AKO IŠLI HUMENSKÍ KAPITALISTI DO VÄZENIA

SPOLU SO ŠTUDENTMI RUSKÉHO GYMNÁZIA OBVINILI Z VLASTIZRADY AJ ŽIVNOSTNÍKOV. DO VÄZENIA IŠLI BEZ ROZSUDKU

V roku 1960 som sa vydala do rodiny, ktorej príbeh sa začal písať s nástupom komunistov k moci. O tri roky neskôr som začala pracovať. Hneď v prvý deň sa ma spolupracovník spýtal: „Ste dcéra toho kapitalistu z Humeného?"

Ostala som prekvapená a odpovedala som, nie dcéra, ale nevesta. Poznala som rodičov manžela. Boli to čestní ľudia, svokor pracoval v stavebníctve a ani mu na um neprišlo, že tento skromný človek bol pre komunistov „kapitalistom", čo znamenalo mať na čele biľag.

Rodina môjho manžela pochádzala z Moravy. Svokor pracoval v rôznych pozíciách v stavebníctve a prijali ho do firmy staviteľa Klégu. Začal pracovať v roku 1934, kvôli dobrým výsledkom bol spoločníkom vo firme do 31. decembra 1944.

Ako sa stal svokor „kapitalistom"
Po vzniku slovenského štátu spravil staviteľ Kléga ústnu dohodu so spoločníkom o majetkovom podiele z firmy v Humennom. Spomínanú zmluvu nemohli legálne uzavrieť, ani nahlásiť, lebo bývalé slovenské úrady by Čechom koncesiu odobrali a pán Kléga by sa neskôr nemohol zdržiavať na Slovensku. Preto hospodárstvo firmy i celý nadobudnutý majetok sa od 1. júla 1939 stali vlastníctvom staviteľa Bádala - môjho svokra, Klégovho spoločníka. Kléga dostával odmeny ako podiel zo zisku za spoluprácu vo firme. Otec môjho manžela uhradil celý podiel vo firme svojmu spoločníkovi a tak od 1. januára 1945 prevzal celý staviteľský podnik na vlastnú licenciu - koncesiu a začal sám podnikať. Dostával zákazky na základe výberových konaní a pracoval na rekonštrukčných prácach na východnom Slovensku. Firma zamestnávala vyše 300 ľudí a stavby, ktoré robila stoja do dnes.

Znárodnenie a proces
Po príchode komunistov k moci vo „Víťaznom februári", dňom 1. marca 1948 bola na firmu uvalená národná správa. Môj svokor bol „kapitalistom" tri roky a dva mesiace. Po uvalení národnej správy viedol bývalú firmu spoločne so zmocnencom národnej správy a závodnou radou, až do včlenenia firmy do Československých stavebných závodov. Aj po znárodnení firmy naďalej pracoval v stavebníctve, pretože mal odborné znalosti, organizačný talent a úspešne rokoval s robotníkmi. Aby komunistom nebolo málo, že ukradli podnik, ktorý prosperoval a bol na úžitok spoločnosti a pracovníkom, zinscenovali proti „kapitalistovi" protištátnu činnosť, za ktorú išiel do väzenia.

Desať rokov odňatia slobody a konfiškácia majetku
Popri afére prenasledovania a pozatvárania študentov ruského gymnázia v Humennom si humenskí eštebáci a komunisti spomenuli aj na živnostníkov. Vymysleli tvrdenie, že študentov na protištátnu činnosť naviedli práve živnostníci. Preto zatvorili a surovo bili aj ich. Väčšina študentov sa prvý raz stretla s humenskými „kapitalistami'' až na súdnom procese v Bratislave. Humenským eštébakom a komunistom sa podaril husársky kúsok - jednou ranou zabili dve muchy: zlikvidovali živnostníkov (proti ktorým nemali žiadne dôkazy) a študentov, proti ktorým našli niekoľko letákov.

Proti humenským živnostníkom však zasiahli tvrdšie.
Pred 25. februárom 1948 zaslali totiž dvaja z nich prezidentovi Benešovi telegram, v ktorom žiadali, aby hájil demokraciu a neustúpil komunistom. Telegram poslali „kapitalisti", dvaja členovia legálnej Demokratickej strany, z ktorých jeden bol otec môjho manžela. Dva roky po „víťazstve pracujúceho ľudu" im noví vládcovia nezabudli ten to telegram pripomenúť. Telegram bol dôvodom, že bývalý Štátny súd v Bratislave odsúdil môjho svokra, dňa 5. marca 1952, na trest desiatich rokov odňatia slobody, 20-tisíc korún pe ňažný trest, ďalej na konfiškáciu celého majetku a stratu občianskych práv na dobu piatich rokov.

Rozsudok bol iba ústny
Dňa 19. septembra 1954 žiadala moja svokra Krajský súd v Bratislave o zaslanie rozsudku, pretože si chcela vybaviť príspevok na živobytie a potrebovala predložiť rozsudok o odsúdení manžela. Dňa 22. septembra 1954 (pod číslom 2 TS III. 5/52) jej Krajský súd v Bratislave napísal: „Na Vašu otázku Vám oznamujem, že v danom prípade písomné vyhotovenie rozsudku sa odsúdeným nedoručuje, ale len vyhlasuje ústne na hlavnom pojednávaní."

Aký to bol systém, keď sa odsúdenínemohli brániť, nemali možnosť odvolať sa. Komunisti vo svojej eufórii z moci pošliapali ľudské práva. Nebolo to „zverské?" Svokra nemohla dostať ani korunu, bola odkázaná len na pomoc rodiny a známych. Rodina môjho manžela trpela. Komunisti ich vyhnali z rodinného domu, rozkradli im majetok znárodnením skoro za sedem miliónov korún v hnuteľných veciach a nehnuteľnosti. Ukradli im vzácne obrazy, knihy, oblečenie. Deti nemohli ísť do školy, môjho manžela pripustili k maturite len na podnet vedúceho tajomníka OV KSS. Dovolil mu to však iba kvôli tomu, lebo ho v minulosti vyhodil staviteľ Borza za poburovanie a môj svokor budúceho tajomníka OV KSS zobral do firmy, aj keď ho nikto iný nechcel. Asi sa hanbil za to, že by študent nemohol zmaturovať a tiež nezabudol, kto mu pomohol.

Základnú vojenskú službu si manžel „od slúžil" v Pomocných technických práporoch. Bol tam 27 mesiacov. Svokor bol vo väzení päť rokov, a to od júna 1952 do júna 1956. Vtedy na stal v živote môjho svokra, po piatich ro koch výkonu trestu, obrat. Krajský pro kurátor v Prešove začal proti svokrovi trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu velezrady, ktorého sa mal dopustiť tak, že vo februárových udalostiach v roku 1948 v Hu mennom bol spolu pod pisovateľom telegra mu bývalému prezidentovi Benešovi.

Po piatich rokoch strávených v Ilave ho museli pustiť, lebo čin sa nestal. Vo výkone trestu tak sedel človek, ktorý sa nemohol brániť, lebo nemal do ručený rozsudok a bol celý čas nevinný. Dôvod bol však vopred jasný. Zmoc niť sa jeho majetku. Svokra rehabilitovali až po roku 1989 Rok 1989 som privítala s radosťou. Stala som sa zakladajúcou členkou ob novenej Demokratickej strany, za kto rú som bola v prvých slobodných de mokratických voľbách zvolená za poslankyňu SNR. Tým, že odsúdením môjho svokra bez rozsudku sme sa nemohli uchádzať o rehabilitáciu, požiadali sme Generálnu prokuratúru SR o znovuzačatie po jednávania v trestnej veci môjho svokra.

Citujem z uznesenia Generálnej prokuratúry z roku 1991: „Obvinený bol trestne stíhaný bezdôvodne a na základe vykonštruovaných dôkazov. Stíhanie obvineného bolo motivované výlučne politickými dôvodmi a bolo v rozpore s princípmi demokratickej spoločností rešpektujúcej občianske, politické práva a slobody zaručené ústavou, ako aj medzinárodnými právnymi normami." Tým sa rehabilitoval súdne, ako aj mimosúdne. Najviac ma mrzí, že svokor, ktorý celý život niesol v sebe pocit krivdy, ktorá sa mu stala, sa nedožil spoločenských zmien, hlavne pádu komunizmu a rehabilitácie, lebo zomrel v roku 1989. Veta, ktorú mi povedal môj spolupracovník „ste dcéra toho kapitalistu" bola dôvodom, že som si zistila všetko o rodine a môžem sa s týmto prípadom podeliť aj s čitateľmi.

Božena Bádalová, Michalovce