Ako prví sa po 105 rokoch dotkli svätoštefanskej koruny

Partia lešenárov z Tisinca (okres Stropkov) mala prednedávnom zaujímavú zákazku v Bratislave. Postavili najvrchnejšiu časť lešenia na veži Dómu svätého Martina.

Jedna z dominánt hlavného mesta začala písať svoju históriu ešte v 13. storočí a dnešnú podobu dostala až o niekoľko storočí neskôr. Vplyv na to mali vojny, zemetrasenie, požiar a iné pohromy. Samotná veža meria 87 metrov, na jej vrchole je osadená kópia svätoštefanskej koruny, symbolizujúca význam tohto korunovačného chrámu. Ako prvého tu korunovali Maximiliána II. (1563), po ňom ďalších 18 vrátane Márie Terézie a posledným bol bol Ferdinand V. (1830). Dóm svätého Martina patrí v súčasnosti k najnavštevovanejším historickým pamiatkam hlavného mesta.
 

Stavali najnáročnejšiu časť lešenia
"Robili sme dvadsať metrov lešenia na vrchnej časti ihlanu v najvyššom bode, teda najnáročnejšiu etapu. Išlo o výsuvné lešenie, ktoré sa postupne približovalo k vežičke. Celkom navrchu bolo totiž potrebné postaviť samonosnú konštrukciu, ktorá nesmela byť nikde ukotvená a nesmela sa veže dotýkať. Prakticky celé najvrchnejšie 20-metrové lešenie stojí vo vzduchu," povedal šéf štvorice lešenárov Michal Potoma a dodal: "Veža je asi o pol metra vychýlená, navyše mierne zvrtnutá, pretože trámy sú už prehnité. Postupne sa budú podľa potreby vymieňať a celú vežu upravia tak, aby sa dostala do rovnovážneho stavu. Taktiež sa nanovo pozláti svätoštefanská koruna, vežičky a lemovania."

Dóm svätého Martina je vďačným objektom archeologických prieskumov, ktoré plánujú aj v najvrchnejšej časti veže. "Archeológovia urobia kompletný archeologický prieskum v murive, pretože v priebehu storočí sa tam robili rôzne stavebné zásahy do omietok a štruktúr. Chcú odkrývať jednotlivé vrstvy a zisťovať, akými zásahmi prešla veža v tom-ktorom období. Následne sa budú snažiť vrátiť jej čo najvernejšiu podobu z minulosti,"  vysvetlil M. Potoma.
 

Dotkli sa svätoštefanskej koruny
Na otázku, ako dlho trvala výstavba špeciálneho lešenia, reagoval: "Mali sme na to štrnásť dní, ale nasadili sme rýchlejšie tempo a stihli sme to za týždeň. Pracovali sme za plnej prevádzky, počas návštev turistov, svadieb, omší. Okrem striktných bezpečnostných a technologických predpisov sme museli mať na zreteli, že ide o vzácnu historickú pamiatku."

Štyria lešenári - Michal Potoma, Michal Božík, Ján Šmajda a Michal Potoma ml. boli vôbec prvými ľuďmi, ktorí sa po 105 rokoch dotkli pozlátenej svätoštefanskej koruny. "To bolo hneď prvé, čo sme urobili, keď sme dokončili stavbu lešenia," s úsmevom spomína M. Potoma.
 

ada