AKO DOSTAŤ PREŠOVSKÝ KRAJ Z BIEDY

Analýza ekonomickej, sociálnej a politickej situácie v Prešovskom kraji, problémy a možnosti regionálneho rozvoja, demografický vývin a účasť predstaviteľov etnických menšín na správe vecí verejných v PSK – to boli hlavné témy seminára, ktorý sa uskutočnil minulý utorok v DRZ Vihorlat na Sninských rybníkoch. Lektormi boli Vladimír Benč z Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, n.o., Prešov, Grigorij Mesežnikov, prezident Inštitútu  pre verejné otázky,  Marián Gajdoš a Stanislav Konečný zo Spoločenskovednéhoústavu SAV Košice. Seminár sa uskutočnil v rámci projektu Vzdelávanie a podpora občianskej angažovanosti mladých lídrov na severovýchodnom Slovensku. Zorganizovalo ho Združenie inteligencie Rusínov Slovenska s podporou Nadácie otvorenej spoločnosti.

Prešovský kraj výrazne zaostáva v hospodárskom rozvoji za úrovňou Slovenskej republiky, patria nám takmer posledné miesta vo všetkých štatistikách ekonomickej výkonnosti. Podľa Ing. Vladimíra Benča z Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku jednou z hlavných príčin hospodárskeho zaostávania kraja je zlá štruktúra miestnej ekonomiky. „Dominujú tu najmenej produktívne oblasti priemyslu. Treba zmeniť štruktúru ekonomiky tak, aby sa produkovala vyššia pridaná hodnota. Problémom regiónu je, že malé a stredné podniky, väčšinou do 50 zamestnancov, tvoria takmer 96 percent zo všetkých a veľké podniky len 0,7%. Žiadnej vláde sa nepodarilo do kraja dostať významnejšiu investíciu,“ konštatoval. Aj v samotnom kraji sú veľké rozdiely. Najlepšie sú na tom okresy Prešov, Poprad a Humenné a najhoršie okresy Medzilaborce, Snina a Kežmarok. Prešovský kraj je na tom najhoršie aj v oblasti zavádzania a efektívneho využívania informačných a komunikačných technológií. „Dáva nám to zlú perspektívu, firmy, ktoré by tu možno aj chceli prísť, nenájdu schopných zamestnancov. V regióne chý bajú ľudia s technickým a  ekonomickým zameraním, treba zmeniť štruk túru absolventov vysokých škôl,“ zdôraznil. Perspektívu pre Slovensko znamenajú prebiehajúce rokovania Európskej únie s Ukrajinou o vytvorení zóny voľného obchodu. Prešovský kraj by mohol v horizonte 5-10 rokov dostať ekonomický impulz, firmy by mohli exportovať na ukrajinské trhy.

Cestovný ruch podľa Benča nedostane Prešovský kraj z biedy. V súčasnosti sa podieľa na hrubom domácom produkte ani nie 1%. „Slovensko nie je zatiaľ výz namnou turistckou destináciou. Naše prírodné, historické a kultúrne zaujímavosti nie sú až tak atraktívne pre turistov. Podľa štatistík Vysoké Tatry najčastejšie navštevujú Česi a Poliaci, návštevnosť Ukrajincov v ostatnom období výrazne poklesla. „V ostatných rokoch sa im počtom vyrovnajú Kórejčania. Chodia sa tam rekreovať nielen zamestnanci spoločností Kia a Hyundai, ale ešte väčšiu skupinu tvoria návštevníci priamo z Južnej Kórei. Tatrancom sa totiž podarilo nadviazať spoluprácu s istou českou spoločnosťou, ktorá organizuje pre Kórejčanov počas ich pobytu v Prahe troj či štvordňové letecké výlety do Tatier.“ Rozvoj cestovného ruchu podľa Benča ovplyvňuje aj skutočnosť, že ľudia ešte nie sú zvyknutí podnikať v tejto sfére, privátne ubytovanie funguje iba v tradičných strediskách v Slovenskom raji, v Tatrách či Pieninách, v ostatných častiach Slovenska ľudia ešte nie sú stotožnení s takou formou podnikania. Ďalším významným dôvodom hospodárskeho zaostávania kraja je nedostatočná dopravná infraštruktúra. Problémom nie sú len nekvalitné cesty, chýbajúce diaľnice a rýchlostné cesty, ale aj nízky podiel železničnej siete v porovnaní s inými krajmi. S nedostatočnou dopravnou infraštruktúrou súvisí aj vysoká nezamestnanosť. Prešovský kraj bol koncom júna 2009 na druhej priečke po Banskobystrickom kraji. 

 

Vážnym problémom je dlhodobá nezamestnanosť a to, že takmer žiadne uplatnenie na trhu práce nenachádzajú Rómovia, ktorí tvoria takmer 12% populácie Prešovského kraja. Ekonomické a sociálne rozdiely medzi jednotlivými slovenskými regiónmi má podľa Benča na svedomí to, že Slovensko nemá vlastnú regionálnu politiku . „Viacmenej sme sa len prispôsobili európskej kohéznej politike. Prebrali sme ich ciele, používame ich financie, projekty len dofinancovávame z rozpočtu“. Podľa Benča nezodpovedá potrebám regionálneho rozvoja územnosprávne členenie Slovenska. „Primárnym problémom je, že máme veľmi veľa malých obcí, ktoré z  ekonomického hľadiska nie sú schopné samostatne fungovať. Poliaci v určitý moment reformy verejnej správy zlúčili obce a snažili sa urobiť čo najväčšie vojvodstvá. Aj na Slovensku k tomu pravdepodobne príde. Sú dve možnosti - buď sa nájde politická vôľa a obce sa pospájajú takpovediac násilne na základe geografických, ekonomických a iných vecí alebo k tomu dôjde prirodzeným spôsobom tým, že sa obciam budú škrtiť peniaze, čo je možno horšia cesta,“ myslí si Benč. Ak sa chcú samosprávy dostať k financiám, musia si vytvárať spoločné mechanizmy. Ako pozitívny príklad uviedol Prešovský samosprávny kraj, ktorý ako prvý na Slovensku vytvoril vlastný NEFO fond a z vlastných zdrojov podporoval malé projekty. Na škodu veci podľa Benča je, že obce si konkurujú pri získavaní zdrojov ako keby boli podnikateľské subjekty. „Prečo by každá obec mala vypracovávať projekty, keď nakoniec z deviatich prejde jeden a len sa tým plytvajú verejné financie. VÚC by mal koordinovať činnosť samospráv a vstupovať aj do prípravy plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí, ktoré sú mnohokrát for málne a neplnia funkciu. Hlavným problémom pri príprave a podávaní projektov je nízka kvalita ľudských zdrojov v oblasti regionálneho rozvoja. Ďalším veľkým problémom je korupcia,“ konštatoval
Benč. 

Podľa Grigorija Mesežnikova nie je stále na Slovensku vytvorená vhodná situácia na zastupovanie regionálnych záujmov na centrálnej úrovni. Môže za to aj zavedenie jedného volebného obvodu. „Nevytvárajú sa prirodzené podmienky na to, aby regionálne záujmy na centrálnej úrovni primerane zastupovali regióny. Vieme, že Prešovský kraj je najľudnatejší (má približne 800-tisíc ľudí pozn. red.), napriek tomu je zloženie Národnej rady v prospech iných krajov. Myslím si, že to treba riešiť. Je to celoštátna otázka, ale keby prišiel podnet z regiónov, konkrétne aj z Prešovského kraja... Je to úloha občianskych iniciatív, združení, ľudí, ktorých činnosť má regionálny aspekt. Aj dostatočný lobing regionálnych záujmov na centrálnej úrovni môže pomôcť zmeniť situáciu,“ myslí si Mesežnikov. Na základe vlastných skúsenosti z cestovania na východ Slovenska je presvedčený, že „bez dostatočnej kvalitnej infraštruktúry je málo pravdepodobné, aby tu prišli významnejšie investície, ktoré by po mohli vytvárať podmienky na vyššiu zamestnanosť.“

 

 - lop -