zákon hovorí, že pri správe majetku štátu sú úradníci povinní postupovať účelne a s maximálnou hospodárnosťou. Štátnymi úradnikmi sú aj ministri a vedenie Slovenského pozemkového fondu (SPF).

Fond spravuje štátne pozemky a pozemky nezistených vlastníkov, čo v prípade poľnohospodárskej pôdy znamená spolu 467 tisíc hektárov. Ak by sme prijali za platné údaje Štatistického úradu o priemernej cene za jeden hektár agropôdy vo výške 15 tisíc eur, spravuje SPF len v poľnohospodárstve naše pozemky za 7 miliárd eur eur.

V princípe všetky prenajíma. A s akým výnosom? 11 miliónov eur, t.j. 0,15 percetna ročne. Len pre porovnanie - pri bytoch sa výnosy pohybujú vo výške 3-6 percent, pri komerčných nehnuteľnostiach cca 5 percent a viac.

Celé Slovensko disponuje dvomi miliónmi hektárov agropôdy, z nich skoro štvrtinu - 467 tisíc - spravuje štát prostredníctvom fondu. A spravuje ich katastrofálne.  Priemerný nájom, ktorý SPF aj pod vedením ministerky Matečnej zazmluvnil (bez akýchkoľvek podmienok podporujúcich ekológiu, malých či mladých farmárov, zamestnanosť či pestovanie užitočných potravín), je 24 eur/hektár, kým priemerné nájomné na agropôdu v okolitých krajinách  je podľa Eurostatu výrazne vyššie:

Poľsko           211 eur
Maďarsko         159 eur
ČR                96 eur
Rakúsko          348 eur
Slovinsko        147 eur

Šéfkou SPF bola celé štyri roky pred nástupom na ministerstvo Gabriela Matečná. Významná časť v súčasnosti platných zmlúv či dodatkov bola uzatvorených za jej vedenia. Ako je všeobecne známe, nájomcovia našej pôdy, ktorí platia nájomné 11 miliónov eur, obratom ruky inkasujú z Pôdohospodárskej platobnej agentúry z toho istého rezortu dotácie (priame platby na plochu) v sume v priemere 200 eur/ha, spolu 100 miliónov eur. Každoročne.

Krásny transfer štátneho bohatstva do súkromných rúk. Čo tým myslím? Nuž, keby sa nájomné na Slovensku dostalo len na úroveň priemeru susedných V3 (Česko, Poľsko, Maďarsko), ktoré tiež nefungujú prehnane efektívne, zarobili by sme každoročne len na nájomnom spolu o 60 miliónov eur viac. V prípade priemeru V5 dokonca o 80 miliónov viac. A, samozrejme, to hovoríme o priemerných nájmoch, v ktorých sú rôzne malé pozemky a podiely na pozemkoch.

SPF ale disponuje ohromnými výmerami, ktoré by v aukcii prilákali podstatne vyššie nájomné. Známy z východu (“kde nič nie je”) mi napríklad písal, že o ich výmeru cca 16 hektárov sa v aukcii „pobili” piati potenciálni nájomcovia a výsledkom bol nájom 300 eur/hektár. V tom istom obvode SPF prenajíma  skoro 35 tisíc ha za priemerne 22 eur.

Prenajímať nehnuteľnosti (byty, pozemky) nie je veda typu kvantovej fyziky. Dokážu to - a bežne to robia - mnohí z vás, bez problémov aj popri zamestnaní. Štát a SPF v medzinárodnom porovnaní pri tejto ľahkej úlohe fatálne zlyháva.

A pritom by stačilo málo, napríklad zavedenie (elektronickej) aukcie či inej formy súťaže. Vyššie nájomné by malo pre celé Slovensko blahodarný vplyv - okrem priameho efektu (vo vyššom nájme), by vyššie nájomné stimulovalo poľnohospodársky sofistikovanejšiu produkciu ovocia, zeleniny či živočíšnej výroby (monokultúry by neboli rentabilné) a tá zas vyššiu zamestnanosť pre najproblematickejšie skupiny nezamestnaných (nízkovzdelané, bez pracovných návykov).

Ako píšem tu, potenciál Slovenskej republiky je až o jednu miliardu eur a 50 tisíc pracovných miest vyšší, o priblížení sa potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti nehovoriac. Benefitovali by sme všetci. Teda takmer. Jediní, kto by sa netešil a komu súčasný degenerovaný stav vyhovuje, je nová „pseudošľachta” - agrobaróni či rôzne „grófky”, prisatí na štátny SPF.

Marcel Klimek, NOVA
Autor je makroekonóm a autor publikácie „Potravinová miliarda pre Slovensko“.

Zdroj: 
https://www.aktuality.sk/clanok/579800/ako-agroslachta-okrada-slovensko-nazor/

Foto
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.
Zdroj: TASR