Ako ľudské práva zvrhli totalitu

Málokto si uvedomoval, že podpísanie jedného dokumentu spustí v Európe postupný proces demontáže komunistických režimov.

10. decembra 1948 bola v Paríži Valným zhromaždením OSN prijatá všeobecná deklarácia ľudských práv, a preto si tento deň pripomíname ako Deň ľudských práv. Bolo to na začiatku komunistickej éry v Európe i v Ázii. Zápas za ľudské práva v Československu bol súčasťou zápasu za tieto práva vo všetkých komunistických krajinách.

Hovoriť o ľudských právach v Československu v 50. a v mnohých oblastiach aj v 60. rokoch bolo iluzórne. Pražská jar priniesla veľké nádeje v tejto oblasti, ale vstup vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 znamenal ich koniec.

Paradoxne, keď sa v Československu rozbiehala normalizácia, v Európe sa dávali veci do pohybu. 1. augusta 1975 podpísal aj Gustáv Husák v Helsinkách takzvaný Záverečný protokol Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Protokol sa v takzvanom treťom koši venoval ľudským právam a slobodám.

Málokto si vtedy uvedomoval, že tento dokument spustí v Európe postupný proces demontáže komunistických režimov. V Československu vznikla Charta 77, v Poľsku v roku 1980 nezávislé odborové hnutie Solidarnosc, v Sovietskom zväze začali verejne vystupovať jadrový fyzik Sacharov, matematik Ščaranskij a ďalší ochrancovia ľudských práv.

V roku 1979 napadol Sovietsky zväz Afganistan. 20. januára 1981 nastúpil v USA do úradu nový prezident Ronald Reagan. Od začiatku svojho pôsobenia zaviedol nové zbrojné programy zamerané najmä voči rozpínavému Sovietskemu zväzu. V marci 1983 pri prejave v Ohio nazval Sovietsky zväz „Ríšou zla“ a vyhlásil, že „komunizmus padne…“

Politika ľudských práv sa stala neoddeliteľnou súčasťou jeho zahraničnej politiky. Ekonomické a nacionálne problémy ZSSR, nástup Gorbačova v ZSSR k moci a jeho politika glasnosti boli ďalším krokom na ceste k slobode a ľudským právam. Samozrejme, bola to rovnako hviezdna chvíľa komunistických krajín v strednej a východnej Európe, keď národy tejto časti sveta v roku 1989 povstali proti ich komunistickým vládam. Tu nesmieme zabudnúť na veľký vplyv pápeža Jána Pavla II. v zápase za náboženské, občianske a národné práva v týchto krajinách.

10. decembra 1987 sme sa v byte Jána Langoša stretli s Václavom Havlom a ďalšími priateľmi. V Prahe mala byť na Staromestskom námestí manifestácia. Večer o 21.00 hodine sme zapli Hlas Ameriky. Milan Medek hlásil, že polícia nerozohnala manifestantov, len obkľúčila súsošie Jána Husa, aby naň nemohli vystúpiť rečníci. Ale mladí ľudia sa pochytali za ruky, tancovali okolo súsošia a skandovali „Nech žije Charta 77“.

V očiach Václava Havla sa objavili slzy. Po desiatich rokoch šikanovania, väznenia, vyhostenia za hranice a nezáujmu českej verejnosti Česi prijali Chartu. Boli to chartisti, ktorí v novembrových dňoch 1989 viedli v Čechách manifestácie, rokovania s federálnou vládou, nominovali prezidenta ČSSR a spolu s ďalšími doviedli Československo v júni 1990 k prvým slobodným voľbám.

Na Slovensku prebiehal najsilnejšie zápas za náboženskú slobodu, myšlienka všeobecných ľudských práv nemala takú širokú odozvu. Prielom nastal pri Sviečkovej manifestácii, keď jej tretia požiadavka bola „dodržiavanie občianskych práv v Československu“. 10. decembra 1988 sme požiadali Antona Srholca, aby slúžil omšu v Blumentálskom kostole v Bratislave. Prisľúbil, kostol bol preplnený veriacimi i príslušníkmi ŠtB. Po omši sme sa pokojne pobrali všetci domov.

10. decembra 1989 slávil Deň ľudských práv na Slovensku svoj historický vrchol. Desaťtisíce Bratislavčanov i ľudí z okolia sa išli pozrieť do Hainburgu na hrad Devín, z druhej strany Dunaja. Táto udalosť bola vyvrcholením novembrových dní na Slovensku.

Západná civilizácia stojí na troch pilieroch: úcte k právu, zdedenej po starovekom Ríme, úcte k demokracii a slobode myslenia, zdedenej po starom Grécku a rozvíjanej osvietenstvom a židovsko-kresťanskej tradícii reprezentovanej v našom letopočte kresťanstvom. Dejiny Európy sa odvíjali vo vzájomnom zápase i dopĺňaní týchto troch duchovných vektorov.

Rok 1989 znamenal pre Európu hviezdnu chvíľu aj v tom, že v zápase s komunizmom sa všetky tieto tri mohutnosti spojili v jedno: nenásilný zápas za slobodu. Zápas za ľudské práva pokračuje v dramatickej podobe v mnohých krajinách sveta. V iných, najmä slobodných krajinách prebieha zase spor o ich výklad. Deň ľudských práv je stále aktuálnym záväzkom a výzvou!

FRANTIŠEK MIKLOŠKO
Autor je publicista a bývalý politik

Zdroj: 
https://dennikn.sk/2181283/ako-ludske-prava-zvrhli-totalitu/?ref=list

Foto:
Autor: Ján Lorincz, Pochod Bratislava - Hainburg, 10.12.1989